Sedemdesiatjedenročný Putin, ktorý je pri moci už bezmála štvrťstoročie, si predlžuje mandát do roku 2030. V Kremli môže teoreticky zotrvať až do roku 2036, keďže si ústavu dal upraviť tak, aby mu umožnila kandidovať za hlavu štátu nielen piaty, ale prípadne aj šiesty raz.
Volební komisári mu predbežne narátali vyše 87-percentnú podporu. Je to nárast o desať percentuálnych bodov oproti voľbám pred šiestimi rokmi a takmer o pätnásť viac než dostal na jar 2012.
Čítajte viac Dôkaz, že Rusko ide správnou cestou, hodnotí Putin víťazstvo vo „voľbách“
Julia Navaľná po skone svojho manžela v novodobom gulagu za polárnym kruhom apelovala na Európsku úniu a ďalšie západné krajiny, aby neuznali výsledky prezidentských volieb v Rusku. Vinu za smrť najznámejšieho ruského kritika kremeľského režimu pripísala osobne Putinovi.
V článku pre Washington Post v predvečer trojdňových volieb, ktoré sa konali od piatka do nedele, vdova po Navaľnom pripustila, že bezprostredný dosah takého gesta by nebol nijako spektakulárny. „Nesľubujem vám, že odmietnutie uznať výsledky prezidentských volieb povedie k okamžitému kolapsu Putinovho režimu. Bude to však dôležitý signál pre ruskú občiansku spoločnosť, pre elity stále verné Putinovi a pre celý svet. Signál, že Rusku nevládne všetkými uznávaný prezident, ale opovrhovaný a verejne odsúdený zločinec,“ napísala.
Navaľná v nedeľu pred ruským veľvyslanectvom v Berlíne osobne podporila protestnú akciu, ktorej plán ešte spoza mreží odobril jej manžel. Odporcovia Putina sa v posledný deň hlasovania mali napoludnie nahrnúť do volebných miestností, aby ukázali, že ich nie je málo.
Navaľná v nemeckej metropole čakala šesť hodín, kým na ňu prišiel rad a do volebnej urny vhodila hlasovací lístok zneplatnený tým, že naň dopísala meno svojho muža.
Čítajte viac Ukrajina a jej spojenci odsudzujú víťazstvo Putina: Je opitý mocou a chce vládnuť večne. Rinkévičs: Voľby? Aké voľby?
Pred ruskými ambasádami v zahraničí sa v určenom čase objavili dlhé zástupy ľudí. Na sociálnych sieťach však kolovali videá aj z ruských miest s hromadiacimi sa účastníkmi akcie, ktorú jej iniciátori nazvali Poludnie proti Putinovi. Mnohí sa k nej pripojili napriek tomu, že úrady varovali odporcov režimu pred trestným postihom.
Médiá hlásili aj zopár podpaľačských útokov na volebné miestnosti či pokusov poškodiť odovzdané hlasovacie lístky naliatím farby do urien.
Tieto sporadické prejavy občianskeho odporu však celkový dojem z úspechu dôkladne zrežírovaného rituálneho prejavu podpory vládcovi nemohli vážnejšie narušiť.
Na to, aby získal štyri pätiny hlasov, čo bol minimálny cieľ, aký si Kremeľ vytýčil, mal Putin dostatočné administratívne rezervy i mohutnú mediálnu podporu.
Šéf Kremľa však túžil po čo najväčšej legitimite, na čo potreboval dostať k volebným urnám aj milióny apatických voličov, ktorí si viac ako nové víťazstvá na bojovom poli želajú ukončenie vojny. Účasť nepokon volebná komisia vyčíslila na bezmála 75-percentnú, čo je rekord Putinovej éry.
Putinovi pomohol nielen všadeprítomný strach z možného postihu za vzopretie sa režimu, ale aj úspech masového vymývania mozgov, myslí si Arkady Moshes, riaditeľ výskumného programu východného partnerstva a Ruska vo Fínskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti. Podľa neho Kremeľ vykreslil Rusko ako obliehanú pevnosť, pre záchranu ktorej sa všetci musia zomknúť okolo vodcu.
„Putinovi sa podarilo časť potenciálne opozičného elektorátu pritiahnuť na svoju stranu. Na ľudí, ktorí by za iných okolností išli protestovať, pôsobí propaganda: ,Krajina je v ohni, napadli nás, vedieme národnooslobodzovací zápas'. Časť ľudí je náchylná prijať, že nie je čas na protesty, keď Rusku hrozí vojnová porážka, ako im tvrdia. Je to strašná, a pritom lživá, voľba. A v týchto podmienkach si zvolia to, čo chápu ako vlasteneckú povinnosť,“ vysvetlil Moshes pre Pravdu.
Podobne ako vdova po Navaľnom aj Kyjev sa snažil apelovať na demokratické krajiny, aby Putinovo ohlásené volebné víťazstvo neuznali. „To, čo sa dnes v Rusku nazýva ,voľby', nezodpovedá všeobecne uznávaným demokratickým princípom a štandardom, nemá to nič spoločné so slobodným a spravodlivým prejavom vôle ľudu," upozornil ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia.
Za hlavný dôvod, prečo by medzinárodné spoločenstvo malo odmietnuť výsledok tzv. prezidentských volieb v Rusku, Kyslycia označil skutočnosť, že ich Moskva usporiadala aj na nezákonne anektovaných územiach Ukrajiny, kde zastrašuje miestnych obyvateľov a vyvíja na nich tvrdý nátlak počnúc nezákonným zadržiavaním cez odopieranie prístupu k lekárskej starostlivosti a sociálnym službám až po zhabanie majetku a deportácie.
"Dočasne okupované územia Ukrajiny zohrávajú v tejto paródii volieb osobitnú úlohu. Úplná izolácia od vonkajšieho sveta tam umožňuje Kremľu podľa ľubovôle falšovať akékoľvek ukazovatele o účasti i volebné výsledky,“ citoval veľvyslanca denník Ukrajinská pravda.
Aj prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu požiadal zahraničných partnerov, aby Putina prestali považovať za právoplatne zvoleného prezidenta. „Táto imitácia volieb nemá a nemôže mať žiadnu legitimitu,“ povedal v pravidelnom večernom videoprejave. „Som vďačný každému štátu, lídrovi a medzinárodnej organizácii, ktorí tieto veci nazývali a budú nazývať pravými menami,“ dodal.
O tom, že Západ by mal vyhlásiť za nelegitímneho vodcu Ruska sa už diskutovalo v Európskom parlamente i Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Málokto z expertov to však považuje za reálne, a to napriek tomu, že Rusko prvý raz neumožnilo sledovať voľby pozorovateľom z PZ RE ani z OBSE.
„Neočakávam to,“ priznal pre rádio Hlas Ameriky Nikolaj Petrov z londýnskeho Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov. „Nie je náhoda, že vyjadrenia tohto druhu robia poslanci a nie výkonná moc. Pretože exekutíva potrebuje vyriešiť niektoré problémy a bez rokovaní o rôznych otázkach sa to nezaobíde – od výmeny vojnových zajatcov až po niektoré technické záležitosti,“ vysvetlil.
Ruský expert pôsobiaci v Británii pripustil, že vyhlásenie Putina za nelegitímneho lídra by mohlo byť silným symbolickým gestom. „Ale čo ďalej? Potom sa budete musieť porátať s nelegitímnym vodcom,“ poznamenal.
Podľa Petrova je situácia Putina iná, než v akej bol minský diktátor Alexandr Lukašenko, ktorého po sfalšovaných voľbách v roku 2020 Brusel odmietol uznať za legitímneho prezidenta. „V Bielorusku bola aspoň kandidátka, o ktorej sa predpokladalo, že voľby spravodlivo vyhrala, v Rusku to ale tak nie je,“ pripomenul politológ prípad Sviatlany Cichanovskej, ktorú na Západe prijímajú ako exilovú líderku Bieloruska. V Rusku ale žiadneho skutočného kritika Putina a odporcu jeho vojny k voľbám nepripustili. Traja „protikandidáti“ tak šéfovi Kremľa robili len štafáž.
Podľa Dmitrija Labina, profesora Katedry medzinárodného práva na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov, ak by aj EÚ neuznala výsledky prezidentských volieb v Rusku, toto rozhodnutie by nemalo žiadne právne dôsledky.
„Medzinárodné právo vo všeobecnosti vychádza z faktu, že uznanie volieb sa nevyžaduje. Vláda Ruska a pred ňou vláda Sovietskeho zväzu bola uznaná a žiadne nové potvrdenie nie je potrebné," povedal Labin pre portál Rtvi.com.
Podobne to vníma aj veľvyslanec EÚ v Moskve. „V súlade s medzinárodným právom neuznávame vlády, uznávame štáty. Technicky vzaté, nič také ako neuznanie vlády alebo uznanie vlády neexistuje,“ povedal pre Rtvi.com ambasador európskej dvadsaťsedmičky Roland Galharague.
Ani Ivan Preobraženskij, v českom exile žijúci ruský politológ neráta s tým, že by na Západe prestali považovať Putina za prezidenta Ruska, hoci tam dobre vedia, že voľby boli absolútne zmanipulované a navyše sa konali aj na okupovaných územiach Ukrajiny. „Argumenty sú tu zvyčajne tie najjednoduchšie: neuznanie zo strany Západu nezabráni Putinovi vládnuť Rusku, ale zahraničné vlády stratia možnosť priamo kontaktovať vládcu 140-miliónovej krajiny s jadrovými zbraňami,“ povedal pre rádio Deutsche Welle.