Fiľakovský primátor Attila Agócs zdôraznil, že ich samospráva oslavuje v týchto dňoch dve skvelé správy – novú priemyselnú halu a ďalšie dotačné zdroje vo výške 1,4 milióna eur, ktoré na jej vybudovanie schválili v rámci programu Interreg. Vedenie mesta už predtým odtiaľ získalo na tento zámer dvojmiliónovú dotáciu, pričom podľa pôvodných štúdií bol odhad celkových nákladov vyčíslený na 2,3 milióna eur. Projekt ale potom museli zúžiť na polovicu. S energetickou krízou totiž prišli problémy s nárastom prepočtov. Konečná suma sa vyšplhala na zhruba štyri milióny. Rozdiel museli vykryť z mestského úveru a „balíkom“ 400-tisíc eur prispela, ako spoluinvestor, Banskobystrická župa.
V ostrých ponukách
Malá fabrika leží na ploche tisíc štvorcových metrov. Ďalších šesťsto metrov zahŕňa administratíva, čistička či trafostanica. Novinka vyrástla na zbúranej časti bývalého Kovosmaltu za necelý rok. Teraz ju čaká kolaudačný proces, ktorý bude trvať približne šesť mesiacov. „Paralelne s kolaudáciou budeme spolu so župou a agentúrou SARIO intenzívne hľadať investora. Napredujeme krok za krokom,“ zhodnotil primátor.
„Donedávna bola naša hala uvádzaná len ako plánovaná stavba, no momentálne sme už v nejakých ostrých ponukách. Teraz sa prvýkrát stalo, že agentúra nás prezentovala konkrétnemu zahraničnému investorovi, ktorý sa zaujíma o Slovensko,“ hovorí Agócs. To však podľa neho ešte neznamená, že spomínaný podnikateľ má namierené práve do Fiľakova. „Funguje to tak, že investori povedia svoje predstavy a v agentúre mu pripravia akoby katalóg s piatimi či desiatimi návrhmi, čo by ich mohlo zaujímať,“ vysvetlil. Verí, že problém nájsť seriózneho záujemcu nebude.
Odhady hovoria, že fabrika by mohla začať fungovať niekedy v lete. „Nič sa ale nestane, ak investora nájdeme o rok či trošku neskôr. Ide najmä o to, aby sme našli stabilného partnera, ktorý tu vytvorí desiatky pracovných miest na dlhé roky. Čiže firmu, ktorá tu aj zotrvá,“ uviedol primátor.
V začiatkoch by tam malo nájsť zamestnanie približne štyridsať ľudí, postupne by sa to mohlo zvýšiť o ďalšie dve desiatky. „Je to impulz pre celý rozvoj toho priemyselného parku. Predpokladáme, že keď tam vstúpia prví investori, budú ich nasledovať ďalší. Pre región ako je okres Lučenec, špeciálne Fiľakovo, je to vynikajúca správa,“ povedal banskobystrický župan Ondrej Lunter.
Pružnejší systém
V súvislosti so schválením ďalšieho veľkého balíka peňazí vo výške 1,4 milióna eur Agócs netají spokojnosť. Dodatočne sa im ho podarilo získať vďaka rýchlym, no zároveň precíznym rokovaniam. „Je veľmi ťažko porovnávať systém fungovania cezhraničnej spolupráce v rámci programu Interreg s ostatnými dotačnými mechanizmami z Európskej únie. Toto je oveľa pružnejšie,“ tvrdí. Pokračoval, že riadiaci orgán s nimi celý čas intenzívne vyjednával o podmienkach. „Jednoducho vás ženie do toho, aby ste to úspešne realizovali,“ priblížil.
„Sme na konci predošlého programovacieho obdobia a Interreg sa snažil peniaze, ktoré zostali z nejakých spadnutých projektov, realokovať ostatným, kde boli navýšené výdavky,“ vysvetlil Agócs. Fakt, že takto získajú ďalšie peniaze, je pre nich výbornou správou. „To znamená, že financie z úveru použité na výstavbu haly môžeme v nasledujúcom roku použiť na ďalší rozvoj mesta,“ poznamenal s tým, že im ich vyplatia až po dokončení náročného procesu už spomenutých kolaudácií.
Čítajte aj Ak Fico chce ísť na samit EÚ, musí byť premiérom do stredy. Podľa politológa vymenovanie zdržuje Čaputová
„Očakávam, že tie navyše alokácie sa nám, v rámci refundačných procesov, vrátia nasledujúce leto. Dá sa povedať, že časť tých úverových zdrojov sme ako keby vyslobodili a budeme ich môcť použiť do ďalších projektov na spolufinancovanie, ktoré teraz ide hore na osem percent,“ vraví primátor. Prezradil, že aktuálne majú podané dva veľké projekty v miliónových objemoch.
„Prvým je, v rámci Plánu obnovy, riešenie energetickej úspory radnice. Druhý zahŕňa jednu zo základných škôl – jej zateplenie a obnovu celej športovej infraštruktúry. Plus tam chceme zakúpiť nové technológie do kuchyne, ktoré nahradia zastaralé, tiež kompenzačné pomôcky pre žiakov so znevýhodnením,“ hovorí. Dokopy ide o projekty v sume za viac ako päť miliónov eur. Žiadané sú podľa neho vždy aj opravy ciest a chodníkov. „Z tých peňazí tam možno tiež niečo priložíme,“ doplnil.