Jedným z najvýznamnejších pietnych miest v rámci Slovenska je Pamätník obetiam fašizmu v banskobystrickej Kremničke. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá sa nachádza v lokalite, kde sa počas druhej svetovej vojny odohral masaker patriaci k najväčším zločinom spáchaným na našom území. Nacisti tam popravili stovky mužov, žien aj detí. Neskôr tam exhumovali 747 osôb.
Práve na tomto mieste sa teraz začala prvá fáza archeologického výskumu, aký sa v našich končinách doteraz ešte nikdy nerealizoval. Mesto ho iniciovalo s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany v tejto časti.
Odborné práce v Kremničke vykonáva tím odborníkov na čele s docentom Pavlom Šteinerom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu je vymedzené, na ktorých parcelách a v akom rozsahu môžu prieskum robiť. Konkrétne si zobrali „na mušku“ protitankovú priekopu, betónový bunker, tiež lokality Vyšný potok a Pod Stráňami. Cieľom je identifikovať objekty, ktoré sa dajú dokázateľne spojiť s udalosťami z rokov 1944 a 1945.
„Doteraz bol chránený len pamätník a hroby, čo sa ukázalo ako nedostatočné. Základný zámer celého výskumu má byť rozšírenie celej pamiatkovej ochrany tejto lokality. Naším prvotným cieľom je poskytnúť pamiatkarom relevantné doklady, aby sa tento zámer podarilo zrealizovať,“ hovorí Šteiner. Vysvetlil, že v prvý deň prác sa pustili do povrchového prieskumu s detektormi kovov. „Zaujímajú nás nálezy datované do obdobia Povstania alebo po ňom. Teda súvisiace s budovaním povstaleckej obrany alebo s popravami,“ ozrejmil.
Upozornil, že ich výskum je novátorským počinom slovenskej archeológie a všeobecne pamiatkovej starostlivosti. „Novovekých lokalít, kde sa skúmajú udalosti spred osemdesiatich rokov, sa u nás doteraz takmer vôbec nerobil. Ďalšie špecifikum spočíva v tom, že nejde ani tak o zisťovanie nových skutočností, ale skôr o potvrdenie známych faktov,“ uviedol. Pripomenul, že majú dostatok informácii z písomných či fotografických prameňov. „Takže vieme presne, čo a kedy sa tu odohralo. Dokonca poznáme aj presný menný zoznam obetí,“ podotkol.
Osemdesiat rokov je málo
Šteiner pokračoval, že v máji a júni plánujú vykonať sondáž protitankovej priekopy a betónového bunkra, aby mohli identifikovať miesta popráv. „Na jeseň by sme chceli spustiť druhú fázu, konkrétne v lesíku pod cintorínom, kde je ešte jeden povstalecký obranný výkop,“ priblížil. Práve povstalecké obranné postavenia boli totiž sekundárne využívané ako masové hroby.
Z archeologického a vojensko-historického hľadiska bude pre odborníkov zaujímavé zistiť profil aj rozmery priekopy, ktorá bola odfotografovaná v roku 1944, no doteraz ju nikdy neskúmali. Zopakovali, že na Slovensku, ani v okolitých krajinách, sa výskum takéhoto druhu ešte nikdy neuskutočnil. Identifikáciou miest masových popráv, ktoré by zodpovedali dátumom tých v minulosti, by pamiatkari získali ďalšie argumenty na to, aby bolo nielen v okolí pamätníka, ale aj protitankovej priekopy vytvorené ochranné pásmo.
Čítajte aj Čaputová: Akékoľvek snahy ovládať kultúru sú prejavom nekultúrnosti
Časť obetí, v protitankovej priekope, nebola nikdy exhumovaná. Archeológovia sa preto nevyhli otázke, či pri svojich prácach nenarazia aj na takéto citlivé miesta. „Vieme, že v určitom momente, v roku 1945, museli úrady tie exhumácie zastaviť. Z rozkladajúcich sa tiel totiž vzišla nákaza, z ktorej vznikla epidémia týfusu v Kremničke, pričom niekoľko obyvateľov aj umrelo,“ vraví Šteiner.
„V spodnej časti protitankovej priekopy sa celkom určite nachádza ešte zhruba tristo tiel,“ povedal. Zároveň podčiarkol, že ich cieľom nie je skúmať práve masové hroby. „Vzťahuje sa na ne špeciálna legislatíva, no tiež z hygienického hľadiska to nie je práve najvhodnejší predmet na archeologický výskum. Tých osemdesiat rokov od popráv ešte nie je dostatočný čas na to, aby sme nadobudli istotu, že tam nezostali choroboplodné zárodky,“ vysvetlil. Objasnil, že prítomnosť tiel tam chcú dokázať najmä mikrosondážou. Očakávajú však, že pri práci môžu nájsť najmä nejaké predmety.
„Vychádzame z predpokladov, že tam, kde sa masovo strieľalo, a za obeť tým represáliám padlo vyše tisíc ľudí, by mali byť na povrchu či tesne pod ním ešte nejaké pozostatky popráv. Teda vystrelené nábojnice,“ poznamenal Šteiner. Zdôraznil, že ide len o ich predpoklad. „Nevieme, ako sa tu za tie desaťročia manipulovalo s pôdou a čo všetko sa tu dialo, takže uvidíme,“ dodal.
Dôstojné memento minulosti
Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko je prekvapený, že takýto výskum sa doteraz nikdy nerobil. „Malo sa tak diať už pred polstoročím, vďaka čomu by bolo zadefinované územie, ktoré by malo patričnú ochranu. Túto lokalitu veľmi citlivo vnímajú aj samotní obyvatelia, keďže v blízkosti došlo k výstavbe,“ povedal primátor.
Čítajte aj Oprava Spišského hradu sa tak skoro nezačne. Šimkovičová nariadila zopakovať súťaž
Domy v podstate hneď pri masových hroboch vyrástli práve preto, že dotknutému územiu doteraz chýbalo patričné pamiatkové ochranné pásmo. Takáto výstavba vola umožnená zmenami a doplnkami Územného plánu aglomerácie mesta Banská Bystrica z roku 1999, ktorú odsúhlasili vtedajší poslanci. Súčasné vedenie samosprávy poukazuje na to, že vtedajšej výstavbe zabrániť nevedeli a za svojich predchodcov nemôžu niesť zodpovednosť.
„My sme v roku 2015 schválili nový územný plán, ktorý okolie masového hrobu v Kremničke začal chrániť a nedovoľoval ďalšiu výstavbu. Na základe podnetu z prokuratúry sme pristúpili aj k uzávere. Momentálne je teda toto územie chránené,“ podotkol Nosko. V uplynulých rokoch vraj čelili viacerým atakom zo strany vlastníkov pozemkov, ktorí majú zámer ďalšej výstavby v okolí Pamätníka obetiam fašizmu.
„Zásadne však odmietame meniť územný plán tak, ako to urobili naši predchodcovia. Pamätník v Kremničke musí zostať dôstojným mementom minulosti a najväčšiu úctu mu vzdáme tým, že ho budeme chrániť a príkladne sa oň starať,“ uzavrel Nosko.
Nedotknuteľné parcely
Ako už naznačil primátor, problematikou sa zaoberala aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ktorá mestu doručila podnet o nedostatočnej právnej ochrane danej lokality. Návrh, aby bez zbytočného odkladu vydali rozhodnutie o stavebnej uzávere, samospráva plne podporuje a víta.
„V plnom rozsahu sme sa s tým stotožnili,“ hovorí vedúci banskobystrického stavebného úradu Filip Gašparec. „Zástavba, ktorú vidíme v tesnej blízkosti pamätníka tejto širšej lokality je výsledkom tej nešťastnej územno-plánovacej regulácie z roku 1999,“ podčiarkol. Pripomenul, že stavebný úrad je štátnym orgánom, ktorý môže konať len na základe Ústavy v rozsahu a medziach, ktoré stanový zákon.
Čítajte aj Bytovku z centra Čadce idú zrovnať so zemou. Kam pôjdu jej obyvatelia?
„To znamená, že keď minulému vedeniu a mojim predchodcom prišiel návrh na umiestnenie technickej infraštruktúry a následnej zástavby, ktorú tu vidíme, nemal v podstate inú možnosť, ak sa nechcel vystaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako ju, žiaľ, povoliť,“ tvrdí. Teraz sú už ale tie najcitlivejšie lokality chránené.
„Disponujeme aj výskumom, ktorý robil docent Šteiner v roku 2022. Jednoznačne v ňom zadefinoval, o ktoré jednotlivé parcely by sa to malo rozšíriť. Je medzi nimi napríklad aj lúka, ktorá slúžila ako zhromaždisko obetí,“ ukázal Gašparec smerom na veľký priestor v blízkosti pamätníka. Vlastník spomínaného pozemku síce nedal súhlas, aby na ňom archeológovia robili výskum, no isté je, že v budúcnosti na ňom žiadna stavba nevznikne.