Mimoriadnu situáciu vyhlásil brezniansky okresný úrad od štvrtka z dôvodu živelnej pohromy spôsobenej premnožením podkôrneho hmyzu a poškodením smrekových lesov v oblasti Horehronia. V stredu večer o tom rozhodol krízový štáb.
Kalamite čelí územie s rozlohou 15-tisíc hektárov, pričom vyťažených môže byť až milión kubických metrov dreva. Po sanácii tam reálne zostane asi tisíc hektárov holín. Ak vraj nedôjde k rýchlym riešeniam, v ohrození je v tejto lokalite približne desať miliónov kubíkov lesných porastov.
Miestni sú znepokojení, pričom poukazujú na možný negatívny dopad v súvislosti so životným prostredím, tiež s ich zdravím a majetkom. Na mimoriadnom obecnom zastupiteľstve sa preto vedenie Čierneho Balogu aj s obyvateľmi zhodli na nutnosti výrubu napadnutých lesov a ich následnej obnove. Tieto kroky žiadajú uskutočniť v čo najkratšom čase.
Dramatický nástup
Starosta obce Michal Vetrák potvrdil, že situácia je kritická, pričom sa v ostatných troch rokoch výrazne zhoršovala. Problém sa totiž neriešil. Je presvedčený, že ide o následok nespracovaných veterných kalamít, ku ktorým v minulosti došlo. K ťažbe sa však pristúpilo až koncom vlaňajška. „Ten momentálny nástup je preto naozaj dramatický. Ešte vlani v septembri sa hovorilo o potrebe vyťažiť 400-tisíc kubíkov dreva, teraz je to už spomínaný milión,“ pripomenul starosta.
„Teraz sa ťaží v takom rozsahu, na aký si nespomínajú ani naši najväčší pamätníci. Pre Čierny Balog je to obrovská hrozba,“ pokračoval. „Jeden kubičný smrek vie zadržať nejakých 150 mm zrážok, čo je zhruba 150 litrov vody. Predstavme si teda, aké množstvo by v tom prostredí bolo potrebné zadržať pri milióne kubíkov, aby nedošlo k náhlym záplavám,“ porovnal.
Vetrák vysvetlil, že prijali uznesenie, v ktorom definovali požiadavky adresované štátnemu podniku Lesy SR na to, aby zabránili nežiaducim následkom kalamity. Zhrnuli to do viacerých bodov – od protipovodňových opatrení, cez ochranu vodných zdrojov, ktoré tam majú, až po bezpečnosť dopravy. Je totiž predpoklad, že počas ťažby tadiaľ denne prejde stovka kamiónov.
„Výrazne bola obmedzená retenčná schopnosť lesných porastov, kde sa kvôli kalamite musela vykonať ťažba. Absolútnou prioritou je preto pre nás vybudovanie vodozádržných opatrení a ochrana pred povodňami, aby sa minimalizovali riziká počas prívalových či dlhodobých dažďov,“ povedal Vetrák.
Dôležitý je podľa neho aj priebežný monitoring kvality a výdatnosti povrchových vodných zdrojov. Zároveň poukázal na negatívne dopady likvidácie kalamity na životy ľudí. V uznesení preto pre obyvateľstvo žiadajú napríklad kompenzáciu formou zliav na palivové drevo. Aktuálne je obmedzená aj prevádzka tamojšieho Lesníckeho skanzenu, čiže z pohľadu cestovného ruchu je pre obec dôležitá tiež obnova jeho prevádzky.
Chcú zabrániť šíreniu
To, že zvýšená ťažba a presun kamiónov s drevom výrazne poznačí regionálne cesty, spomenul už pred pár dňami aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). Uviedol vtedy, že s dotknutými obcami a Banskobystrickou župou budú hľadať možnosti kompenzácií. Zároveň deklaroval, že vyjdú v ústrety aj v rámci vodozádržných opatrení.
Čítajte aj Šimkovičová chce, aby riaditeľ RTVS vysvetlil svoj osobný bankrot. Agresívna fraška, o zákone sme sa nedozvedeli nič, reagovala Jaurová
Aktuálne šéf agrorezortu zdôraznil, že vyhlásenie mimoriadnej situácie umožní efektívne zvládnutie kalamity na Horehroní, ktorá v prípade ďalšej nečinnosti reálne ohrozuje aj svoje okolie, vrátane Poľany.
„Zároveň to umožní lepšie oboznámenie obyvateľov o stave a tiež zlepší možnosti analýzy a vyhodnocovania opatrení,“ poznamenal. Ministerstvo vraj bude na riešení kalamity aktívne spolupracovať a z najvyššej úrovne dohliadať na všetky procesy, aby sa zabránilo rozšíreniu podkôrneho hmyzu na ďalšie územia.
„Budeme nápomocní obci, samospráve aj Okresnému úradu v Brezne, aby sa daná situácia dotkla obyvateľov Čierneho Baloga čo najmenej, s dôrazom kladeným predovšetkým na ich bezpečnosť,“ doplnil minister.