Tomas Janeliūnas, Inštitút medzinárodných vzťahov a politológie, Vilniuská univerzita
Diskutovať o možnom nasadení vojakov na Ukrajinu je neproduktívne a potenciálne škodlivé. Aj keď chápem snahu výrazne reagovať alebo Macronovu ochotu ukázať politické líderstvo, naším cieľom by mali byť okamžité a reálne dosiahnuteľné kroky. Debata o rozmiestnení vojsk v súčasnosti odvádza pozornosť od naliehavejších úloh, ako sú urýchlenie a zvýšenie dodávok vojenského vybavenia na Ukrajinu. Je nepravdepodobné, že by sa dosiahol konsenzus o vyslaní vojsk, zatiaľ čo praktickú podporu môžeme poskytnúť rýchlo a dokážeme ňou priamo ovplyvniť dianie na bojisku. Domnievam sa, že Francúzsko a ďalšie európske štáty by mali preukázať líderské postavenie tak, že sa zamerajú na konkrétne kroky, ako sú zvýšenie dodávok delostreleckého vybavenia a bezpilotných lietadiel. Tento prístup ponúka efektívnejšiu a menej riskantnú podporu Ukrajiny.
Vihar Georgiev, Katedra európskych štúdií, Univerzita svätého Klimenta Ochridského v Sofii
Je potrebné pozrieť sa na pozadie Macronovho vyhlásenia. Ukrajina a Francúzsko podpísali dohodu o spolupráci v oblasti bezpečnosti, ktorá je pomerne komplexná a zameriava sa na poskytovanie vojenského vybavenia a výcviku. Neexistuje v nej žiadna výslovná zmienka o možnosti vyslania francúzskej armády na Ukrajinu. V zmluve sa však uvádza, že v prípade budúcej ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine môžu Paríž a Kyjev zmeniť dohodu, aby zaistili čo najširšiu a najefektívnejšiu kolektívnu reakciu na akýkoľvek ozbrojený útok. Macronovo vyhlásenie, v ktorom nevylúčil vyslanie jednotiek na Ukrajinu, môže byť diplomatickou stratégiou na odstrašenie Ruska od ďalšej agresie. Moskva v posledných týždňoch vystupňovala svoju rétoriku proti NATO a Francúzsku, pričom vysokopostavení predstavitelia režimu ako Dmitrij Medvedev výslovne pohrozili použitím ruských strategických jadrových zbraní proti západným hlavným mestám. Macronovo vyhlásenie by sa dalo považovať za spôsob, ako signalizovať Rusku, že Západ je ochotný prijať vážne opatrenia na ochranu Ukrajiny a odstrašiť Moskvu od ďalšej agresie. Na otázku, ktoré krajiny by mohli súhlasiť s vyslaním vojakov na Ukrajinu, sa dá len ťažko odpovedať bez podrobnejších informácií. Medzi štáty, ktoré by mohli byť ochotné rozmiestniť vojakov, by mohli patriť tie, ktoré sa jasne hlásia k NATO a podporovali Ukrajinu proti Rusku, ako sú Spojené kráľovstvo, Poľsko a pobaltské štáty. Takéto rozhodnutie však bude závisieť od konkrétnej hrozby a od komplexnej súhry domácich a medzinárodných faktorov. Nemyslím si však, že vyslanie jednotiek NATO na Ukrajinu je v súčasnosti na programe dňa.
Gerhard Mangott, Katedra politológie, Innsbrucká univerzita
Vyjadrenie Macrona považujem za nezodpovedné a neproduktívne. Reakcie západných politikov ukazujú, že nielenže v tejto otázke neexistuje konsenzus, ale že takýto scenár do veľkej miery aj odmietajú. Vyhlásenie Macrona má v skutočnosti negatívne dôsledky pre neho a samotný Západ. Jeho slová podporujú ruský oficiálny názor, že Moskva sa bráni proti západnej agresii. Okrem toho to s najväčšou pravdepodobnosťou posilní Marine Le Penovú pred voľbami do Európskeho parlamentu. Nasadenie západných jednotiek by túto vojnu radikálne eskalovalo a nie je možné, aby niekto dokázal kontrolovať nasledujúci vývoj.
Lorenzo Nannetti, analytik medzinárodných vzťahov, Taliansko
Keby sa NATO rozhodlo vyslať jednotky na Ukrajinu, dalo by sa to urobiť iba ako stratégia ukončenia vojny. Nešlo by o to, že by Západ chcel poraziť Rusko, ale o signál: teraz sme tu a to, čo zostalo z Ukrajiny, je pod našou ochranou a nemôžete to ovládnuť bez toho, aby ste nezačali priamu vojnu s NATO. Išlo by o to, že by sa Moskva zastavila, frontové línie by boli „zmrazené“ a bolo by možné nejaké prímerie. Keby to fungovalo, výhodou je, že by Ukrajina de facto získala ochranu Severoatlantickej aliancie. Samozrejme, znamenalo by to, že dovtedy okupované ukrajinské územia by pravdepodobne zostali Rusku. Rizikom však je, že keby aliancia vyslala len malé sily, ktoré by nemali jednoznačne určené pravidlá boja, Rusko by mohlo na týchto vojakov útočiť a z konfliktu obviniť NATO. Bolo by to spojené s masívnou propagandistickou a dezinformačnou kampaňou na podkopanie dôvery západnej verejnosti v alianciu. Ak by krajiny nenašli konsenzus, okrem USA sú v NATO schopné naplánovať takúto veľkú operáciu len Francúzsko a Británia. Ale je nepravdepodobné, že by sa to stalo pred novembrovými voľbami v USA a aj tak budú mnohí spojenci v aliancii proti. Osobne si myslím, že Macron sa v skutočnosti najmä pokúšal podnietiť spojencov, aby viac podporovali Ukrajinu a usiloval sa Rusko zneistiť.
Čítajte viac Prídu špeciáli či ženisti? Kto pošle na Ukrajinu vojakov a čo na to Rusko?
Artur Gruszczak, Katedra medzinárodných a politických štúdií, Jagelovská univerzita v Krakove
Macronovu myšlienku o tom, že nevylúčil nasadenie západných jednotiek na Ukrajine, neberiem vážne. Je to len všeobecná idea adresovaná globálnemu publiku, ktorú netrpezlivo a unáhlene šíria médiá. Očividne je jej cieľom aj zatieniť chabé výsledky konferencie o Ukrajine organizovanej Francúzmi. Macronova poznámka, ktorá je otvorene provokatívna voči Rusku, nemôže ani po dvoch rokoch vymazať z pamäti fotografie Macrona a Putina sediacich za 13-metrovým stolom krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, ani dlhé telefonické rozhovory, ktoré sa skončili až v auguste 2022. Hádať, ktoré členské štáty EÚ a NATO podľa slovenského premiéra Roberta Fica zvažujú vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu na bilaterálnej báze, je neproduktívne cvičenie. Žiadna z krajín to oficiálne nepotvrdila. Okázalá rétorika prezidenta Macrona príliš často spôsobuje to, že presmeruje politickú diskusiu od kľúčových tém na menej dôležité. Len niekoľko príkladov: mozgová smrť NATO či Putinovo Rusko ako súčasť architektúry dôvery a bezpečnosti v Európe. Slová sa ľahko hovoria, skutky si vyžadujú zodpovednosť, útrapy a obete. Zaujímavé je, že Macron na tlačovej konferencii povedal, že urobíme všetko potrebné, aby Rusko vojnu nevyhralo. Ono to však v podstate znamená, že urobíme tiež všetko pre to, aby Rusko túto vojnu neprehralo. Táto logika podporila strategický postoj Západu k vojne na Ukrajine od jej vypuknutia pred dvoma rokmi. Macronovo vyhlásenie dáva zmysel, ak ho budeme vnímať v širšom kontexte, ktorý súvisí s úlohou NATO v európskej bezpečnosti na pozadí politiky USA a vyhliadok na návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Diskusie o vojenskom posilnení Európy a veľkých investíciách do obrany sú spojené s otázkou líderstva. Macronovo Francúzsko je verné gaullistickej tradícii, že chce pôsobiť ako veľmoc, hoci čelí vlastným limitom a domácim problémom. Macron teraz signalizuje, že je čas zdvihnúť vlajku Francúzska a ukázať Američanom, že Európa (pod francúzskym líderstvom) ešte nezanikla.