Vyštudovaný strojár si prešiel mnohými etapami, kým sa našiel v tom, čo robí dnes. Odovzdávať odkaz Milana Rastislava Štefánika ďalej, najmä mladým generáciám. „Dorástol som do toho až s projektom,“ podotýka Brezovčan. Cez zážitky sa snaží sa vytvárať emóciu, vďaka ktorej môže myšlienka roky pretrvať vo vnútri človeka a prebudiť sa aj o niekoľko rokov neskôr a mať zásadný vplyv jej hostiteľa.
Keď si Tomáška oblečie generálsku uniformu a na hlavu mu dosadne červená čiapka vyšívaná zlatým vzorom, ktorá je mnohým známejšia ako tvár pod jej šiltom, zmení sa na Štefánikovu kópiu. Bez uniformy sa však musí dočasne zaobísť. „Časom sa mi rozpadla, teraz si dávam šiť novú,“ objasňuje. Nahradil ju blúzou, ktorá však stále odkazuje na slovenského velikána. „Na tejto košeli je vzor, ktorý nosil Štefánik ako študent vysokej školy v Prahe,“ ukazuje na modrú výšivku.
Chceš dosiahnuť svoj sen? Rob čo Štefánik
„O čom snívaš ty, keď budeš veľký?“ pýta sa počas 15-minútovej prednášky skupiny ôsmakov a deviatakov zo Základnej školy v obci Diviaky nad Nitricou, keď ich otázkami dovedie pod hviezdy na kopec Bradlo, ktorý sa o viac ako 30 rokov neskôr stal miestom Štefánikovho posledného odpočinku. Zomrel vo veku nedožitých 39 rokov pri leteckej havárii v Ivanke pri Dunaji spolu s ďalšími tromi pasažiermi.
Prostredníctvom príbehov odovzdáva Tomáška mladým ľuďom nástroje, ktoré Štefánika posúvali aj napriek neľahkým situáciám bližšie k jeho snu a ktoré môžu fungovať aj dnes, po vyše sto rokoch. Bleskovou rýchlosťou pri tom začne akoby mimochodom vymenovávať činnosti, ktorým sa Štefánik počas svojho života venoval. Ich počet sa blíži k päťdesiatke. „Pri každej jednej išiel hlbšie,“ dodáva Tomáška.
Dnes sa v jeho knižnici nachádza viac ako 80 titulov o živote významného slovenského štátnika a spoluzakladateľa prvého československého štátu. „Niekedy ma to tak fascinovalo, že som vstával o štvrtej ráno, zažal som si lampičku a nasával som,“ spomína Tomáška. O svojich knihách s úsmevom hovorí, že sú „zdevastované“.
„Podčiarkujem si v nich, zakladám rohy, vyťahujem si na začiatok knihy kľúčové veci. Keď si pripravujem prezentáciu, zhruba viem, kde sa čo nachádza,“ opisuje Tomáška. Štefánika nemá len v knižnici a v hlave, ale aj pri srdci. Pri príležitosti ultramaratónu zo svojho rodiska do Bratislavy, si nechal na ľavú ruku vytetovať Štefánikov portrét. „Síce som do cieľa nedobehol, ale bolo vo veľmi silné,“ vraví. Na inom mieste ho zas sprevádza Štefánikov citát.
Priznáva, že hoci žije v kraji, nad ktorým sa vznáša opar Štefánikovho života, k jeho osobnosti zahorel až neskôr. Z detstva mu utkvela spomienka na májové ohne, ktoré každý rok pri príležitosti výročia Štefánikovej tragickej smrti prežiarujú mohylu. „Pozeral som na to z balkóna bytu, v ktorom býval môj kamarát a odkiaľ je vidieť na Bradlo. Nikdy som sa však nezamýšľal nad tým, čo vidím,“ hovorí Brezovčan. Do spomínaného bytu sa napokon vrátil a dnes v ňom žije aj so svojou rodinou.
Veta, ktorá spôsobila výbuch
Myšlienky okolo Štefánika mu začali víriť v hlave postupne. Začalo to v roku 2019 v Bratislave, kam sa odišiel už v 18-tich so svojou dnes už manželkou. Tomáška vtedy pôsobil v oblasti vzdelávania podnikateľov, skúsenosti odtiaľ čerpá dodnes aj vo svojich prednáškach. Aj preto majú motivačný nádych. „V knihe návštev som raz našiel poznámku, že prednáška o Štefánikovi bola trochu viac motivačná,“ vraví s tým, že je to lepšie, ako niekoho demotivovať.
„S mojim šéfom Petrom Krištofovičom sme vracali z jednej porady, keď mi povedal: Matúš, každý z nás je Štefánikom svojho osudu. Vtedy akoby mi v hlave vybuchla bomba. Ostal som šokovaný týmto uhlom pohľadu na danú myšlienku,“ hovorí o nezabudnuteľnej vete, ktorá bola akousi výhybkou v jeho ďalšom smerovaní. Mimochodom, práve Štefánik je autorom patentu na automatickú výhybku železničných koľají.
Čítajte viac Historik: Štefánik robí Slovensku reklamu
V rovnakom čase viedol počas svojich návštev Brezovej rozhovory s kamarátmi, ktorí opakovane poukazovali na to, že v Brezovej nič nie je. „Už keď sme odchádzali do hlavného mesta, vedeli sme, že sa chceme do Brezovej vrátiť. Chcel som to však urobiť až vtedy, keď so sebou prinesiem nejakú pridanú hodnotu,“ opisuje Tomáška.
Nejaký čas uvažoval o kaviarni, keď si uvedomil nevyužitý potenciál, ktorý kraj ponúka práve v osobnosti Štefánika. Tak vzniklo netradičné spojenie cez kávu. „Štefánik vďaka svojim astronomickým výskumom precestoval celý svet a všade kde bol, ochutnal kávu,“ približuje prepojenie. Práve zúrila pandémia, ktorá však projektu kaviarne nepriala. Tomáška preto stavil na pojazdnú verziu.
Názov pre ňu našiel v knihe o Štefánikovi, ktorú práve čítal. V nej sa spomínalo, že mama ho volala Milánek. „Aby som si bol istý, overoval som si to aj priamo v Košariskách (rodisko Štefánika, pozn. red),“ dodáva. Časom sa mu však táto zdrobnenina zdala príliš detská. „Nakoniec ma presvedčili bývalí kolegovia, že to tak musím nazvať,“ približuje. Štefánikove meno neprischlo len kaviarničke, ale aj samotnému majiteľovi.
Tomáška opustil hlavné mesto a vo svojej domovine začal s podporou manželky vlievať do ľudí príbehy zo Štefánikovho života spolu s dúškami kávového nápoja. S niektorými zákazníkmi predebatoval aj desiatky minút. Ľudia začali k pojazdnej kaviarni v brezovskom parku prichádzať aj zo vzdialenejších kútov. Že sa z toho stane seriózna prednášková činnosť, nemali manželia ani potuchy.
Od kávy k prednáškam
Pred dvomi rokmi vyhlásil magistrát súťaž na prenájom priestorov novovybudovaného turistického centrum s názvom Infobod Bradlo, ktoré sa nachádza kúsok pod mohylou. „Projekt som odovzdal v posledný možný deň. Okrem manželky o tom nikto iný nevedel,“ rozpráva Tomáška, ktorý v ňom dnes vzdeláva a motivuje všetkých, ktorý sú ochotní načúvať silnému ľudskému príbehu s presahom do budúcnosti.
Tomáška priznáva, že mnoho veci mu v živote nevyšlo, no v plánoch nepoľavuje. Vpred ho poháňa najmä spätná väzba od návštevníkov. „V súčasnosti finalizujem knihu o Štefánikovi pre druhý stupeň základných škôl aj s odporúčaniami, ako s jednotlivými kapitolami pracovať,“ prezrádza.
Jednotlivé kapitoly testuje v rámci projektu Bádateľské výpravy, s ktorými začal v vlani v septembri vďaka jednej zo škôl, ktorá ho oslovila. Tak získava reakcie priamo od žiakov i učiteľov. Na rozdiel od 15-minútovky v turistickom centre ich jeden a polhodinová prednáška s aktivitami vťahuje viac do hĺbky.
V tomto školskom roku začal chodiť aj priamo do škôl, no rád by sa tomu venovať systematicky. V rámci turistického centra by chcel zamerať pozornosť návštevníkov na ďalšie významné osobnosti z región a že ich nie je málo. Vystačilo by to aj na akýsi chodník slávy.
Chýbať by tam podľa neho nemal nemal rodák z Brezovej, diplomat Štefan Osuský, ktorý bol vedúcim československej delegácie vyjednávajúcej na mierovej konferencii v Paríži. „Práve jeho príbeh ma definitívne pomkol k tomu, aby sme to tu vytvorili,“ dodáva Tomáška na záver.