Záznam kamery v drogérii v Humennom, ktorý zachytil zemetrasenie.
Praskali múry, triasli sa skrine, nábytky. Zemetrasenie, ktoré v pondelok po dvadsiatej hodine pocítili ľudia v Prešovskom aj v Košickom kraji, bolo jedno z najsilnejších v celej histórii Slovenska.
Najviac zasiahlo malú obec
Epicentrum malo v obci Ďapalovce, z ktorej hlásia najväčšie škody. Niektoré domy tam budú musieť zbúrať. „Všetko sa začalo triasť, padať zo steny, aj omietky… Utekali sme von, tak ako sme boli poobliekaní v pyžamách, a čakali sme, čo bude ďalej. Bolo to strašné, ešte som to nezažila nikdy,“ opísala obyvateľka Ďapaloviec Sabína Gombitová. Z domu si vzala len potrebné veci a so susedmi čakala vonku. „Nám všetko porozbíjalo. Kuchynská linka nám spadla, opadali omietky, všetko rozbité,“ priblížila.
Aj po odznení zemetrasenia je obec s necelými päťsto obyvateľmi v napätí. Majitelia domov čakajú na obhliadku a vyjadrenie statikov. V obci vyhlásili mimoriadnu situáciu. „Zemetrasenie sa prejavovalo ako ohromný zvuk či výbuch. Následne akoby vás niekto dal do vaničky a hojdal na vode niekoľko sekúnd. Len pozeráte a vám všetko pred očami lieta, čo nie je upevnené,“ uviedol pre TASR starosta obce Ján Cmár s tým, že všetci povybiehali von, všade bola tma a veľká panika. Na nohách bola celá dedina.
Najsilnejšie zemetrasenie bolo pred 260 rokmi v Komárne
28. 6. 1763, Komárno
- Epicentrum bolo v obci Kameničná. Podľa najnovších výskumov maďarských seizmológov publikovaných v roku 2021 malo zemetrasenie magnitúdu 6,3. Ide o doteraz najničivejšie zemetrasenie na území súčasného Slovenska. Zrútilo sa cez 600 domov, na ďalších vznikli škody, spadli aj veže Kostola sv. Ondreja, ktorého klenbu prerazili padajúce zvony. Na trh spadla strážna veža radnice a pod ruinami zrúcanín zahynulo podľa odhadov 200 až 300 osôb.
9. 1.1906, Dobrá Voda
- Posledné silné zemetrasenie a zároveň najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí s epicentrom na území Slovenska. Dosiahlo magnitúdu približne 5,7. Spôsobilo vážne škody v Dobrej Vode, z obcí hlásili zmenu úrovne spodnej vody a na niektorých lokalitách vznikli aj nové vodné zdroje.
15. 1. 1858, Žilina
- Prvé zemetrasennie v Západných Karpatoch, pre ktoré bol vykonaný systematický zber a analýza pozorovaní. Dosiahlo magnitúdu približne 5,1. Po prvýkrát bol pre výskum zemetrasenia na Slovensku použitý dotazník. V Žiline boli všetky domy poškodené a mnohé z nich sa stali neobývateľnými.
5. 6. 1443, stredné Slovensko
- Jedno z prvých zemetrasení zdokumentovaných na území Slovenska, s magnitúdou približne 5,7. Najviac zničilo Banskú Štiavnicu a bane v jej okolí, poškodilo aj Kremnicu, Ľubietovú a Prievidzu, bližšie informácie o obetiach sa ale nezachovali.
Zdroj: TASR, CVTI SR
Po prvotnej obhliadke evidovali v obci, kde zvolali krízový štáb, asi 15 domov neobývateľných, ktoré boli poškodené a ľudia sa v nich báli ostať. „Pre 45 ľudí sme sa snažili zohnať ubytovanie. Každý jeden z nich si však po svojej vlastnej línii zabezpečil bývanie,“ zhrnul Cmár s tým, že v obci je len pár domov, ktoré by nemali nejaké poškodenie. Škody sú vo forme zbúraných komínov, rozbitých skiel, popraskaných stien. „Máme aj domy, ktoré musí posúdiť statik a možno budú musieť byť zbúrané,“ podotkol a priblížil, že v obci majú približne 110 domov. Škody evidujú aj v škole, kde sú popraskané múry, a tiež v kostole, kde je narušená klenba.
Obyvateľ Ján Andrejčák si najprv myslel, že spadla bomba, potom si uvedomil, že je to zemetrasenie. „Televízor prevrátilo, dobre, že som pri ňom nesedel. Máme popraskané múry, čakáme na statika, ktorý povie, či je to obývateľné. Nemáme kam ísť, teraz sme prespali u sestry,“ skonštatoval.
Vláda robí všetko pre to, aby čo najskôr zdokumentovala škody, uviedol premiér Ľudovít Ódor s tým, že na Slovensku sú pre krízové situácie pravidlá, ktoré sa nedajú obísť. „Sme si vedomí, že pre každého je poškodenie majetku niečím, čo komplikuje náš život a každodennú existenciu, či sú menšieho, alebo väčšieho rozsahu. Urobíme všetko, čo bude v našich silách a možnostiach, aby sme následky zemetrasenia zmiernili, aby sa život dostal späť do normálu," skonštatoval Ódor.
Poukázal, že prostredníctvom odborov krízového riadenia okresných úradov prebieha proces posudzovania, respektíve overovanie oprávnených výdavkov spojených so zemetrasením. Sekcia krízového riadenia následne spracúva všetky takéto návrhy do materiálu, ktorý je predkladaný na rokovanie vlády.
V obci Holčíkovce sa pustili do upratovania a opráv hneď v utorok. Starosta obce Michal Flešár pre Pravdu povedal, že by v tejto chvíli očakával pomoc od vlády alebo hlavy štátu pri zjednotení odškodnení.
Starostom na východe telefonovala v utorok prezidentka Zuzana Čaputová. Pomoc dotknutým obciam jej prisľúbila Komora stavebných inžinierov, ktorú kontaktovala. Vníma aj obavy ľudí, aby k nim poisťovne boli ústretové a aby sa mohli čím skôr pustiť do odstraňovania škôd na svojich domoch.
„Vedenia poisťovní, s ktorými som následne telefonovala, ma uistili, že pri riešení škodových udalostí budú nápomocní a ústretoví. Bezodkladne sú pripravení zrealizovať obhliadky a škodovú udalosť začať riešiť,“ informovala hlava štátu.
Foto: Gréckokatolícka farnosť Pakostov
Mysleli si, že spadla raketa
Mimoriadnu situáciu vyhlásili aj v obci Kolbovce v okrese Stropkov. Zemetrasenie tam poškodilo vedenia, rozvody, popretrhávalo plynové a vodovodné prípojky k rodinným domom či poškodilo obydlia. V oblasti hlásia aj výpadky elektrickej energie. Výška škôd nie je zatiaľ vyčíslená.
Škody na majetku spôsobilo pondelkové večerné zemetrasenie aj v obci Baškovce v okrese Humenné. „Bol poškodený kostol, materská škola, obchod s potravinami, silne poškodených bolo päť domov, ďalšie domy majú poškodené fasády či vnútrajšok,“ povedal pre TASR starosta obce Pavol Tamáš. Dôležité podľa neho bolo, že nedošlo k obetiam či zraneniam občanov. „Ľudia boli najprv vo veľkom šoku, lebo nevedeli, či je to zemetrasenie, či spadlo nejaké lietadlo, alebo či sem nedoletela nejaká raketa, lebo susedíme s Ukrajinou,“ priblížil starosta chvíle bezprostredne po udalosti.
Neobývateľných domov následkom zemetrasenia môže byť podľa neho tri až päť, poškodených domov 15 až 25, väčšinou ide o staršie objekty. Pri vážnejšie poškodených rodinných domoch sa čaká na posudok statika. „Skoro na každom druhom dome v obci, kde je 100 obývaných domov, sú poškodené komíny, lebo tie nevydržali, a teda sa poškodila aj strecha. Bol prípad, že sa komín zosypal na auto. Tie škody ešte budeme spisovať, lebo každý to nenahlásil,“ povedal Tamáš. Obec podľa neho vie ľuďom pomôcť s odpratávaním sutín aj v prípade potreby náhradného ubytovania.
Havária na teplovodnom potrubí
V Humennom spôsobili otrasy okrem havárie na teplovodnom potrubí aj povrchové poškodenia budov Materskej školy Mierová a bytových a nebytových priestorov na Ulici 26. novembra, tzv. Chemlonského internátu. Pre haváriu teplovodu museli odstaviť teplú vodu pre lokality Sídlisko I a ulice Mierová a Sládkovičova. Menšie praskliny stien a opadanú omietku zaznamenali tiež v budove mestského úradu, najmä na 3. a 4. poschodí. Vážnejšie škody na objektoch zatiaľ neeviduje ani Mestský úrad v Michalovciach.
Ďapalovce: V obci rátajú škody po zemetrasení, zasiahnuté sú viaceré domy.
Hasiči zasahovali aj v Prešove, monitorovali okolie bytového domu na Magurskej ulici, kde bol preverovaný únik plynu. V metropole Šariša zasahovali hasiči aj na Levočskej ulici, odkiaľ hlásili podozrenie na prasknutie nosných častí bytového domu. Statik zhodnotil, že bytovke nehrozí žiadne ohrozenie a ľudia sa môžu vrátiť späť do svojich bytov.
Dvaja ľudia skončili v nemocnici
Silu zemetrasenia pocítili aj tiesňové linky Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, kam s otázkami volali vystrašení obyvatelia. Išlo najmä o stresové stavy spôsobené psychickou záťažou z uvedeného prírodného javu. Dvoch pacientov v dôsledku zážitku transportovali do nemocnice v Humennom.
Mimoriadnu situáciu pre zemetrasenie vyhlásili v celom Prešovskom kraji. Informovalo o tom ministerstvo vnútra, ktoré preverilo aj jadrové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce. Potvrdilo, že fungujú v normálnom režime. Otrasy boli také silné, že ich cítili aj v Poľsku, Rumunsku a na Ukrajine.
Foto: Pravda
Triasol sa panelák, suseda spadla z postele
Na skúsenosti s otrasmi, aké Slovensko nezažilo dekády, sme sa pýtali aj čitateľov Pravdy na sociálnej sieti. Zasiahlo zemetrasenie aj vás? „Áno, v Stropkove, posteľ sa so mnou triasla dosť silno, nastrašila som sa,“ napísala do komentárov čitateľka Emília. „Bývam v Rožňave, o 20.24 som cítila otrasy cca päť sekúnd a v obloku mi drnčala sklenená ozdoba. Ležala som na gauči a triasol sa aj ten,“ napísala nám Alena.
„Boli sme akurát v kuchyni. S mamkou triaslo, zľakla sa, že má slabý epileptický záchvat. Mne sa akoby točila hlava. Pár minút nato som čítala, že sme zažili zemetrasenie. Zľakla som sa, strach mám doteraz,“ zdôverila sa čitateľka Viktória.
Obyvateľka obce Hencovce, ktorá sa nachádza asi päť kilometrov od Vranova nad Topľou, si spočiatku myslela, že u nej niekto nabúral do garáže. V skutočnosti však v dome v dôsledku otrasov spadli skrine. Ďalšieho z Hencovčanov zasiahlo pri parkovaní. „Cúval som do garáže. Zavreli sa dvere, vytiahol som kľúč z auta a zrazu sa auto začalo triasť. Myslel som, že je pokazené. Vyšiel som s autom pozrieť sa, či som niečo nezrazil. Potom som videl ako sa trasie zem,“ priblížil situáciu.
Vystrašená obyvateľka Lomnice pri Vranove opísala, že zemetrasenie bolo také silné, že sa hýbali skrine aj ostatný nábytok. Škody má v príbytku aj ďalšia svedkyňa. „Celý panelák sa triasol, dvierka na nábytku sa pootvárali, drobnosti vypadli, praskla mi stena v obývačke,“ opísala. Väčšie škody napáchalo u jej suseda, ktorému praskla stena odvrchu až dole. Nepríjemný zážitok spôsobili otrasy ďalšej jej susede, ktorá spadla z postele. Web imeteo.sk zverejnil fotografiu gréckokatolíckej farnosti Pakostov, kde v kostole popraskali steny. Na fotografii vidno veľkú trhlinu na omietke. Tú poškodilo aj v pohostinstve v obci Jankovce.
S otrasmi mali skúsenosť aj obyvatelia iných miest a obcí. Pocítili ich Kvakovce, Hencovce, Lomnica pri Vranove, Trebišov, Košice, Rimavská Sobota, Vyšný Žipov, Detva, Poprad, Komárno, Snina, Svidník, Sobrance, Bardejov, Moldava nad Bodvou, Kežmarok, Svit, Levoča, Spišská Nová Ves, Medzilaborce, Rožňava, Revúca, Tisovec, Stará Ľubovňa či Gelnica.
Na Domaši odtrhlo loď
Hasiči smerovali po zemetrasení aj k Domaši. Zemetrasenie tam odtrhlo loď Bohemia zo suchého doku z koľajníc priamo do nádrže a loď voľne plávala po Domaši.
V teréne boli aj pracovníci Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorí po otrasoch preverovali, či seizmická aktivita nezapríčinila nejaké deformácie, prípadne poruchy, ktoré by ohrozili ich bezpečnosť. Žiadne poškodenia vodných stavieb nezaznamenali.
Východoslovenská distribučná nezaznamenala rozsiahlejšie poškodenie elektroenergetických zariadení vplyvom zemetrasenia. Celkovo došlo k ôsmim poruchám, a to len na úrovni nízkeho napätia. Dotklo sa to obyvateľov niektorých obcí v okresoch Vranov nad Topľou, Humenné a Stropkov.
Dotrasy možno ešte pocítiť
„Porovnateľné zemetrasenie s magnitúdou 4,8 bolo v uvedenej oblasti Humenné, Vranov nad Topľou, Michalovce v roku 1914, čiže toto je najsilnejšie zemetrasenie v tej oblasti za ostatných skoro 110 rokov. V rámci Slovenska sme mali zemetrasenie s magnitúdou päť v oblasti severu Malých Karpát pri Dobrej Vode v roku 1930, čiže pred vyše 90 rokmi,“ uviedol pre Pravdu geológ a riaditeľ Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Ján Madarás.
Je takmer pravidlom, že po silnejšom otrase nasleduje séria dotrasov, ktoré sú rádovo slabšie, pretože uvoľnená energia sa musí odakumulovať v podobe slabších dotrasov. Tie môžu trvať aj pár dní. Nejaké sa už odborníkom podarilo namerať prístrojmi, no nemajú informácie, že by ich cítili aj obyvatelia. „Možno niektoré – dva, tri dotrasy by mohli byť aj pocítené. Nepredpokladáme, že by dosiahli takú veľkosť ako ten prvý otras,“ vysvetlil.
Čítajte viac Roztriaslo domy, kývali sa lampy, na Domaši utrhlo loď. Východ Slovenska zasiahlo zemetrasenie, magnitúda mohla byť 4,9
Začali štekať psy
Svoju skúsenosť má so zemetrasením aj čitateľka Lucia, ktorá ho zažila v Ekvádore. „Prvé, čo prišlo tesne pred zemetrasením, bolo, že sa na celej ulici nahlas rozštekali psy. O pár sekúnd neskôr sa začala vlniť zem – boli sme v dome, zemetrasenie nebolo silné, ale mala som pocit, akoby sa mi náhle začala točiť hlava,“ opísala detaily.
„Rýchlo sme sa snažili dostať na ulicu, lebo nikto nevedel, aké silné zemetrasenie to bude. Cesta von bola podobná, ako keď sa snažíte postaviť na plť na vode,“ pokračovala. Zemetrasenie, ktoré zažila na vlastnej koži, prešlo asi po minúte a prečkali ho na ulici spolu so všetkými susedmi. „Keď nám na telefóne pípla notifikácia, že je koniec, mohli sme sa vrátiť dnu, v pozore sme však ostali až do rána,“ dodala.