Vlani v marci Európska únia hovorila o tom, že za 12 mesiacov pošle Kyjevu milión delostreleckých granátov. Teraz sa tento termín natiahol na koniec tohto roka. Pred niekoľkými dňami ukrajinský minister obrany Rustan Umerov povedal, že polovica vojenských dodávok mešká. Samozrejme, Kyjevu to sťažuje vojenské plánovanie.
Propaganda Moskvy
V tejto situácii sa v pondelok v Paríži konala schôdzka 20 lídrov viacerých európskych krajín. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ju zvolal, aby vyslal Kyjevu signál, že ho Západ bude naďalej podporovať i v situácii, keď Rusko do určitej miery prebralo iniciatívu na bojisku po nedávnom páde mesta Avdijivka.
No po stretnutí Macron najmä vysvetľoval, či niekto chce poslať na Ukrajinu vojakov. Túto tému už v nedeľu otvoril slovenský premiér Robert Fico a zvolal k tomu aj Bezpečnostnú radu, hoci nikto vládu v Bratislave nežiada, aby niekam vyslala jednotky.
Macron povedal, že sú krajiny, ktoré uvažujú nad vyslaním vojakov na Ukrajinu, ale nie je na tom konsenzus. Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že o tom bola ostrá debata, ale nepadlo žiadne rozhodnutie. Podľa neho je najmä potrebné, aby Ukrajina čo najrýchlejšie dostala delostrelecké granáty.
Podľa očakávania sa ozval aj Kremeľ. Jeho hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že keby krajiny NATO poslali vojakov na Ukrajinu, vojna medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom by vraj bola nevyhnutná. Je to však veľmi otázne. Rusko sa podobne vyhrážalo vždy, keď Západ dodal Kyjevu nejaké nové zbraňové systémy. Okrem toho je jasné, že vojaci by na Ukrajinu nešli pod hlavičkou NATO. Už teraz občania rôznych krajín aliancie bojujú ako dobrovoľníci za Kyjev, no Rusko preto nezaútočilo na žiadny štát. Konflikt s Moskvou je nepravdepodobný aj podľa Mateja Kandríka, bezpečnostného analytika a výkonného riaditeľa think-tanku Adapt Institute.
"Určite neplatí, že by z toho bola automatická vojna s Ruskom. No krajiny, ktoré by poslali vojakov, by si museli rozmyslieť, ako by riešili prípadné straty nasadených síl a ako by ich vnímali vo vzťahu k Rusku,“ povedal pre Pravdu Kandrík.
Vyslanie vojakov zo Západu by však Moskva určite využila na propagandistické tvrdenia, že NATO útočí na Rusko.
"No v kremeľskom svete aj tak už všetci Rusi bojujú s alianciou. A Západ by sa od určitých krokov nemal dať odradiť len preto, že Kremeľ by ich mohol použiť ako propagandistický nástroj. Otázka totiž je, či by sme boli ochotní nechať Ukrajinu prehrať, ak by alternatívou bolo, že tam je potrebné vyslať nejaké jednotky,“ povedal pre Pravdu Toms Rostoks z lotyšskej Akadémie národnej obrany.
Podľa analytika platí, že najmä experti v strednej a vo východnej Európe sú vždy trochu skeptickí, keď francúzsky prezident príde s novými nápadmi, ktoré sa týkajú európskej bezpečnosti a vojny na Ukrajine.
"V tomto zmysle nie sú Macronove komentáre veľmi užitočné, pretože Kyjev teraz potrebuje najmä zbrane a muníciu. Ale sú tu dve veci, ktoré vnímam pri debate o vyslaní vojakov ako pozitívne. Macron možno signalizuje, že Západ sa bude opäť rozprávať o obmedzeniach, ktoré sám na seba na začiatku invázie uvalil. Teda žiadne letové zóny či zapojenie jednotiek NATO. Takže si myslím, že Macron v podstate signalizuje, že keď Rusko bude pokračovať v útokoch, tieto dobrovoľné obmedzenia by sa mohli v určitom bode zrušiť, hoci sa to asi nestane tento rok. Mám pocit, že Macronove vyhlásenia vychádzajú z pochopenia toho, že jednoducho nevieme, ako bude táto vojna pokračovať na budúci rok alebo o dva roky. A keby sa v určitom okamihu Ukrajine začala rúcať frontová línia, ocitne sa Západ v situácii, keď bude musieť uvažovať nad tým, čo robiť. Z hľadiska toho, koľko vojensky a finančne investoval do Kyjeva, ale aj vzhľadom na svoju dôveryhodnosť. V tomto zmysle môžeme diskutovať, či pošleme svojich vojakov brániť Ukrajinu,“ vysvetlil Rostoks.
Koalícia ochotných
Odborník však pripomína, že prípadné vyslanie jednotiek určite nebude podporené konsenzom v NATO či v EÚ.
"Bola by to takzvaná koalícia ochotných a tento postup by mohol mať negatívny vplyv na jednotu v aliancii i v únii. No napriek tomu sa na to niektoré štáty môžu odhodlať. Nevieme však, o akých vojakoch hovoríme. Mohli by to byť špeciálne jednotky. Ich príslušníci z niektorých krajín asi už na Ukrajine aj sú. No môžeme sa zaoberať tým, prečo ich tam nie je viac, aby sa vedeli poučiť z pokračujúcej vojny. Príchod jednotiek by mohol byť postupný. Mohli by to byť vysokošpecializovaní ženisti či vojaci, ktorí by obsluhovali zložité moderné zbraňové systémy, pri ktorých by nebol čas na výcvik Ukrajincov. Nehovoríme však, že štáty by ich vyslali 10-tisíc,“ ozrejmil Rostoks.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
„Samozrejme, medzinárodné právo nijako nebráni tomu, aby na základe nejakej bilaterálnej dohody niektoré štáty pomohli Ukrajine prostredníctvom vyslania vojenských síl. Nemusí to byť koordinované cez EÚ či NATO, hoci by to bolo symbolicky významnejšie. Diskusia by asi bola, či by to bolo priame bojové nasadenie, alebo by to boli skôr nejaké podporné činnosti. Možno nejaké obmedzené zapojenie špeciálnych jednotiek alebo síl logistiky. Pravdepodobne by to však pôsobilo trocha zvláštne, keby sa títo vojaci nedostali na frontové línie, ale pôsobili by len v tyle,“ uviedol Kandrík.
Rostoks nepredpokladá, že by sa do takejto misie zapojili Američania. "Ale mohol by sa zrodiť britsko-francúzsky konsenzus, aby bolo na čele niekoľko väčších krajín. Asi by to podporili viaceré štáty zo strednej a z východnej Európy, ale nerátam s Maďarskom a Slovenskom,“ povedal lotyšský analytik.
"Ktoré krajiny by mohli prispieť? Asi Francúzsko, keďže je to viac-menej iniciatíva prezidenta Macrona. Viem si predstaviť, že by to mohlo byť zaujímavé aj pre Britov, ale to je, samozrejme, len špekulácia. Momentálne nemáme potvrdené, že by do toho chcela nejaká krajina oficiálne ísť,“ uzavrel Kandrík.