Premiér Robert Fico (Smer) po voľbách priznal, že výhra bola pre Smer „ľudsky obrovské zadosťučinenie“. „Ak sa obzriem späť a spomeniem si na to, čo s nami robili, ako nás zatvárali, likvidovali, akú ťažkú pozíciu mal Smer roku 2020, tak je to fantastický výsledok,“ zdôraznil predseda vlády. Dodal, že v rekordne krátkom čase niekoľkých týždňov urobili veci, ktoré by iným vládam trvali roky. „Či už ide o programové vyhlásenie vlády (PVV), vyslovenie dôvery, konsolidáciu, rozpočet, hypotekárne úvery, kompenzačné mechanizmy na energie, trináste dôchodky, ale nakoniec aj pripravenú reformu trestného práva, ktorá dnes vyvoláva toľko emócií,“ ozrejmil premiér pre Pravdu.
Prvým krokom, teda politicky splneným sľubom, bola ochrana hraníc pred nelegálnou migráciou. Prišla však zima, migranti zmenili svoju trasu a hranice sú dnes prázdne. Obava z neistej budúcnosti pomoci Ukrajine sa nenaplnila: vojenská pomoc a darovanie zbraní síce dostali červenú, no biznis slovenským zbrojovkám nikto nezobral. Štát medzitým zotrváva pri humanitárnej pomoci. Ďalšou zásadnou témou boli snahy o reformu polície: veľká zmena Trestného zákona zahŕňajúca aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) mala prejsť v skrátenom režime, napokon však mesiace narážala na opozičné obštrukcie. Hoci sa aktuálne dostala už do druhého čítania, parlament bol takto dlhodobo zablokovaný a iné zákony sa tak prijímali len pomaly. Kľúčový zákon, štátny rozpočet na rok 2024, však parlament preraziť dokázal a poslanci ho schválili ešte pred vianočnými sviatkami. Politológa Radoslava Štefančíka zatiaľ vláda prekvapila svojou razantnosťou, no zdôraznil, že stranícka knižka sa stala dôležitejšia ako vedomosti, zručnosti, kompetencie.
Čítajte viac Na protivládne protesty v Bratislave a Košiciach prišli tisíce ľudí. Demonštrovalo sa aj v zahraničí
Vláde sa tiež podarilo presadiť trináste dôchodky od roku 2024 a aj napriek výhradám prezidentky Zuzany Čaputovej sa vďaka kompetenčnému zákonu zriadilo nové ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré napriek kritike od opozície zástupcovia športovej a turistickej obce ocenili. Nové sociálne opatrenia bolo však treba z niečoho zaplatiť. Kabinet prijal takzvaný konsolidačný balíček, zdvihli sa dane, odvody aj ceny tabaku. Peňaženky domácností malo odľahčiť vládne riešenie zdražovania a vysokých cien potravín, detaily sú však nateraz v nedohľadne.
Novela Trestného zákona priniesla aj najsilnejší protitlak opozície. Zmeny, ktoré predostrel minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), podľa neho vychádzajú zo série až 140 porušení základných slobôd a práv, ale aj zákonov v „období politickej pomsty“ a zneužívania polície a trestnoprávnej činnosti v období rokov 2020 – 2023. Susko je presvedčený, že nestačí za týmto obdobím urobiť len hrubú čiaru. „Je potrebné nastaviť podmienky, aby k rovnakým masívnym porušovaniam základných práv, slobôd i zákonov v budúcnosti nedochádzalo,“ zdôraznil. Práve o tom je podľa neho novelizácia Trestného zákona. Opozícia však namieta, že zmeny sú prijímané prirýchlo, nesúhlasia s rušením špeciálnej prokuratúry s tým, že ide o „znásilňovanie demokracie“, „najväčšiu chybu vlády“ či „návrat k Mečiarizmu“. Kvôli zákonu výnimočne vystúpila v parlamente aj prezidentka Zuzana Čaputová. „Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu,“ zdôraznila. Novela Trestného zákona môže byť v kolízii s Ústavou SR, prináša hrozbu zásahov do práv poškodených na spravodlivý proces. Novela podľa nej výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch.
Aktuálnu pohodu v koalícii naštrbujú najmä prezidentské voľby a postoje šéfa SNS Andreja Danka. Ten je proti tomu, aby koalícia za prezidenta podporila predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas) a namiesto toho ho nazýva „zradcom“. Napriek tomu vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) považuje vládu za absolútne súdržnú. „Vláda funguje enormne efektívne, prijali sme veci, ktoré by predchádzajúcej vláde trvali roky,“ vyhlásil po rokovaní kabinetu. Zámery vlády podľa neho aktuálne brzdia obštrukcie opozície. V rezorte životného prostredia je podľa jeho slov spokojný, nemá záujem viesť ministerstvo hospodárstva.
Minister Taraba je s výkonom vlády spokojný, no sťažuje sa na opozičné obštrukcie, ktoré podľa neho prinášajú chaos. „Ak opozícia čas, ktorý je daný, nevyužíva konštruktívne, ale na nezmyselnú debatu, tak sa to nepovažuje za obmedzenie slobody slova,“ uviedol s odkazom na parlamentný precedens z Českej republiky, kde mal ústavný súd rozhodnúť o obmedzení rozpravy. Aj napriek mediálnym škriepkam je podľa neho vo vládnej koalícii pokoj.
„Samozrejme, nejaké nezhody v súvislosti s prezidentskými voľbami nemajú dopad na činnosť našej vlády,“ zdôraznil a dodal, že ministri nemajú žiadne nezhody. „Ak niekto očakával, že nikto z koalície nebude mať iný názor, to sa garantovať nedá,“ ozrejmil Taraba. Je presvedčený, že dovládnuť sa im podarí.
Čítajte viac Premiér Fico pre Pravdu: Odmietam bruselskú ľavicu, Slovensko má iné problémy. Od volieb dokazujeme, že sme pripravení vládnuť
Opozícia vystavila vláde vysvedčenie sériou protestov
Vláda pred voľbami sľubovala pokoj a konštruktívne riešenia pre Slovensko, namiesto toho vidíme hádky, chaos a plné námestia protestujúcich ľudí. Pri hodnotení prvých sto dní vlády to uviedol predseda KDH Milan Majerský. „Nastupujúca vláda nám sľubovala, že už nebude v parlamente, v tejto krajine a vo vláde chaos. (…) Sľubovala pokoj a konštruktívne riešenia a vidíme, že sú tu hádky. A neprešlo ani sto dní a z týchto riešení, o ktorých vláda rozprávala celú kampaň, nie je nič,“ skonštatoval Majerský. Chaos v krajine je podľa neho výsledkom politikárčenia. Poukázal aj na „hanebnú“ novelu Trestného zákona.
Vláda nerieši problémy bežných ľudí, rieši svoju beztrestnosť a moc. Jediné, na čom jej záleží, je aktuálna novela Trestného zákona. Vyhlásil to vo štvrtok predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka v reakcii na prvých sto dní vlády. Cieľom novely Trestného zákona je podľa Šimečku dosiahnutie amnestie pre „našich ľudí“, a preto je vláda ochotná ohroziť bezpečnosť obyvateľov a paralyzovať trestný systém. Pripomenul, že novela prináša zmeny v trestných sadzbách. Vláda tiež podľa šéfa PS sľubovala pokoj, stabilitu a odborné vládnutie, no namiesto toho ukazuje svoje neodborné nominácie, nekompetentne pripravené zákony a vzájomné hádky medzi koaličnými partnermi. Vláde sa však podľa Šimečku jej krokmi podarilo zjednotiť opozíciu, vyvolať odpor občianskej spoločnosti aj odborníkov a pritiahnuť ľudí na námestia.
Podľa liberálov táto vláda nepriniesla pokoj ani konsolidáciu verejných financií, navyše prispieva k demontáži demokracie a právneho štátu. Skonštatovali to predstavitelia SaS na štvrtkovej tlačovej konferencii k hodnoteniu vlády. Líder SaS Richard Sulík označil za najväčšiu chybu vlády predloženú novelu Trestného zákona, ktorá podľa neho spôsobí hospodárske škody a ohrozí aj bezpečnosť krajiny. Poznamenal, že namiesto upokojovania spoločnosti vláda dospela k početným protestom v uliciach. Okrem toho poukázal na niektoré kauzy novej vlády, ako napríklad odmenu takmer osem miliónov eur pre právnika zastupujúceho rezort hospodárstva pri jednom úkone, dopravnú nehodu podpredsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS), zastrašovanie vedenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo strany premiéra a podobne.
Ministri sú so sebou spokojní
Vicepremiérka a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) uviedla, že pracujú najusilovnejšie, ako sa dá. „Jednotlivé veci, ktoré sme sľúbili ešte pred voľbami, postupne plníme," zhodnotila. V rezorte hospodárstva boli pre ňu prioritami do konca minulého roka stabilizácia cien energií a kompenzácie domácnostiam a zraniteľným subjektom, ako aj dorokovanie výnimky na ruskú ropu.
Podpredseda vlády pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec (Hlas) vidí svojich prvých sto dní v úrade „vcelku okej“. „Robíme stále analýzu plánu obnovy, rozbehli sme spoluprácu s Ukrajinou a robíme veľmi pozitívne kroky aj v oblasti podpory vedy, výskumu," načrtol. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) podotkol, že nedostal 100 dní, keďže bol odvolávaný krátko po vyslovení dôvery kabinetu. „Pre mňa je to symbolické číslo, ale my sme tu ako ministri a musíme pracovať od prvej chvíle 24 hodín denne," povedal.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) si myslí, že sa darí prijímať zákony pre ľudí. Pripomenul napríklad 13. dôchodok, 300 eur pre každého poberateľa dôchodku, bonifikáciu hypoték, odvodové úľavy pre potravinárov či pomoc sociálnym zariadeniam s energiami.
Dôchodky a investície
Z opatrení dielne rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny počas prvých sto dní sa najviac pochválil zavadením trinásteho dôchodku vo výške priemerného dôchodku. Takisto sa im podarilo schváliť 300 eur pre každého poberateľa dôchodku pred Vianocami, koncom roku 2023.
Rezort taktiež pripravil legislatívu o minimálnej mzde, ktorá stanoví minimálnu mzdu ako 60 percent priemernej mzdy. „Podľa nového automatu sa minimálna mzda do konca volebného obdobia vyšplhá k úrovni 1 000 eur,“ ozrejmilo ministerstvo. Dôležitý je podľa nich i návrat k pôvodnému projektu obnovy hradov nezamestnanými a rátajú, že v rokoch 2024 a 2025 zamestnajú spolu 400 ľudí.
Minister práce Tomáš chcel ihneď po voľbách riešiť pomoc obciam, ktoré zasiahlo zemetrasenie. Tam sa mu podarilo doručiť 2,7 milióna eur. Na ministerstve dopravy sa pod vedením Jozefa Ráža mladšieho podarilo presadiť novelu starého stavebného zákona. „Zavádzame aj významné zmeny, ktoré majú za cieľ zjednodušiť a debyrokratizovať povoľovacie procesy, a to v prospech občana, samosprávy, obce, investorov, ako aj pre štát. Túto zmenu schválila vláda, ešte musíme počkať, ako sa k nej postaví parlament. Ak by sa nám ju nepodarilo schváliť, nastal by kolaps stavebných konaní,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.
Momentálne majú mať po medzirezortnom pripomienkovom konaní nový zákon o strategických investíciách, ktorý považujú za mimoriadne dôležitý. „Stavby a najmä ich príprava trvajú príliš dlho, preto chceme zrýchliť a zjednodušiť procesy pri veľkých projektoch a odbúrať byrokratické prekážky. Príklad sme si zobrali z Talianska, Dánska, Nemecka či Poľska,“ ozrejmila Poláčiková.
Dodala, že v parlamente uspeli s novelou zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, vďaka ktorej budú môcť vzniknúť nové letecké spojenia. „Týmto plníme záväzok, ktorý nám vyplýva z investičnej zmluvy podpísanej s automobilkou Volvo, podľa ktorej musíme zriadiť leteckú linku Košice – Göteborg. Zároveň nám zákon umožní v budúcnosti opäť spustiť aj leteckú linku Bratislava – Košice,“ zdôraznila.
Zdravý sedliacky rozum
Podľa politológa Radoslava Štefančíka je to zatiaľ najhoršia vláda Roberta Fica. Vyznačuje sa podľa neho vulgárnosťou, v niektorých prípadoch nekompetentnosťou, ignoranciou princípov právneho štátu. „A kde sú v ich politických predstavách obyčajní ľudia? Akoby tých 140 stíhaných, obvinených alebo medzitým odsúdených osôb bolo dôležitejších ako zvyšok obyvateľov tejto krajiny,“ pýta sa politológ Štefančík.
Podotkol však, že vláda prekvapila svojou razantnosťou, no zdôraznil, že stranícka knižka sa stala dôležitejšia ako vedomosti, zručnosti, kompetencie. „Úsmev na fotografii je prednejší ako zdravie predčasne narodeného dieťaťa. Namiesto jasnej vízie, kde by malo byť Slovensko na konci tejto volebnej periódy, sme svedkami diskusie o vyhlásení Ježiša Krista za kráľa Slovenska. Populisti sa radi odvolávajú na zdravý rozum, ale nech mi, preboha, niekto povie, kde zostal ten zdravý rozum,“ uzavrel Štefančík.
Šťuka v nedotknuteľnom rybníku
Zahraničné otázky sprevádzajú od prvého dňa túto vládu. Premiér Fico chcel na poste ministra zahraničných vecí vidieť šťuku. „Potrebujeme šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie. V rybníku, ktorý sa tvári, že je nedotknuteľný a určený len pre elity typu Káčera, Korčoka, Demeša,“ ozrejmil Fico.
Zásadnou zmenou v zahraničnom postavení Slovenska bolo skončenie darov zbraní na Ukrajinu. Svoj suverénny postoj si v tejto otázke Ficova diplomacia snaží udržať. Zahraničnej politike Slovenskej republiky chýbala podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) za uplynulého tri a pol roka a počas troch vlád suverenita a ochrana slovenských národnoštátnych záujmov.
„Poviem príklad prijímania sankcií, keď sa na zozname ocitli dôležité komodity pre slovenské hospodárstvo, ako aj občan nášho štátu bez toho, aby sa vtedajší predstavitelia zamýšľali nad dopadmi. Kolenačková politika našich predchodcov zmenila postoje Slovenska na pritakávanie všetkému, čo povie niekto iný v zahraničí,“ zdôraznil Blanár pre Pravdu.
Podotkol, že pred voľbami sľubovali robiť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, posilňovať ekonomickú diplomaciu a dbať na starostlivosť o Slovákov vo svete. „Sú to dlhodobé aktivity, ktoré sa prejavia postupne, ale už teraz môžem hodnotiť, že SR je rešpektovaným členom medzinárodných spoločenstiev a neplatí katastrofický scenár, ktorý vykresľovali predstavitelia súčasnej opozície. Sú to práve oni, ktorí škodia Slovensku svojimi aktivitami, napríklad prenášaním vnútropolitických záležitostí na pôdu europarlamentu, a tým sú ohrozované aj eurofondy, ktoré mali pomáhať rozvoju našej vlasti," zdôraznil.