Najnovšie „základný kameň“ slávnostne poklepali Američania v sobotu v severopoľskom Redzikowe. Ide o súčasť protiraketového štítu „chrániaceho európskych spojencov v aliancii“. Rovnaká základňa amerického protiraketového systému Aegis je od štvrtka už v prevádzke v Rumunsku.
Nie proti Rusku, ale bez neho
Aliancia ubezpečuje, že štít nie je namierený proti Rusku, ale slúži na obranu pred možnými útokmi z krajín tzv. osi zla. Teda napríklad z Iránu či KĽDR. Napriek tomu ruský prezident Vladimir Putin v sobotu znovu charakterizoval budovanie protiraketového štítu v Európe ako „jasné porušenie odzbrojovacích dohôd“.
Rusi svojho času v rámci minimalizovania hrozieb útoku zo spomínanej tzv. osi zla svojho času prekvapili alianciu ponukou existujúcich vlastných kapacít na juhu Ruska. Teda objektov ležiacich oveľa bližšie k Iránu či KĽDR, ako pôvodne plánované objekty NATO v Poľsku, Česku a najnovšie v Rumunsku.
Boli by tak schopné zlikvidovať nebezpečenstvo skôr, ako sa nepriateľské rakety priblížia nielen k Európe, ale aj k ruským južným hraniciam. Brusel však ponuku odmietol s odôvodnením, že existujúce strediská „nevyhovujú technicky ani technologicky“.
Tak ako je to vlastne?
Odpoveď treba hľadať v odpovediach na viaceré otázky. Napríklad je kontroverzný štít skutočne obranný a neohrozuje nikoho? Súčasťou každého obranného komplexu sú aj útočné prvky. Čosi ako meč a štít. A čo v prípade možného útoku Iránu a KĽDR?
V takom prípade by na budovaní základní bola vítaná aj účasť Ruska. Napríklad využitím základne v Azerbajdžane. Putinova spomínaná ponuka bola vlastne provokáciou. Moskva vedela, že Brusel ju odmietne, pretože je dodnes presvedčená, že ide o protiraketovú obranu namierenú proti Rusku.
Sotva obstojí aj tvrdenie, podľa ktorého na budovaných základniach bude minimálny počet obranných rakiet. Dnes nie je totiž problém mať v potrebnej chvíli operatívne toľko rakiet, koľko treba. Dôležité je vybudovať základňu, „spojazdniť“ jej činnosť a zásobovanie. A prepraviť na ňu ďalšie rakety je otázkou len niekoľko málo hodín.
Brusel opakuje, že ide o obranné rakety zem-vzduch. Ich úlohou je likvidovať vo vzduchu rakety a lietadlá. Ruské nie sú výnimkou. Na likvidáciu pozemných cieľov sú určené iné prostriedky. Stále platí, že dôležité je vybudovanie infraštruktúry a premiestnenie do nej, čo treba a kedy, už nie je problém.
„Naše argumenty neberiete vážne, a preto budeme nútení prijať protiopatrenia, aby sme partnerom dali na vedomie, že protiraketový dáždnik v Európe nezvýši bezpečnosť, naopak, ešte ju zhorší,“ povedal ešte v roku 2012 Nikolaj Makarov, vtedajší náčelník ruského generálneho štábu citovaný agentúrou ITAR-TASS.
Zároveň nevylúčil, že v krajnom prípade môže Moskva podniknúť v „predstihu“ preventívny úder proti štítu. Ten má byť podľa Američanov hotový v roku 2021.