K najpostihnutejším lokalitám patria v katastri obce Čierny Balog nádherná Vydrovská dolina a časť Šaling. Už teraz tam na prvý pohľad vidieť množstvo „holých“ miest – len s pňami a uschnutými konármi. Na viacerých miestach sme si všimli lesníkov pracujúcich s drevom. V krátkom čase popri nás „prefrčalo“ niekoľko kamiónov plne naložených touto surovinou.
Kvôli lykožrútovej kalamite na území s rozlohou 15-tisíc hektárov je potrebné vyťažiť až milión kubických metrov dreva. Rezort pôdohospodárstva upozornil, že po sanácii tam zostane zhruba tisíc hektárov holín. Ak by však nedošlo k rýchlym riešeniam, v ohrození by bolo, v oblasti Horehronia, približne desať miliónov kubíkov lesných porastov. Brezniansky okresný úrad tam pre krízový stav vyhlásil mimoriadnu situáciu. Na postihnutom území môžu totiž hroziť záplavy a v lete, pre vyschnuté stromy, požiare.
Zmenená scenéria
Vo Vydrovskej doline sa nachádza aj Lesnícky skanzen. Ten je však teraz, kvôli kalamite, otvorený v obmedzenom režime. V týždni je zatvorený a cez víkendy ho môžu ľudia navštíviť len na vlastné riziko. Nás jeho chodníčkami sprevádzal zamestnanec obecného úradu, no zároveň aj veľký milovník prírody Tibor Potkány. „Miestne hory poznám ako svoju dlaň. Mám ich prejdené krížom krážom, no takto zle ešte nikdy nevyzerali,“ povedal. Zastavili sme sa s ním na viacerých miestach, kde už kus lesa chýbal. „Je to smutný pohľad,“ podotkol náš spoločník.
Súhlasí s ním aj Milan Juroš, ktorý pri skanzene prevádzkuje reštauráciu. Podčiarkol, že celá táto situácia ovplyvní aj tamojší cestovný ruch. „Bežne sem ľudia chodievali so svojimi deťmi aj v týždni. Netuším, čo sa teraz bude diať a v akom počte sem budú, v súvislosti s obmedzeniami, prichádzať,“ poznamenal. V blízkosti jeho koliby premáva aj jedna z najväčších regionálnych atrakcií – Čiernohronská železnica. Ľudia, ktorí na neďalekej zastávke zvykli vystúpiť, sa často zastavili občerstviť práve v jeho podniku. „Neviem, ako teraz bude fungovať vláčik, lebo ten smeroval do skanzenu,“ pripomenul.
Napriek všetkému Juroš dúfa, že o zákazníkov nepríde. „Nedokážem si ešte predstaviť, ako nás to ovplyvní. Uvidíme, či ľudí pustia aspoň sem, po túto časť. Celoročne to bude zatvorené práve odtiaľto hore,“ ukázal smerom do areálu prírodného múzea. „Sem sa turisti dostanú, ja som vlastne cieľový. Vláčik ale pokračoval o päťsto metrov vyššie,“ vysvetlil. Mnohých podľa neho lákal do Vydrovskej doliny vysoký les, ktorý považovali za jeden z najkrajších na strednom Slovensku.
„Keď teraz zmizne, už sem návštevníci nebudú chodiť s takým pocitom ako predtým,“ zamyslel sa majiteľ koliby. Objasnil, že vo veľkom navštevovali toto čarovné miesto aj školské výlety. „Samozrejme, my sme im varili stravu, takže klientela nám nechýbala. Uvidíme, či k nám teraz budú chodiť drevorubači a ďalší lesní robotníci, keďže následne začnú vysádzať nové stromčeky,“ uzavrel.
Vláčik pokračuje
Riaditeľ Čiernohronskej železnice Aleš Bílek nám potvrdil, že situácia má dopad aj na nich. „Museli sme urobiť úplne novú koncepciu prevádzky. Tento rok budeme chodiť na trasách Dobroč a Šánske, ktoré nie sú kalamitou zasiahnuté,“ hovorí. Ozrejmil, že premávať začnú od Veľkej noci každý deň.
„Do Vydrova, žiaľ, tento rok nemôžeme chodiť v pracovné dni vôbec. Všetky školské výlety sme presmerovali na Dobroč, ktorej trasa vedie cez futbalové ihrisko až na konečnú, kde je na Pustom vrchu krásna rozhľadňa,“ priblížil.
Ďalšou možnosťou je už spomínaný smer na Šánske a do Hrončianskej doliny, kde sú cyklodreziny. „Je tam aj možnosť malebných prechádzok skalným údolím. Všetko zlé je na niečo dobré – ľudia možno aspoň objavia niečo nové. Balog má čo ponúknuť aj v iných častiach,“ podčiarkol riaditeľ.
Cez hlavnú letnú sezónu majú v pláne sprevádzkovať aj parné vláčiky, ktoré tiež budú jazdiť denne. „Tie by do Vydrovskej doliny zachádzali, ale bez možnosti vystúpenia. Takže ľudia sa tadiaľ len prevezú,“ podotkol Bílek. Verí, že skanzen sa do roka zrenovuje a potom tam znovu začnú voziť turistov pravidelne.
Hora bola živobytím
Jeden z miestnych, ktorého sme na našich „potulkách“ stretli, nad momentálnou situáciou len vážne krútil hlavou. „Neverím, že sa to ešte niekedy vráti do predchádzajúceho stavu. Aj to, čo tu ešte zostalo, v najbližších rokoch zmizne,“ povedal skepticky.
Priamo v dedine sa s nami dal do reči František Kováčik. Prezradil, že čoskoro oslávi 74 rokov, pričom zažil obdobia, keď starostlivosť o lesy bola v minulosti podstatne lepšia. „Stromy boli husté, zelené a zdravé. Občas sa robil aj postrek, čo asi dosť pomohlo. Teraz ich žerie lykožrút, no kedysi, keď lesní robotníci zbadali v hore smrek, ktorý červenie, okamžite ho zoťali, orámali a stiahli kôru. Potom to ešte pozakrývali, aby kôrovec nemohol povyletovať. Tým jeho výskyt utlmili,“ tvrdí. Aktuálna situácia ho znepokojuje. Pripomenul, že úbytok lesného porastu môže v období silných dažďov spôsobiť záplavy. „No a suché drevo, ak sa odtiaľ neodstráni, zase letné požiare,“ vraví. Vzápätí spomenul notoricky známu skladbu spojenú s ich regiónom.
„Speváčka Kristína pred pár rokmi nôtila, že najkrajšie stromy sú na Horehroní. Teraz bude treba ten text zmeniť, lebo už nie sú najkrajšie, ale najpľuhavšie,“ mieni pán František. „Počas môjho detstva a mladosti to tu vyzeralo úplne inak. V takomto stave naše hory ešte nikdy neboli,“ prízvukoval. Aby to znovu nabralo ten správny smer, musela by podľa neho prísť väčšia angažovanosť ľudí, ktorí by sa zapojili do výsadby nových stromčekov.
Čítajte aj Envirorezort reaguje na smrť ženy. Taraba hovorí o medveďovi s krvavou papuľou, Kuffa viní Budaja
„Tak, ako to kedysi organizovali lesáci,“ pokračoval pamätník. „Už v školskom veku sme chodievali na brigády. Neskôr, aj keď som pracoval a oženil sa, som v tom pokračoval. Od detstva nám vštepovali, že o horu sa treba starať a zveľaďovať ju. Veď bola, pre všetkých obyvateľov Balogu, živobytím. Potrebovali sme ju na kúrenie, výstavbu domov a podobne,“ zhodnotil. Zároveň konštatoval, že teraz je práca jeho generácie zlikvidovaná lykožrútom. „Vyzerá to otrasne. Tie stromy sú ako staré antény,“ dodal.
Kalamitný štáb
Nedávno sa v Čiernom Balogu konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva. Vedenie obce sa uznieslo na nutnosti výrubu napadnutých lesov a ich následnej obnove. Tieto kroky žiadajú uskutočniť v čo najkratšom čase. Starosta Michal Vetrák vysvetlil, že štátnemu podniku Lesy SR adresovali požiadavky, ktoré zhrnuli do viacerých bodov – od protipovodňových opatrení, cez ochranu vodných zdrojov, ktoré tam majú, až po bezpečnosť dopravy. Je totiž predpoklad, že počas ťažby tadiaľ denne prejde stovka kamiónov.
Katarína Palková z odboru komunikácie Lesov SR reagovala, že písomné vyhotovenie uznesenia zatiaľ nemajú. V súvislosti so spracovaním kalamity, určenia ďalších postupov a celkovej organizácie s cieľom znižovania jej následkov však bol rozhodnutím generálneho riaditeľa zriadený kalamitný štáb. Jeho úlohou je koordinovať činnosti, vypracúvať pokyny a prijímať rozhodnutia pri spracovaní kalamity.
Čítajte aj V policajnom zbore ho už nechceli. Bývalý šéf NAKA posilnil protikorupčnú nadáciu
Súčasne s internými opatreniami prebiehajú intenzívne rokovania s externým prostredím v niekoľkých oblastiach. Konkrétne ide o prípravu projektov na protipovodňové a vodozádržné opatrenia, ktoré vypracuje Výskumný ústav vodného hospodárstva. Zamerajú sa tiež na identifikáciu skutočného rozsahu územia zasiahnutého podkôrnikovou kalamitou. Pomôcť v tom majú aj letecké snímky vytvorené v spolupráci s Národným lesníckym centrom, ktoré sa bude podieľať tiež na vypracovaní projektov ochrany, revitalizácie a obnovy lesných porastov.
„V záujme štátneho podniku je v čo najkratšom možnom čase kalamitu spracovať a tým zmierniť negatívne dopady voči všetkým dotknutým stranám,“ uviedla Palková. Za aký čas by táto krízová situácia mohla byť odstránená, však nekomentovala.
Problémy sú aj inde
Lokality napadnuté podkôrnym hmyzom sú aj v iných častiach Slovenska, no napriek rizikovej situácii je to tam menej kritické ako na Horehroní. Konkrétne ide o oblasti Nízkych Tatier na lesných správach Malužiná a Čierny Váh. „Aktuálne tam evidujeme spolu takmer 50-tisíc kubických metrov poškodených stromov,“ priblížila hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva Veronika Daničová.
Ďalej sú to oblasti Oravy (lesné správy Zákamenné a Mútne) s takmer 45-tisíc a Kysúc (lesné správy Čadca a Stará Bystrica) s 40-tisíc kubíkmi poškodených stromov.
„Pre porovnanie – dve najviac podkôrnym hmyzom zasiahnuté lesné správy na Horehroní momentálne evidujú takmer 275-tisíc kubických metrov poškodených stromov,“ doplnila hovorkyňa.