„Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Moskve dostal pozvánku na inauguráciu prezidenta Ruskej federácie, ktorá sa uskutoční 7. mája 2024. Slovenskú republiku bude zastupovať chargé d'affaires,“ reagoval rezort diplomacie na otázku Pravdy. Česko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Británia, USA, Kanada, Španielsko a pobaltské krajiny už predtým oznámili, že ich diplomati budú pozvanie ignorovať.
„Nemyslím si, že súčasné vzťahy medzi Českom a Ruskom zodpovedajú tomu, aby sa náš chargé d'affaires na takejto ceremónii za Česko zúčastnil,“ povedal pre televíziu Nova Jan Lipavský, šéf diplomacie Českej republiky, ktorú Moskva rovnako ako Slovensko a ostatné členské štáty Európskej únie zaradilo na zoznam nepriateľských krajín.
Ešte ostrejšie než Lipavský sa vyjadrila šéfka lotyšskej diplomacie. "Zástupcovia lotyšského veľvyslanectva sa nezúčastnia na inaugurácii hlavy agresorského štátu, ktorý útočí na všetko, za čím stojíme. Putina pre vojnové zločiny stíha Medzinárodný trestný súd,“ pripomenula Baiba Bražeová na bývalom Twitteri (X).
Mimochodom, v sídle Medzinárodného trestného súdu, ktorý na Putina už predvlani vydal zatykač za zavlečenie tisícov ukrajinských detí do Ruska, si začiatok jeho ďalšieho funkčného obdobia „uctia“ po svojom. „Túto významnú udalosť si pripomenieme aj my, nie však v Kremli, ale v Haagu,“ napísali aktivisti z viacerých krajín v pozvánke na utorňajšiu demonštráciu „Celý svet chápe, že toto predstavenie je zavŕšením frašky zvanej ,prezidentské voľby' a že miesto medzinárodného zločinca, ktorý si nezákonne uzurpoval moc, je vo väzení, a nie na čele štátu,“ dodali organizátori protestu.
Krajiny európskej dvadsaťsedmičky k účasti na inaugurácii nezaujali jednotný postoj, avšak šéf diplomacie EÚ Josep Borrell je proti, informoval jeho hovorca Peter Stano. „Môžem potvrdiť, že pozvánku na inauguráciu zaslanú Kremľom dostali krajiny EÚ aj misia EÚ v Moskve,“ citovala Stana agentúra TASS. „Zatiaľ nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, ale môžem sa s vami podeliť o to, že vysoký predstaviteľ Borrell je proti účasti EÚ na tomto podujatí v Moskve,“ dodal.
Podľa agentúry Reuters 20 európskych krajín sa rozhodlo bojkotovať Putinovu inauguráciu, iba sedem zvažovalo, že na podujatie do Kremľa vyšle svojich zástupcov.
Legitimitu Putinovho znovuzvolenia viaceré západné krajiny spochybnili. Voľby neboli podľa nich demokratické, spravodlivé ani čestné. Európsky parlament koncom apríla prijal uznesenie, v ktorom krajiny Európskej únie vyzval, aby výsledky ruských prezidentských volieb neuznali.
Výzvy na bojkot Putinovej ceremónie, po ktorej absolútny vládca Ruska začne napĺňať ďalší šesťročný mandát, v Bratislave, rovnako ako v Budapešti a prekvapujúco ani v Paríži, nepadli na úrodnú pôdu. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ argumentuje rezort diplomacie.
Na ďalšej kremeľskou propagandou pravidelne zneužívanom podujatí sa ale oficiálni predstavitelia Slovenska nezúčastnia. Deviateho mája na čestnej tribúne na moskovskom Červenom námestí počas osláv Dňa víťazstva budú chýbať. Nie je to však prejav ich vôle, ale výsledok rozhodnutia hostiteľskej strany. „Zastupiteľský úrad v Moskve nedostal pozvánku na oslavy konca II. svetovej vojny v Moskve,“ napísal tlačový odbor slovenského ministerstva zahraničných vecí v odpovedi na otázku Pravdy.
Kyjev vyzval nielen na ignorovanie takzvanej inaugurácie, ktorou sa „ruská vláda snaží celému svetu a svojim občanom vytvoriť ilúziu zákonnosti takmer doživotného zotrvania pri moci človeka, ktorý z Ruskej federácie urobil agresorský štát a z vládnuceho režimu diktatúru“. Rovnako ako Parlamentné zhromaždenie Rady Európy navyše žiada zahraničné vlády, medzinárodné organizácie a verejnosť, „aby neuznali výsledky ruských pseudovolieb a legitimitu ruského diktátora“.
„Počas takzvaných ,marcových volieb' Ruská federácia porušila ustanovenia mnohých medzinárodných dokumentov, ktoré sú základom moderného systému medzinárodných vzťahov. Ide predovšetkým o Chartu OSN, Deklaráciu o princípoch medzinárodného práva, Ženevský dohovor o ochrane civilného obyvateľstva v čase vojny , Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ako aj ako desiatky rezolúcií Valného zhromaždenia OSN,“ upozornilo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Čítajte viac Putin sa dal znovuzvoliť. Uzná Západ jeho mandát?
„Ilegálne organizovanie takzvaného volebného procesu na suverénnych územiach Ukrajiny dočasne okupovaných Ruskou federáciou – časti Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, v Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopoľ – s úmyselným použitím hrozieb a vydierania k zabezpečeniu účasti bolo brutálnym porušením všeobecne uznávaných noriem a princípov medzinárodného práva voči miliónom ukrajinských občanov, ktorí žijú na dočasne okupovaných územiach alebo boli násilne presídlení na územie Ruskej federácie,“ píše sa vo vyhlásení ukrajinského rezortu diplomacie.
„Na základe uvedeného, ako aj s prihliadnutím na aktuálny zatykač Medzinárodného trestného súdu na Vladimira Putina, Ukrajina nevidí žiadne právne dôvody na jeho uznanie za demokraticky zvoleného a legitímneho prezidenta Ruskej federácie,“ uzatvára ukrajinské ministerstvo.