Medzi tými, ktorí na protestné zhromaždenie prišli, nechýbali mamičky s bábätkami v kočíkoch i seniori. Svoju účasť vysvetlili snahou podporiť Ivanu Boórovú a vyjadriť protest voči konaniu britských úradov. Niektorí zo zúčastnených vyjadrili nesúhlas s doterajším postupom slovenských úradov. Podľa nich by aj toto zhromaždenie malo mobilizovať slovenské úrady na väčšiu angažovanosť prípadov nejasných adopcií slovenských detí v Británii.
Protestné zhromaždenie sprevádzal potlesk, piskot i skandovanie hesiel ako „Chceme naše detičky“. V rukách niektorých účastníkov demonštrácie sa objavili transparenty, ktoré požadovali práva a slobodu pre rodinu Ivany Boórovej. Niektoré z transparentov svojimi heslami prirovnávali postup britských úradov k únosu a krádeži detí.
Zhromaždení protestujúci takisto vytvorili papierové lietadielka. „Je to symbolické pripomenutie toho, že synčekovia Ivany Boórovej Martinko a Samko sa túžia vrátiť domov lietadlom,“ vysvetlila jedna z protestujúcich.
Kauza adopcií slovenských detí v Británii sa dostala aj na pôdu parlamentu. Poslanci parlamentného ľudskoprávneho výboru pôjdu na prieskum do Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a na rokovanie výboru si pozvali aj ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru-SD) a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD). Dôvodom sú pochybnosti okolo adopcií slovenských detí do zahraničia, ako aj medializované prípady odobratia slovenských detí rodičom vo Veľkej Británii.
Richter: V prípade synov rodiny Boórovcov sa konalo od stola
V prípade odobratia slovenských detí vo Veľkej Británii sa nemalo v minulosti konať od stola, bolo potrebné vycestovať a riešiť problém na mieste, povedal na brífingu minister práce Ján Richter. Súčasné vedenie ministerstva práce sa to snaží napraviť a na súdne konania v prípade do Londýna vyslalo novú riaditeľku Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Andreu Cisárovú. Pozitívnou správou je, že londýnsky súd doobeda uznal centrum ako účastníka súdneho konania, povedal šéf rezortu sociálnych vecí a zdokumentoval to sms-kou. Cisárová mu ju poslala z Londýna v znení: „Sme prví na svete, komu najvyšší súd v Londýne povolil intervenciu pre svojich občanov. Cisárová.“ Podľa Richtera je to „veľmi pozitívna správa, ktorá dáva predpoklad k tomu, že ten proces v tom ďalšom období môže byť úplne inak riešený“. Dodal, že rovnaký súd dnes popoludní začal riešiť otázku možného obnovenia súdneho konania o adopcii, teda či sa bude dať voči rozhodnutiu o adopcii odvolať.
Minister pripomenul, že matka detí sa voči rozhodnutiu súdu neodvolala. Vstúpila do toho až stará matka chlapcov, ktorá sa však nakoniec pre nedostatok peňazí na súdne poplatky neodvolala. Problém ministerstvo zvážilo a rozhodlo sa mimoriadne riešiť ho prostredníctvom právneho zástupcu Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. „Máme v tomto prípade záujem opätovne otvoriť vec tak, aby sme sa mohli prostredníctvom súdu opätovne dostať do problematiky a docieliť iné rozhodnutie, iný záver ako je teraz platný, ktorý by bol v prospech detí manželov Boórovcov,“ povedal minister. Richter chce, aby sa Andrea Cisárová zúčastnila na ďalšom pojednávaní v piatok, tentoraz venovanom prípadu detí Čonkovcov. Rodina Čonkovcov sa však zaviazala, že nebude informovať médiá, zdôraznil Richter. O doterajších výsledkoch má Cisárová ministra informovať po svojom návrate do Bratislavy v stredu.
Ministerstvo práce zaznamenalo prvú informáciu o prípade detí rodiny Boórovcov na základe údajov z ministerstva zahraničných vecí v júli 2010. Odvtedy komunikovalo ministerstvo so svojím partnerským ministerstvom vo Veľkej Británii, aj na úrovni zastupiteľského úradu SR v Londýne. „Ale treba povedať, že tá komunikácia bola, ja by som ju nazval neefektívna, pretože nakoniec došlo k rozhodnutiam, ktoré sú nepríjemné a smerovali k tomu, že deti boli odobraté a zverené do pestúnskej starostlivosti náhradnej rodiny“, zrekapituloval prípad minister. Očakával, že predstavitelia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CPMODM), ktorí „viedli toto pracovisko v predchádzajúcom období, mali vycestovať priamo do Londýna, na mieste mať záujem sa kontaktovať s príslušnou partnerskou organizáciou a týmto spôsobom sa pokúsiť veci riešiť“. Centrum je totiž jediné zo zákona oprávnené vstupovať do tejto problematiky, pretože má jediné partnerskú organizáciu aj na Britských ostrovoch, ktorá sa riadi tým istým medzinárodným právom. Richter upozornil, že právo v tejto oblasti je na Slovensku a v Británii odlišné, na Britských ostrovoch je „ďaleko prísnejšie, rigidnejšie“ a v problematike tiež rozhodujú iné orgány.
Po preštudovaní všetkých krokov sa Richter rozhodol pre výmenu vedenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Jeho riaditeľkou sa v lete stala Andrea Cisárová. „Vítam, že aj za pomoci ministerstva zahraničných vecí, ambasády SR v Londýne nastala priama komunikácia“, povedal Ján Richter. Mala by zaručiť, aby jednotlivé sociálne pracoviská vo Veľkej Británii informovali o takýchto prípadoch ich partnerskú organizáciu, ktorá je aj partnerskou organizáciou nášho Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Keďže obe centrá, britské aj slovenské, si navzájom vymieňajú informácie, mohlo by naše centrum vstúpiť do problémov rýchle a efektívne a rozhodnúť, ako konať, konštatoval ďalej Richter, ktorý ako politik nechce narušiť súdne konanie.
Podľa Richtera je prípadov odobratia detí viac, nejde len o prípad rodiny Boórovcov. Spolu s centrami medzinárodnoprávnej ochrany detí a mládeže ich chcú všetky zmapovať. Zároveň rezort práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí informačnú brožúru o problematike odobratia či adopcie detí. Mala by byť k dispozícii na všetkých ambasádach, konzulátoch SR v zahraničí. K dispozícii by tiež mala byť aj na úradoch práce alebo aj na orgánoch miestnej samosprávy a tiež v cestovných kanceláriách. Ako zdôraznil Richter, „každý jeden obyvateľ Slovenska, ktorý vycestuje do hociktorého štátu, musí pochopiť, že v tej krajine, do ktorej cestuje, platí právo príslušného štátu a vnútorné pomery a podmienky a tie musí rešpektovať, na tie sa musí pripraviť“. Nie vždy sa totiž dá rýchlo pomôcť.