Politológovia považujú reformu za potrebnú, kritizujú však postup, akým sa zatiaľ pripravuje. Špekulácie o „reforme“ sú podľa nich len súčasťou začínajúcej sa volebnej kampane hnutia OĽaNO.
Rezort vnútra na základe dokumentu, ktorý zverejnil denník Napunk, plánuje znížiť počet okresov zo súčasných 79 na 46. Okrem toho by vznikli takzvané subregióny so spádovými obcami. V nich by sídlili obecné úrady. Podľa návrhu by ich bolo 118, v súčasnosti sú v každej obci a tých je na Slovensku takmer tritisíc.
Zmeny by sa dotkli aj krajov. Po novom by z ôsmich ostalo len päť, Bratislava by zostala samostatným krajom. Okrem toho by existoval Západoslovenský kraj so sídlom v Nitre, Severoslovenský s centrom v Žiline, Stredoslovenský so sídlom v Banskej Bystrici a Východoslovenský kraj s centrom v Košiciach.
Čarbanica
Podľa bývalého predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a v súčasnosti člena strany Hlas Michala Kaliňáka návrh reformy nemožno považovať za riešenie problémov samospráv ani okresných úradov.
„Je to čarbanica, ktorá absolútne nereflektuje na problémy samospráv a úplne ignoruje podstatu ich modernizácie. Rizikom je celá táto mapa.
Pripomína kreslenie súdnej mapy, ktorej výsledkom je cestovanie ľudí za spravodlivosťou, pripomína kreslenie stratifikácie nemocníc, ktoré spôsobuje cestovanie ľudí za zdravím, a je podobná ako kreslenie grafikonu od zeleného stola, ktorý sa následne musel upravovať odstránením problémov, ktoré spôsobil ľuďom komplikovaním ich cestovania za prácou, do školy či k lekárovi,“ poznamenal Kaliňák.
Tvrdí, že je nemysliteľné, aby ministerstvo vnútra o takom závažnom dokumente mlčalo, aby ho tajilo. „Toto nie je ani otvorené a ani zodpovedné vládnutie,“ dodal Kaliňák.
Takýto model rozdelenia ešte v roku 1999 podporoval aj Robert Fico (Smer). Strana Smer napriek tomu teraz na otázku Pravdy reagovala, že považuje návrh reformy za populizmus, ktorým predkladatelia iba zastierajú a prekrývajú svoje každodenné zlyhávania.
Hnutie Sme rodina by sa pred voľbami takýmito zmenami nezaoberalo a nechalo by to v pôvodnom stave. Po voľbách je otvorené k diskusii o tejto téme. Hnutie OĽaNO na otázky Pravdy o chystanej reforme do uzávierky vydania neodpovedalo.
Na pripravovanú reformu reagoval aj podpredseda strany Demokrati Miroslav Kollár. „Takáto zásadná reforma sa nezvykne ohlasovať a už vôbec nie spúšťať v závere volebného obdobia. Navyše skúsení reformátori vedia, že reforma územnej samosprávy sa nikdy nezačína prezentáciou mapy,“ zhrnul.
Dokončenie reformy verejnej správy a nová regionálna politika budú podľa neho jednou z nosných tém programu strany. Detaily chce predstaviť pri prezentácii jednotlivých programových pilierov.
Mimoparlamentná Aliancia tvrdí, že uniknutý návrh pravdepodobne pripravili na politickú objednávku v snahe o zníženie volebného potenciálu konkurenčných politických súperov minimálne na úrovni žúp. Predseda Aliancie Krisztián Forró poznamenal, že je absolútne neprijateľné, aby sa taká reforma pripravovala bez širokej diskusie a prizvania dotknutých strán. Návrhu podľa Aliancie chýba schopnosť vnímať realitu regiónov a potrieb ľudí a národnostných komunít.
„Okrem skutočnosti, že príprava materiálu nebola avizovaná odbornej, politickej a občianskej verejnosti, značným nedostatkom samotného materiálu je, že vôbec nezohľadňuje požiadavku spojenia – v súčasnosti rozdelených – prirodzených regiónov,“ tvrdí strana.
„Tento návrh treba hodiť do skartovačky. Pravdou však je, že súčasné usporiadanie samospráv si vyžaduje reformu,“ ozrejmila Aliancia. Tá pripravuje a v rámci kampane predstaví svoj návrh, ktorý bude jedným z priorít jej volebného programu.
O nás bez nás
Bratislavský župan a člen Sasky Juraj Droba prezentovaný návrh vôbec nepovažuje za reformu. „To, čo samosprávy na Slovensku v skutočnosti potrebujú, je dokončenie decentralizácie verejnej správy a nové usporiadanie kompetencií žúp, obcí aj štátnej správy. Aktuálny materiál však betónuje nevyhovujúci stav,“ tvrdí.
Reformu verejnej správy Droba považuje za nevyhnutnú, dodáva však, že nemôže byť „o nás bez nás“. „Je absolútne nevyhnutné, aby do procesu boli všetky samosprávy plnohodnotne zapojené. Nehovoriac o tom, že vláda je v demisii a ministri sú len dočasne poverení. O takýchto zásadných zmenách v systéme fungovania samospráv by už takáto vláda nemala ani uvažovať, nieto ešte konať,“ myslí si bratislavský župan.
Bývalý splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy a decentralizáciu štátu Viktor Nižňanský považuje súčasný návrh iba za podklad na diskusiu. V rozhovore pre Pravdu poukázal na nezvládnutie manažmentu procesu reformy, čo len prispelo k prehlbovaniu chaosu v predvolebnom období.
Čítajte viac Nižňanský: Uniknutý návrh reformy verejnej správy vôbec nepatril na verejnosť
Súčasť volebnej kampane?
„Reforma sa nachádza vo vysoko internej fáze, a preto akékoľvek potvrdenie, vyvrátenie by mohlo spôsobiť zbytočné reakcie, ktoré by sa neskôr mohli zneužiť na prípravu volebnej kampane niektorých jednotlivcov,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity si nemyslí, že ide o tému, pre ktorú by ľudia vstávali z gauča. „Jedine, ak by ich niekto začal strašiť a jednoduchým jazykom im vysvetlil, že ich obec príde o samostatnosť, respektíve budú musieť dochádzať ďalej na okresný úrad a podobne, čo je lož, no vieme, ako to v kampani chodí. Podľa mňa to politici veľmi používať nebudú, nie je to ľahká a ,sexi’ téma,“ myslí si politológ.
Podľa jeho slov je reforma potrebná, ale mala by jej predchádzať široká odborná a spoločenská diskusia. „Zmena územnosprávneho členenia by mala byť až posledným bodom, a to po riešení nového prerozdelenia kompetencií,“ dodáva Cirner.
„Naozaj si neviem predstaviť, ako by sa skutočnosť, že by ministerstvo priznalo, že nejakú reformu pripravuje, mohla zneužiť na prípravu volebnej kampane. Teda okrem prípadu, že by samotné ministerstvo a hnutie, ktoré nominovalo ministra Mikulca do funkcie, nemalo záujem túto reformu využiť vo volebnej kampani,“ reagoval na slová Ministerstva vnútra politológ Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Domnieva sa, že súčasťou kampane sa môže stať už samotný fakt, že sa na základe nejednoznačných vyjadrení ministerstva o tejto reforme špekuluje. "A možno toto je dôvod, prečo sa Ministerstvo k nej správa práve týmto spôsobom,“ tvrdí Lenč.
„Podobne ako presadzovanie 500 eur za účasť na voľbách, tak aj tieto špekulácie o „reforme“ sú len súčasťou začínajúcej volebnej kampane hnutia OĽaNO,“ uzavrel politológ Lenč.
Čítajte viac Zrušia 33 okresov a štyri kraje? Vláda chystá nové hranice samospráv, župani sa búria