Najmä z vojenského hľadiska, aké hlavné poučenia plynú pre Kyjev a Moskvu z veľkej ruskej invázie, ktorá pokračuje už viac ako dva roky? Pozrime sa najprv na ukrajinskú stranu.
Strategický a politicko-vojenský kontext sa za posledné dva roky veľmi zmenil. V skutočnosti to bola pre Ukrajinu akási hrozná horská dráha. Za 24 mesiacov sme už boli svedkami niekoľkých vojenských kampaní. Úvodná fáza vojny bola naozaj desivá a hrôzostrašná. Kyjev i Západ sa vtedy na ďalší vývoj pozerali dosť pesimisticky. No Ukrajincom sa to dobre podarilo prekonať. Na Západe zaznievala otázka, či sa zjednotia. Stalo sa to a Ukrajincom to pomohlo zachrániť svoju krajinu. Potom neskôr existovala možnosť, možno malá, ale skutočná, že po neúspešnej kyjevskej kampani Rusko ustúpi. No nestalo sa to a Rusi naďalej po celé leto 2022 tlačili na ukrajinské pozície. Druhá polovica toho roku však už bola pre Kyjev veľmi dobrá, čo nastavilo očakávania pre to, čo malo nasledovať v roku 2023. Ale tie boli jednoducho príliš vysoké a priveľmi optimistické. Viacerí komentátori na jar 2023 boli až trochu znepokojení a obávali sa ukrajinského úspechu v očakávanej jarnej a letnej protiofenzíve, lebo nebolo jasné, čo to urobí s Ruskom. Vojenskí experti boli oveľa opatrnejší. No myslím si, že Kyjev nedostal všetko, čo potreboval, čiastočne aj preto, lebo bolo veľa ľudí, ktorí sa obávali, že Ukrajina skutočne uspeje na bojisku. Takže tu bola snaha o mikromanažovanie vojny, teda podporovať Ukrajincov asi len natoľko, aby ani neprehrali, ani aby nezlyhali, ale nie tak, aby naozaj uspeli. Takmer vždy sa oneskorili zbraňové systémy a munícia, ktoré Kyjevu dodával Západ. Dúfajme, že v roku 2024 sa táto situácia zlepší a naštartujeme i obranný priemysel. Nebudem rozprávať celý príbeh toho, čo sa stalo minulý rok, ale myslím si, že je tu jeden aspekt, ktorý je potrebné zdôrazniť.
Čo pokladáte za dôležité?
Na jednej strane nebola letná protiofenzíva Kyjeva úspešná v takom rozsahu, v aký sme dúfali. Ak sa však pozrieme na to, kde bola Ukrajina približne pred rokom, z hľadiska vojenskej efektívnosti stále dosiahla pomerne veľa. Ukrajinská strana zaznamenala veľké straty, ale Kyjevu sa tiež podarilo výrazne oslabiť útočný potenciál Ruska. Je to niečo, čo sa často prehliada, pretože ľudia majú tendenciu vnímať vojnu iba z hľadiska toho, kto ovláda koľko územia. Ukrajine sa však skutočne podarilo oslabiť nepriateľa, hoci nemáme úplne spoľahlivé čísla o ruských stratách. Faktom ale je, že zatiaľ nevidíme žiadne znaky toho, že by Moskva chcela ustúpiť. No je možné, že straty na bojisku sa nakoniec môžu vkradnúť do politických kalkulácií Kremľa a ruská verejnosť môže byť čoraz viac rozčarovaná z vojnového úsilia a postupne sa bude zdráhať ho podporovať.
Aké ponaučenia si z dvoch rokov vojny zobrali okupanti?
Naučili sa pomerne veľa, ale hlavným problémom je politická kalkulácia, ktorá stojí za celou vojnou, najmä v tejto chvíli, keď je Ukrajina v obrane a situácia nevyzerá pre Kyjev veľmi dobre. Ale na druhej strane brániť sa je asi jednoduchšie, ako ísť do útoku. Takže ak Ukrajina dostane dostatok munície na obranu, môže počas tohto a aj budúceho roka naďalej oslabovať ruské vojenské úsilie, čo jej dáva veľkú nádej do budúcnosti. Na ruskej strane ľudia na frontovej línii dosť dobre vedia, že stále posielať vojakov do mlynčeka na mäso nie je skutočné riešenie. Môže sa stať, že Ukrajina nakoniec naozaj nebude mať zbrane, a potom bude Rusko určite na koni, a Kremeľ v to pravdepodobne dúfa. Moskva urobila rozhodnutie na strategickej úrovni, že niekoľko častí Ukrajiny je teraz Rusko. Realita s tým však nekorešponduje a Rusi sa jednoducho musia tlačiť ďalej bez ohľadu na to, čo sú vojensky pripravení dosiahnuť. Životy vojakov sú pritom nepodstatné. Ruská armáda je teda v ofenzíve, ale nie je veľmi dobre pripravená, aby viedla útočné operácie. Myslím si, že obe strany sa naučili, že je naozaj ťažké ísť proti pripravenej obrane.
Ale očakávate, že Rusi v roku 2024 po obsadení Avdijivky budú naďalej útočiť? Existujú určité náznaky ofenzívy na severovýchode Ukrajiny, dokonca aj na juhu. Takže si myslíte, že sa Rusi pokúsia zatlačiť na Ukrajincov a jednoducho pošlú do boja viac vojakov? Naozaj sa zdá, že brutálnemu režimu Vladimira Putina je jedno, koľko ľudí zomrie.
Z pohľadu Ruska je absolútne nevyhnutné, aby sa tlačilo dopredu. Má na to viacero dôvodov. Pred marcovými prezidentskými voľbami chce Kremeľ vytvoriť ilúziu, že vojnu naozaj vyhráva.
A ani to nie je skutočné hlasovanie ako v demokratických krajinách.
Áno. Výsledok môže byť 70, 80 či 90 percent v prospech Putina.
Čítajte viac Zahraniční vojaci na Ukrajine: zbytočná debata alebo snaha zneistiť Putina?
Môže to byť takmer akékoľvek číslo. Aj 105 percent.
Áno, môže to byť 105 percent, prečo nie. Takže po voľbách bude Putin tvrdiť, že teraz má mandát od ľudu, že je to legitímna vojna, lebo voliči ju podporujú. Môže pokračovať, buď v skrytej mobilizácii, alebo dokonca vyhlásiť jej ďalšiu vlnu. A tiež si myslím, že logika, na ktorej sú založené ruské útočné operácie, je taká, že Moskva dúfa, že v opotrebovávacej vojne bude mať nakoniec výhodu, že sa skôr unaví Kyjev. Aj preto sa musia Rusi stále tlačiť vpred, pretože inak bude mať Ukrajina čas na doplnenie vojakov a ich odpočinok a zhromaždí muníciu, takže bude lepšie pripravená. Neustála ofenzíva je v tejto vojne jediná nádej pre Rusko. Ale je to tiež jeho veľká slabina, pretože Moskva sa nemôže skutočne pripraviť na veľký útok. Rusi sa len z času na čas viac zameriavajú na niektoré smery ofenzívy.
Mnohí experti tvrdia, že Ukrajina sa musí v roku 2024 sústreďovať na obranu. Ale aj na tú potrebuje Ukrajina zbrane a vycvičených vojakov, a v tejto chvíli sa zdá, že jej chýba oboje. Čo sa s tým dá urobiť? Samozrejme, teraz môžeme asi hovoriť aj viac o úlohe Západu, pretože to vyzerá tak, že je tu trochu politická únava z vojny, napriek všetkým veľkým vyhláseniam, že je potrebné podporovať Kyjev, nech to stojí, čo to stojí.
Problém s vojakmi si musí vyriešiť Ukrajina sama. Západ v tomto smere nemôže veľa urobiť. Alebo naozaj začneme zbierať ukrajinských mužov v našich krajinách a budeme ich posielať späť domov? Neviem. Možno sa to nakoniec stane, ak bude situácia naozaj katastrofálna, ale nevidím to ako dobré riešenie. Čo sa týka materiálnej podpory zo Západu, myslím si, že sú tu dobré i zlé správy. A okrem toho sú tu problémy, ktoré sa skutočne nedajú vyriešiť. Čokoľvek sa stane v USA v prezidentských voľbách, je to jednoducho mimo našej kontroly. S tým naozaj nemôžeme nič urobiť. Musíme jednoducho spolupracovať s demokratmi aj s republikánmi, a môžeme dúfať, že sa v Spojených štátoch podarí vyriešiť veci pokojne. Ale keď sa pozrieme na Európu, nevidím až taký problém, pokiaľ ide o nejakú únavu z vojny. Západní lídri až na niekoľko výnimiek veľmi podporujú Ukrajinu. Samozrejme, politici vždy budú niečo hovoriť domácemu publiku podľa toho, s ktorou spoločenskou skupinou sa rozprávajú. Ale myslím si, že na osobnej úrovni naozaj veľmi podporujú Ukrajinu. Problémom je však obranná kapacita. Ak sa pozriete na pomer vojenských výdavkov medzi členmi NATO, ktorí nie sú súčasťou Európskej únie, a tými, ktorí v nej sú, tak na nečlenov EÚ v aliancii pripadá 80 percent celkových investícií do obrany. Samozrejme, rátame do toho aj Spojené štáty, ale je v tom i Británia, Turecko či Nórsko. V zásade má Západ, teda do veľkej miery EÚ, problém s kapacitami, čo sa v súčasnosti do určitej miery rieši.
Myslíte si, že to bude stačiť?
Pravdepodobne nie, ale aspoň sa urobia kroky, ktoré by umožnili poskytnúť Kyjevu dostatok výzbroje na to, aby Ukrajina túto vojnu neprehrala, a to môže pripraviť cestu k lepším možnostiam v budúcnosti. Myslím si, že je to skôr problém kapacity ako politickej vôle.
Aký by mohol byť najlepší spôsob, ako zvýšiť kapacity obranného priemyslu? Západ potrebuje zbraňové systémy a muníciu pre seba, ale, samozrejme, i pre Kyjev. A tiež si dovolím tvrdiť, že možno keby bol na to lepšie pripravený pred rokom, azda aj protiofenzíva by bola aspoň čiastočne úspešnejšia.
Pri obrannom priemysle hovoríme o súkromných subjektoch, ktoré reagujú na finančné stimuly. Takže by museli existovať štátne zákazky a dlhodobé kontrakty. Riešenie teda máme, ale ani to nie je okamžité. Na zvýšenie výroby musíte postaviť nové továrne, čo si vyžaduje čas. Ak si objednáte, povedzme, delostrelectvo či muníciu, bude to trvať mesiace, kým sa zrealizujú tieto zmluvy. Pri tankoch to bude ešte dlhšie. To isté platí pre systémy protivzdušnej obrany. Na Západe vieme vyrábať veci, ktoré fungujú naozaj dobre. Určite lepšie ako väčšina z toho, čo produkuje Rusko. No výroba nám trvá mimoriadne dlho. Ukrajina nakoniec dostane veľa vecí, ale nevieme, či prídu v správnom čase. Úplne s vami súhlasím, keď ste povedali, že ak by sa hlavné rozhodnutia prijali približne pred rokom, tak si myslím, že by sme v tejto chvíli boli v lepšej pozícii. Rusi nás sledujú, a ak vidia, že na Západe je síce veľa dobrej vôle smerom k Ukrajine, no keď sa nevydávajú kontrakty a nestavajú nové továrne, tak pre Rusov je to jasný signál, že sa môžu pokúsiť tlačiť dopredu. Takže, bohužiaľ, napriek tomu, že sme, neviem či 10-, 20– alebo 30-krát silnejší v ekonomickom zmysle, Rusko je stále v lepšej pozícii, pretože investuje tam, kde je to potrebné, kým my to nerobíme, alebo robíme, ale s oneskorením. Má to vplyv aj na stratégiu Kyjeva. Ukrajinci bojujú o prežitie, ale keď potom vidia, že pomoc neprichádza v množstve, ktoré potrebujú, môže sa ich prístup zmeniť. Ovplyvňuje to tiež ukrajinskú politiku a armádu. Prezident Volodymyr Zelenskyj sa v určitom momente môže stať menej populárnym. Veliteľa ozbrojených síl Valerija Zalužného vymenili, čo je priamy dôsledok toho, že sme Ukrajine poskytli príliš málo vojenskej pomoci. Takže naše kroky majú reálny dosah na ukrajinskú politiku. Nehovoriac už o tom, že ukrajinskí vojaci umierajú, pretože niekedy nemajú z čoho strieľať alebo čakajú na prídel munície. Na Západe máme verbálny pocit naliehavosti, ale keď je potrebné skutočne niečo urobiť, veci sú zrazu oveľa zložitejšie.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Podľa môjho názoru je veľmi dôležité zdôrazniť to, čo ste povedali. Bez ohľadu na to, čo si o nich myslíme, Rusi nie sú hlúpi. Vedia, čo Západ môže poskytnúť Ukrajincom, čo má v skladoch, čo vyrába a ako rýchlo to produkuje. Rusi jednoznačne v tejto chvíli vidia príležitosť útočiť, útočiť a útočiť.
Je možné, že v roku 2024 sa Ukrajina dostane do najhoršej situácie, v akej v tejto vojne bola. Ako som vravel, keď sa invázia začala, boli sme veľmi znepokojení. Potom sme začali byť optimistickejší, ale teraz sme opäť o niečo pesimistickejší. No toto nie je koniec vojny. Stále je veľa oblastí, v ktorých sa môžeme zlepšiť, aby sme dosiahli výsledok, ktorý chceme, alebo aspoň taký, ktorý bude pre nás a Ukrajincov znesiteľný. Je to volebný rok v Spojených štátoch a ja chápem, že republikáni nechcú odovzdať výhru demokratickému prezidentovi Joeovi Bidenovi. Keď USA poskytnú veľkú vojenskú pomoc Ukrajine, bude to čiastočne víťazstvo v domácom zmysle, pretože veľa z týchto peňazí by išlo do obrannej priemyselnej výroby v Amerike. Biden by urobil radosť mnohým ľuďom, čo by mohlo mať istý vplyv na výsledky volieb, a bolo by to víťazstvo aj na medzinárodnej úrovni. Rozumiem teda tomu, že republikáni tak trochu váhajú, či, povedzme, pomôcť súčasnému prezidentovi. Ale na druhej strane predpokladám, že bude takmer nemožné, aby Washington tento rok už Kyjevu neposkytol takmer žiadnu vojenskú pomoc len preto, že v novembri sú voľby. Budú sa politici v Spojených štátov nasledujúcich približne deväť mesiacov pozerať na to, ako Ukrajina krváca, a nič neurobia? Verím, že v určitom bode Kyjev podporia, hoci otázkou bude, aká veľká bude táto pomoc. Ak sa však do toho viac zapoja Európania, mohlo by to mať kombinovaný účinok. Nepredpokladám, že sa niekedy v tomto roku dočkáme ukrajinskej protiofenzívy, pretože sa to jednoducho nezdá možné, ale celková situácia sa môže zlepšiť. Dôležité tiež je, aby západní výrobcovia zbraní išli na Ukrajinu. Bezpečnostná situácia je tam veľmi problematická, ja to chápem, ale Kyjev potrebuje rozvíjať vlastné vojenské kapacity a nájde na to aj peniaze. Západné spoločnosti by mali spolupracovať s ukrajinskými vedcami, inžiniermi a armádou, pretože Ukrajina je do určitej miery testovacím poľom pre mnohé západné systémy. Takže je možné získať priamu spätnú väzbu, čo sa týka ich fungovania, a obidve strany by z toho mali skutočný úžitok.
Môže niečo zastaviť vojnu, respektíve dostať ju do výsledku, ktorý by bol prijateľný pre Ukrajinu a Západ, ako ste povedali?
Môže nastať nejaká udalosť, ktorej hovoríme čierna labuť. Teda niečo absolútne nepredvídateľné s neočakávanými následkami. Ale myslím si, že vojna bude pokračovať aj tento rok, a je pravdepodobné, že bude trvať ešte niekoľko rokov. Ani jedna strana v skutočnosti zatiaľ nemá záujem o dlhodobé prímerie alebo nejaké diplomatické riešenie, pretože nedosiahla svoje ciele. Veľa sa hovorí o tom, aby sme na Západe neskočili Rusku na lep pri ponukách na rokovania. Moskva nechce prímerie, lebo by to mohlo umožniť Ukrajine, aby sa spamätala. No Západ v záujme akéhosi budovania dobrej vôle môže súhlasiť so zastavením dodávok zbraní a munície. Ale zdá sa mi, že už aj niektorí z najidealistickejších západných kolegov pochopili, že Putinovi sa nedá veriť. Takže by som povedal, že táto vojna, sa, bohužiaľ, bude musieť takpovediac sama vyčerpať. Rusko v nej musí vyskúšať všetko alebo takmer všetko, a musí pritom zlyhať. Potom sa skončí aj vojna, teda to nebude pre nejaké diplomatické riešenie.