Zrušia 33 okresov a štyri kraje? Vláda chystá nové hranice samospráv, župani sa búria

Na reforme podľa rezortu vnútra pracuje odborná komisia z ministerstva, no samosprávy tvrdia, že ich do diskusie doteraz nepozvali. Už dávno majú pritom vytvorené vlastné analýzy, ktoré sa s tými ministerskými nezhodujú.

Združenie samosprávnych krajov s názvom SK8 v minulosti navrhovalo, aby územné celky fungovali ako v Česku. Tam okresné úrady zrušili a úroveň okresov presunuli na samosprávy. Z pohľadu udržateľného rozvoja regiónu by tak kraje mali od okresných úradov prebrať najmä kompetencie v oblasti územného plánovania či životného prostredia.

„Reforma sa nachádza vo vysoko internej fáze, a preto akékoľvek potvrdenie, vyvrátenie by mohlo spôsobiť zbytočné reakcie, ktoré by sa neskôr mohli zneužiť na prípravu volebnej kampane niektorých jednotlivcov,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.

Rezort na základe dokumentu, ktorý zverejnil denník Napunk, plánuje znížiť počet okresov zo súčasných 79 na 46. Okrem toho by vznikli takzvané subregióny so svojimi spádovými obcami. V nich by sídlili obecné úrady. Podľa návrhu by ich bolo 118, v súčasnosti sú v každej obci a tých je na Slovensku takmer tritisíc.

Nezakladá sa na histórii

Po novom by sa z ôsmich krajov stali len štyri, pričom Bratislava by zostala samostatným krajom. Okrem toho by existoval Západoslovenský kraj so sídlom v Nitre, Severoslovenský s centrom v Žiline, Stredoslovenský so sídlom v Banskej Bystrici a Východoslovenský kraj s centrom v Košiciach. Zástancom tohto modelu bol v roku 1999 aj Robert Fico (Smer).

V prípade schválenia tohto návrhu by už mestá Trenčín, Trnava a Prešov neboli krajskými mestami. Rozdelenie Slovenska v 90. rokoch kritizovali za to, že je necitlivé a nezakladá sa na prirodzených historických regiónoch.

zväčšiť Foto: Wikimedia Commons

administratívna mapa Slovenska Aktuálna administratívna mapa Slovenska platná od roku 1996.

Nové rozdelenie krajiny by malo vychádzať z údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021, ale aj o dochádzke ľudí za službami, ich reálnom pobyte a ďalších väzbách.

Chceme peniaze a právomoci

Je otázne, ako a kedy sa vôbec reforma zrealizuje, pretože ministerstvo ju nemá v pláne posunúť do legislatívneho procesu ešte v tomto volebnom období. S príchodom ďalšej vlády tak môže byť všetko inak. Návrh preto nemožno považovať za konečný a zatiaľ ho ani nepredstavili verejnosti. Neoboznámili s ním však ani županov, ktorí odkazujú, že o novom plánovanom rozdelení Slovenska nič nevedia.

Podľa predsedu Trnavského samosprávneho kraja Jozefa Viskupiča sa preň nepodarí nájsť politickú podporu. On sám uprednostňuje decentralizáciu a uplatňovanie princípu subsidiarity, čo znamená, že ten, kto to vie robiť lepšie, to aj robí.

„To, čo vie lepšie robiť mesto, nech robí mesto, to, čo vie lepšie robiť kraj, nech robí kraj. Podľa mňa centrálna vláda má robiť len systémové, metodické a zásadné riadenie. Štát bude mať vždy čo hovoriť napríklad do obrany, do zahraničných vecí či bezpečnosti. Niekoľko desaťročí sa iba konštatuje, že reforma verejnej správy nebola dokončená,“ ozrejmil Viskupič.

Čítajte viac ZMOS avizuje štátu vracanie kompetencií. Ak nepríde k dofinancovaniu

Ani so šéfom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským plány na nové rozdelenie nikto nepreberal. Predseda Únie miest Slovenska a trenčiansky primátor Richard Rybníček odkazuje, že reforma sa začne od návrhu na zmenu financovania, a nie novou mapou Slovenska.

Muž, ktorý je zodpovedný za to, ako je Slovensko rozdelené dnes, Viktor Nižňanský, si myslí, že skôr by sa mali vyriešiť kompetencie, ako rozmýšľať nad novým členením krajiny. Znamenalo by to prehodnotenie, ktoré kompetencie samosprávam štát odoberie a ktoré im, naopak, odovzdá. Od toho sa má odvíjať napríklad aj to, ako a kde budú fungovať školy či úrady.

Ani bratislavský župan Juraj Droba (Saska) uniknutý návrh nepovažuje za reformu. „To, čo samosprávy na Slovensku v skutočnosti potrebujú, je dokončenie decentralizácie verejnej správy a nové usporiadanie kompetencií žúp, obcí aj štátnej správy. Aktuálny materiál však betónuje nevyhovujúci stav,“ zdôraznil.

Najprv sa podľa neho musia vyriešiť kompetencie a financovanie samospráv, až potom kresliť nové usporiadanie okresov a krajov.

Čítajte viac Starostovia reagujú na Matovičov návrh znižovať dane. Rozvráti financovanie samospráv

„Vláda k tejto téma pristupuje úplne opačne. Čo je ešte horšie, rezort vnútra chystá zásadnú reformu fungovania samospráv, do ktorej samosprávy vôbec nie sú zapojené. Je neprijateľné, aby sme sa o takej dôležitej veci, ako je zmena fungovania samosprávy, dozvedali cez médiá prostredníctvom uniknutých materiálov,“ upozornil.

Združenie SK8 chce o téme pripraviť mimoriadne rokovanie. Župani by tak mali pripraviť vlastný návrh, ktorý podľa nich bude zohľadňovať skutočné problémy samospráv.

„Vo všeobecnosti sa zástupcovia samospráv zhodujú na potrebe uskutočniť reformu verejnej správy, no v súvislosti s týmto pojmom považujú za prioritné aj ďalšie oblasti, najmä pokiaľ ide o posilnenie finančného a kompetenčného postavenia samospráv,“ uviedlo ministerstvo.

Optimalizácia územných celkov

V prípade schválenia dokumentu by napríklad Zlaté Moravce stratili status okresného mesta a výrazne by sa rozrástol okres Zvolen. Podobne by sa rozšíril okres Rimavská Sobota, a to o Tornaľu, ktorá by tak vypadla spod správy Revúcej.

Na západnom Slovensku by Piešťany pohltili Nové Mesto nad Váhom. Stará Turá by už nepatrila do Novomestského, ale do Piešťanského okresu. Na severe by sa zrušili okresy Kysucké Nové Mesto a Bytča v prospech okresu Žilina či okres Turčianske Teplice, ktorý by sa stal súčasťou Martinského okresu.