Žezlo prevezme dočasne Žiga. Pellegrini mal čas, ale ústava nie. Funkcia šéfa NR SR aj mandát poslanca mu zanikli

Právomoci predsedu parlamentu však prechádzajú dočasne do rúk niektorého z podpredsedov. Dočasne tak bude NR SR riadiť súčasný podpredseda parlamentu za Hlas Peter Žiga, čo už predtým potvrdil aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS). Keďže podľa koaličnej zmluvy platí, že post predsedu patrí Hlasu, ide o najlogickejšie riešenie.

Aktualizované 15:19 Národnú radu dočasne povedie Žiga

„Ospravedlňujem sa, ak som hneď včera si neuvedomil všetky ustanovenia ústavy,“ povedal a zacitoval článok 103 odsek 4. „Na toto ustanovenie môžu byť rôzne názory a aj rôzne výklady, keďže prezidentom sa zvolený kandidát stáva až vo chvíli zloženia sľubu,“ uviedol s tým, že dňom 6. apríla 2024 zanikol jeho mandát poslanca NR SR. „Vzhľadom na to, že ako poslanec som zastával aj funkciu predsedu NR SR, skončilo sa týmto dňom aj moje pôsobenie v tejto funkcii. Pre tento prípad som výkonom právomoci ešte pred voľbami poveril podpredsedu NR SR Petra Žigu,“ povedal s tým, že bude viesť parlament až do zvolenie nového predsedu NR SR. „O termíne a procese tejto voľby budeme viesť rozhovory v rámci vládnej koalície,“ dodal. Podľa Pellegriniho je ešte otázne, kedy sa nájde jednota v koalícii na mene nového šéfa NR SR. Koaličným partnerom sa poďakoval, že mal možnosť byť predsedom NR SR.

Pellegrini nevedel, Fica to prekvapilo

Ešte v nedeľu v diskusnej relácii ta3 Pellegrini tvrdil, že počul, že ho niektorí vyzývajú, aby sa postu šéfa parlamentu vzdal už v nedeľu. „Míľnik je pre nás 15, jún, kedy je špeciálna schôdza, na ktorej prezident skladá sľub. Takže do 15. júna budeme musieť mať nového predsedu alebo človeka, ktorý zvolá schôdzu. Poprosil by som o strpenie, má to svoju časovú hierarchiu,“ uviedol.

Novozvolený prezident uviedol, že o jeho nástupcovi v parlamente sa musia dohodnúť v koalícii. „Máme pred sebou viac ako dva mesiace a počas nich sa udejú všetky tieto kroky,“ dodal. Aj premiéra Roberta Fica niektoré postupy prekvapili. „Ja tomu inak rozumiem, ale nechcem vyvolávať výklady. Je to tam napísané veľmi presne. Ak bol zvolený za prezidenta, je tam vymenovaná skupina ľudí, tak dňom zvolenia stráca svoju funkciu,“ uviedol na dnešnej tlačovke s ministrom financií Ladislavom Kamenickým Fico to bližšie neanalyzoval.

Čítajte viac Akcia Jeľcin v podaní Pellegriniho: Zmobilizoval Slovensko a vyhral, Korčok narazil na limity

„Nie som predseda NR SR, to nechám na ňom. Predpokladám, že bol plne informovaný. Ťažko sa prijímajú rozhodnutia, keď neviete, ako skončia voľby. Ak bolo povedzme večer hodinu pred samotným sčítaním jasné, že Peter Pellegrini vyhrá, stále bol čas. Ten čas bol až do oficiálneho vyhlásenia výsledkov. Ja si myslím, že predseda parlamentu urobil rozhodnutia, ktoré urobiť mal. Ak čítam tú ústavu, tak podľa všetkého to musí Peter Pellegrini riešiť, ale ja v tom nevidím problém,“ povedal.

Sám už skôr naznačil, že v koalícii musia vyriešiť niekoľko praktických a technických otázok, ktoré sa týkajú zvolenia Petra Pellegriniho do nadstraníckej funkcie. „Priznám sa, ja som si naozaj myslel, že sa to týka iba funkcie predsedu NR SR, že by ostal poslancom,“ dodal. Pellegrinimu však automaticky v nedeľu zanikli obe funkcie. V Hlase sú podľa našich informácií prekvapení, že funkcia zaniká ihneď. O novom mene šéfa NR SR sa majú lídri rozprávať na stredajšej koaličnej rade a podľa Ficových slov by mal Pellegrini oznámiť svoje rozhodnutie. Ak má Fico na mysli meno nového šéfa NR SR a nielen dočasne povereného, Pellegrini tak nebude mať na rozhodnutie niekoľko týždňov, ako si myslel, ale len pár hodín. Mohol by ním byť Richard Raši alebo Denisa Saková.

Ústava hovorí jasne

Pravda k problematike oslovila ústavných právnikov, ktorí sa zhodujú, že ústava hovorí jasne. „So zánikom mandátu poslanca, samozrejme, zvolenému prezidentovi zanikla aj funkcia predsedu parlamentu, teda nie je oprávnený už na žiadny úkon súvisiaci s chodom parlamentu. Je na mieste čo najskôr zvoliť nového predsedu Národnej rady SR, tento proces by mali organizovať súčasní podpredsedovia parlamentu,“ uviedol pre Pravdu sudca Ústavného súdu Ladislav Orosz.

Súhlasí s tým aj ústavný právnik Marek Domin. „Pán Pellegrini už nemôže vykonávať žiadne oprávnenia vyplývajúce z funkcie predsedu NR SR a mandátu poslanca všeobecne. Viem si predstaviť jedine úkon smerujúci k vzdaniu sa mandátu poslanca NR SR,“ vysvetľuje. V prípade poslaneckého mandátu hovorí ústava jasne. „Z čl. 103 ods. 4 Ústavy vyplýva, že ak bol za prezidenta zvolený poslanec Národnej rady SR, tak odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu. Za deň zvolenia treba považovať včerajšie vyhlásenie výsledkov volieb Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Mandát poslanca Pellelgriniho zanikol ex constitutione, teda priamo z ústavy,“ konštatuje Orosz.

Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka existujú v prípade poslaneckého mandátu tri možné prístupy. „Prvý zachytávajú najnovšie komentáre k ústave od rôznych autorov, medzi ktorými boli aj bývalí sudcovia ústavného súdu, a v tejto sa otázke zhodujú. Poslanec Národnej rady voľbou za prezidenta stratí poslanecký mandát, teda jeho funkcia zanikne automaticky v dôsledku zvolenia bez potreby osobitného prejavu vôle,“ vysvetlil.

„Druhý možný prístup sa vytvoril v roku 2014, keď sa uvažovalo o možných ústavnoprávnych dôsledkoch zvolenia predsedu vlády. Normu „prestane vykonávať“ sa navrhlo interpretovať ako faktické nevykonávanie funkcie, čo by v praxi znamenalo, že poslanec by nemohol vykonávať žiadne oprávnenia späté s touto funkciou,“ pokračuje Bujňák.

„Napokon tretí možný prístup vyplýva zo skúsenosti z roku 1999, keď sa vtedajší poslanec Rudolf Schuster vzdal mandátu 30. mája, teda nasledujúci deň po konaní druhého kola prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil,“ dodal na margo zániku poslaneckého mandátu Bujňák. Ústavný právnik Domin sa prikláňa k možnosti automatického zániku Pellegriniho mandátu okamihom jeho zvolenia za prezidenta.

Podľa ústavného právnika Radoslava Procházku však ústava neodpovedá na otázku, aký obsah sa má pripísať slovnému spojeniu „prestane vykonávať funkciu“. „Podľa môjho názoru to neznamená priamu stratu poslaneckého mandátu, ale buď stratu právomocí, ktoré sú s ním spojené, alebo ústavný príkaz sa ho bezodkladne vzdať. Priamym dôsledkom je teda buď strata akýchkoľvek právnych účinkov úkonov a rozhodnutí, ktoré zvolený prezident ako poslanec urobí, alebo prinajmenšom strata ústavnej legitimity takýchto úkonov,“ vysvetlil pre Pravdu. Z hľadiska právnej istoty, ale aj zo symbolických dôvodov týkajúcich sa postavenia prezidenta, je teda podľa Procházku účelné, ak nie dokonca nevyhnutné, aby sa zvolený prezident čím skôr vzdal poslaneckého mandátu.

Kto preberie žezlo šéfa NR SR?

Čo sa týka právomocí predsedu parlamentu, tie prechádzajú automaticky na niektorého z podpredsedov. „Právomoci predsedu parlamentu prechádzajú na podpredsedov. Môže vzniknúť problém, že na ktorého z nich, zvlášť vtedy, ak pán Pellegrini ešte pred zvolením za prezidenta žiadneho z nich pre tento prípad nepoveril,“ hovorí Orosz. „Áno, je v období prípravy na výkon novej funkcie, pričom toto obdobie nie je s výnimkou niektorých prvkov predmetom striktnej právnej úpravy a opiera sa skôr o neformálne pravidlá a zvyklosti,“ skonštatoval Procházka.

Čítajte viac Politológ Řádek: Korčok narazil na politickú realitu. Pellegrini ostane súčasťou vládneho tábora

Podľa ústavy predsedu Národnej rady zastupujú podpredsedovia. „Preto tu nevznikne žiadny zásadný problém z hľadiska fungovania parlamentu. Je na parlamente, kedy zvolí v tajom hlasovaní hlasmi aspoň 76 poslancov nového predsedu,“ uviedol Bujňák. Pellegrini tak bude dva mesiace fungovať v „medziobdobí“ medzi zaniknutým mandátom poslanca a funkcie predsedu parlamentu. „V období do ujatia sa funkcie prezidenta by sa mal pán Pelelgrini pripravovať na výkon funkcie hlavy štátu,“ dodal Orosz. Minister životného prostredia Taraba však v pondelok po tlačovke novinárom povedal, že Pellegrini má čo oslavovať a na jeho miesto zrejme dočasne zasadne súčasný podpredseda za Hlas Peter Žiga. „Myslím si, že poverí svojho predsedu, Myslím si, že to bude pán Žiga,“ uviedol. Vzhľadom na rozdelenie postov v koaličnej zmluve by to bol logický postup.

V minulosti však s tým, že by po zvolení Pellegriniho do funkcie prezidenta SR patrili Hlasu dve najvyššie ústavné funkcie, mala problém najmenšia koaličná strana SNS. Sám Andrej Danko mal v minulosti o tento post záujem a žiadal ho výmenou za podporu Pellegriniho vo voľbách. Šéf Hlasu otváranie koaličnej zmluvy odmietol a tak sa podpora SNS rozdelili na „voľbu srdcom“, teda podporil Harabina, a „voľbu rozumom“. V druhom kole teda neostávalo nič iné, ako podporiť Pellegriniho. SNS sa však podarilo vyjednať ústupok v podobe zrušenia usmernenia o zmene pohlavia práve na žiadosť SNS.

Danko v pondelok uviedol, že verí, že sa zmení rokovací poriadok a že v koalícii budú fungovať. „Dúfam v mene SNS, že začneme v koalícii naozaj schvaľovať zákony a koalícia tak začne plniť svoje predvolebné sľuby,“ povedal. Nového šéfa Hlasu privíta s otvorenou náručou, zatiaľ však nie je jasné, či bude znova žiadať otvorenie koaličnej zmluvy aj na stredajšej koaličnej rade. Prezidentské voľby sú totiž podľa lídra SNS veľkou výzvou pre koalíciu. „Naši koaliční partneri nemôžu povedať, že by sme zasahovali do riadenia rezortov, ale určite sa chceme rozprávať s predstaviteľmi Smeru a Hlasu, ako bude koaličná rada informovať verejnosť o svojej práci. Máme za to, že nefunguje informovanosť verejnosti, že vláda odvádza kvantum práce a verejnosť nemá výsledky,“ uviedol.