Podľa výsledkov prieskumu agentúry Focus zo začiatku decembra Smer získal 19,6 percenta. Nasledujú Kotlebovci s 11,8 a koalícia PS/Spolu s 10,3 percenta. Do parlamentu by sa dostala aj strana Za ľudí (9,2 %), koalícia OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola (8 %), Sme rodina (7 %), KDH (5,7 %), SaS (5,7 %) a SNS (5,4 %).
Riaditeľ agentúry Martin Slosiarik hovorí, že štatistickej odchýlke sa vymyká jedine OĽaNO, ktoré sa oproti novembru posilnilo o 2,3 percenta. Na druhej strane prieskum ukazuje, že tak ako koalícia PS/Spolu, tak aj strana Za ľudí zaznamenali pokles o 1,4 percenta. Podľa Slosiarika možno za týmto možným presunom čítať viacero vysvetlení.
Podľa Slosiarika voliči strán PS/Spolu a Za ľudí očakávali, že sa spoja v predvolebnej koalícii. "A vytvoria nejakú širšiu koalíciu, s ktorou pôjdu do volieb. Tým, že k tomu nedošlo, pre možno časť voličov, a nehovorím, že sú to len títo voliči, ale dávam to skôr ako hypotézu, môže byť prirodzeným rozhodnutím to, že keď idú za seba, tak je v podstate jedno, či budem voliť OĽaNO, či budem voliť PS/Spolu, alebo dám hlas Za ľudí. Prirodzene tak mohlo dôjsť k návratu nejakej časti tých voličov do domovskej strany. Ale určite sa to nedá vysvetliť len týmto faktorom,“ nazdáva sa sociológ.
Upozorňuje aj na pohyby medzi opozičnými stranami. "Voliči týchto strán nie sú pevne presvedčení. Netvoria "voličské jadrá“ tých strán a pokojne sa môžu medzi stranami presúvať. Mohlo sa stať, že pre časť voličov PS/Spolu a Za ľudí bola kauza okolo Jaroslava Naďa (kauza ohrozovania utajovanej skutočnosti – pozn. red.) zámienkou, respektíve istým motivátorom pre zmenu preferencie, aj keď možno len dočasnú. Jednoducho sa mohli pridať k OĽaNO, lebo cítili nejakú nespravodlivosť, nejaké nezákonné konanie zo strany štátnych orgánov. Mohli takýmto spôsobom vyjadriť istú podporu alebo sympatiu,“ myslí si Slosiarik.
No preferencie mohli Obyčajným stúpnuť aj vďaka uzatvoreniu koalície – OĽaNO je v koalícii so stranou Nova, Kresťanskou úniou, a Zmenou zdola. "Ten názov v podstate budí pocit istej koalície. Aj keď to koalícia nie je. To môže istým spôsobom vzbudzovať dojem, že dokázali vytvoriť nejakú širšiu dohodu a zjednotiť nejaké menšie strany pod svoje krídlo. To všetko mohlo mať efekt aj na takéto správanie voličov, ktoré oslabilo preferencie PS/Spolu a Za ľudí,“ mieni sociológ.
Prieskum ukazuje aj istý presun vo voličskej základni národne orientovaných voličov. Zatiaľ čo Kotlebovci sa oproti novembru posilnili o 1,5, SNS klesla o 1,4 percenta a drží sa tesne nad hranicou zvoliteľnosti.
Podľa Slosiarika sa nedá jednoznačne povedať, že presun nastal medzi týmto stranami. "Kotleba získava, samozrejme, aj z hlasov sklamaných voličov súčasnej opozície, aj sklamané hlasy Smeru, SNS a nových voličov. Dá sa povedať, že dnes časť toho nárastu ide aj na účet Smeru, čiastočne sú tam aj bývalí voliči SNS,“ podotýka Slosiarik.
Aj keď ide len o domnienku, nazdáva sa, že pokles preferencií SNS je veľmi pravdepodobný. Vysvetľuje si to najmä vysokou konkurenciou medzi národne orientovanými stranami a tiež zlou predvolebnou komunikáciou SNS, ktorá nie je efektívna.
"Má nejaké bilboardy, ktoré boli do veľkej miery "hejtované“, i keď, samozrejme, skôr zo strany nesympatizantov SNS. Ale jednoducho nekomunikuje nejaké jednoznačné témy. Okrem toho, Smer dnes tou svojou dvojkoľajovou komunikáciou – na jednej strane Peter Pellegrini, na druhej strane Robert Fico – výrazne potláča SNS do úzadia a vieme, že pre voličov SNS je druhou voľbou napríklad Smer. Myslím si, že SNS nevyužíva svoj potenciál v komunikácii a nedáva voličom dostatočný dôvod a zámienku na to, aby jej dali svoj hlas,“ domnieva sa Slosiarik.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.