Od vybudovania poslednej železničnej trate na Slovensku ubehli viac ako tri desaťročia. Nárast počtu obyvateľov, stúpajúci počet áut v uliciach a s tým spojené zápchy však čoraz viac tlačia na ich výstavbu. S týmito problémami sa borí viacero krajov, najmä ten Bratislavský. Nárast výstavby v hlavnom meste a okolí vytvára tlak na mobilitu obyvateľov.
Prvým krokom k riešeniu msl byť utorkový podpis memoranda. „Ďalší krok je štúdia uskutočniteľnosti, ktorá odpovie, či vôbec a v akých parametroch i koľko to bude stáť,“ uviedol Doležal. Hotová má byť koncom budúceho roka. O termínoch výstavby je preto podľa neho ešte predčasné hovoriť.
Čítajte viac Drahý benzín? Cestujte vlakom, odkazoval Doležal. Pri katastrofálnom stave železníc ukazuje prstom na predchodcov
Dopravní analytici projekt jednoznačne vítajú, poukazujú pritom na obrovský investičných dlh v doprave. Plánovanú výstavbu preto hodnotia ako drobnosť v postupnom naprávaní súčasného stavu.
Investičný dlh do dopravy
„V Bratislave žije a pracuje najväčší počet ľudí, takže je logické, že aj požiadavky na dopravu sú najväčšie,“ zdôvodňuje dopravný analytik Jozef Drahovský. Zároveň však projekt vníma ako drobnú časť postupného naprávania katastrofálneho stavu, v ktorom sa žeelznice v súčastnosti nachádzajú.
Čítajte viac Doležal ohlásil novinku: Po 30 rokoch pribudnú dve nové železničné trate
Najväčší problém pri vypracovaní projektu a jeho následnej realizácie bude podľa Drahovského samotné umiestnenie týchto tratí a s tým spojené vykúpenie pozemkov. Tvrdí, že oblasti v Bratislavskom kraji sú už v súčasnosti dosť zastavané, čo vytvára problém, akým smerom ich trasovať.
Za ďalšiu prekážku pri výstavbe považuje odborník skutočnosť, že všetky nové železničné trate sa musia stavať nekolízne, teda je potrebné vybudovať nadjazdy a podjazdy, čo pri zastavanom území nie je jednoduché.
Aj expert na dopravu Ján Bazovský snahu o vybudovanie nových železničných tratí považuje za prínos. „Keďže v hlavnom meste je sedemdesiat percent dopravy kolesovej a len tridsať električkovej, je tendencia prepravovať ľudí radšej po koľajniciach,“ mieni Bazovský. Ako dodáva, koľajová doprava je oveľa spoľahlivejšia ako tá kolesová z dôvodu častých dopravných obmedzení ako zápchy, prekážok na trati a podobne.
Zároveň sa však pýta, ako chcú týmto projektom prepojiť dopravné uzly. „Jedna vec je dostať ľudí na železničnú stanicu, ale čo potom?“ pýta sa Bazovský. „Darmo navezieme ľudí na nejakú stanicu, keď sa nebudú mať odtiaľ ako dostať ďalej,“ dodáva analytik.
Ľudia sú skeptickí
Správu o možnej výstavbe novej trate miestni obyvatelia bratislavskej mestskej časti Vajnory privítali. Prestavbou by tu mala prejsť aj miestna železničná stanica, ktorá roky chradne.
Viacerí oslovení cestujúci však boli pri zmienke o plánovanom vzniku novej trate skeptickí. Tvrdia, že za posledné desaťročia sa podoba stanice zmenila len nepatrne. Pani, ktorá vo Vajnoroch čakala na vlak, len sucho skonštatovala, že za 35 rokov, čo tu chodí, si všimla len postupné schátranie budovy stanice.
Novú trať vrátane rekonštrukcie perónu i stanice by privítala aj Alexandra Štefanovská. So svojimi deťmi rada chodí na Vajnorské jazerá, má však problém sa tam dostať. Cez nadchod ponad železničné koľaje, ktorý by jej uľahčil cestu a skrátil čas k jazerám, sa však sama s kočíkom nedostane. Dúfa, že sa projekt výstavby tratí zrealizuje. „Bolo by to skvelé vrátane rekonštrukcie historickej budovy stanice, ktorá chátra,“ myslí si Alexandra.
Jediné riešenie každodenných kolón na cestách
Minister Doležal pri predstavení memoranda argumentoval napíklad nárastom obyvateľov na západnom Slovensku. Priblížil, ako masívna výstavba v Bratislave a v priľahlých obciach spôsobuje, že na cestách v meste a v jeho okolí sú zápchy prakticky každý deň.
"Cestná sieť už nápor nových áut nezvláda, preto vznikla potreba posúdiť možnosť vybudovania nových elektrifikovaných železničných tratí. Tie by boli určené predovšetkým pre osobnú dopravu a spájali by centrum Bratislavy s mestami a obcami v okolí, v ktorých za posledné desaťročie sledujeme najvýraznejší rast počtu obyvateľov,“ ozrejmil minister.
Oba koridory sú súčasťou územného plánu a obe trate sú zároveň súčasťou plánu udržateľnej mobility BSK. Jeho predseda poukazuje na to, že počet obyvateľov kraja za posledných desať rokov vzrástol o viac ako 100-tisíc, pribúdajú tiež nové „satelity“.
„Od začiatku tvrdíme, že na to, aby sa uvoľnila cestná doprava, je nevyhnutné budovať koľajovú dopravu. Je to preto jediné riešenie, ako udržať dopravu v kraji,“ upozornil Droba.
Signatári memoranda sa zhodli, že je potrebné v čo najväčšej miere „zmierniť negatívne dôsledky súvisiace s kontinuálnym rastom populácie a dopravy a vyriešiť zložitú dopravnú situáciu na území Bratislavského kraja. Najekologickejším a najefektívnejším spôsobom prepravy osôb je železničná doprava.“
Čítajte viac Železniciam chýbajú peniaze aj plán. Môžeme si dovoliť lacné lístky a vlaky zadarmo?
Nová trať po 30 rokoch
Od vzniku samostatného Slovenska navyše v krajine nevybudovali žiadnu železničnú trať. Šéf ŽSR Miloslav Havrilla vyjadril nadšenie a optimizmus zmeniť týmto projektom súčasný nelichotivý stav. „Cieľom štúdie je navrhnúť variantné riešenia výstavby a posúdiť ich uskutočniteľnosť," uviedol.
Napríklad pri trati z Lamača do Lozorna aj preverenie navrhovanej maximálnej rýchlosti 80 až 100 kilometrov za hodinu, v prípade trate z Vajnôr do Pezinka by mala byť rýchlosť nižšia, aj s ohľadom na hustotu zástavby v danom území.
ŽSR už vlani v decembri vyhlásili verejné obstarávanie na dodávateľa predmetnej štúdie uskutočniteľnosti. V marci tohto roka sa predkladali ponuky, v súčasnosti prebieha fáza ich vyhodnocovania. Ukončenie verejného obstarávania predpokladajú železnice začiatkom mája, následne by sa mohla podpísať zmluva. Samotnú štúdiu by mali spracovať do 18 mesiacov.
V prípade, že štúdia uskutočniteľnosti preukáže opodstatnenosť týchto tratí, rezort dopravy deklaruje ich zapracovanie do harmonogramu železničných investícií. Podľa Doležala by mali mať priority medzi ostatnými stavbami. Ubezpečuje, že nepôjdu na úkor iných projektov.
Zainteresované strany sa zhodujú, že koľajová doprava je nosným dopravným systémom a jedinou formou udržateľnej dopravy, najmä verejnej. Okrem diskusií o modernizácii a rekonštrukcii existujúcich tratí je potrebné hovoriť aj o možných nových tratiach.
Navrhované projekty sú aj súčasťou Plánu udržateľnej mobility Bratislavského samosprávneho kraja, v sekcii „železničná doprava – časová úroveň do roku 2035“. Veľkou výhodou je, že s ním počítajú územné plány BSK, ako aj dotknutých miest a obcí.
V prípade preukázania socioekonomickej návratnosti a potvrdenia ekonomickej efektivity výstavby nových regionálnych tratí sa signatári memoranda dohodli, že sa každý z nich v rámci svojich kompetencií vynasnaží vykonať úkony smerujúce k realizácii.
Zmienené projekty výstavby nových železničných tratí majú prispievať k rozvoju integrovaného dopravného systému vrátane možnej optimalizácie železničnej dopravy ako chrbticového systému pre prímestskú dopravu.