Ako sa pozeráte na rok 2023? Čo hovoríte na výsledok volieb?
To, čo sa udialo 30. septembra, bolo pre nás ľudsky obrovské zadosťučinenie. Ak sa obzriem späť a spomeniem si na to, čo s nami robili, ako nás zatvárali, likvidovali, akú ťažkú pozíciu mal Smer v roku 2020, tak je to fantastický výsledok. Nikdy neprijmem argumentáciu typu, že je to najnižší výsledok Smeru v jeho histórii. Ja tvrdím, že výsledok z 30. septembra, bez ohľadu na percentá, ktoré sme dosiahli, je suverénne najlepším výsledkom Smeru v celej jeho histórii. Potom je tu obdobie po parlamentných voľbách, kedy sme ukázali, že sme pripravení vládnuť. V rekordne krátkom čase niekoľkých týždňov sme urobili veci, ktoré by iným vládam trvali roky. Či už ide o programové vyhlásenie vlády (PVV), vyslovenie dôvery, konsolidáciu, rozpočet, hypotekárne úvery, kompenzačné mechanizmy na energie, trináste dôchodky, ale nakoniec aj pripravenú reformu trestného práva, ktorá dnes vyvoláva toľko emócií. Schválenie rozpočtu do konca roka je pre nás alfou a omegou. Bez rozpočtu nevieme fungovať od januára 2024, no prvé týždne vládnutia považujem za extrémne úspešné z hľadiska efektivity. Chcem poďakovať aj koaličným partnerom za porozumenie, pretože dohodnúť sa na rozpočte za tri dni, dohodnúť sa na PVV za pár dní len ukázalo, že Andrej Danko a Peter Pellegrini niečo za sebou v politike majú a že to nie sú novici, ktorí by vymýšľali.
Schválenie rozpočtu bolo pre vás aktuálne prioritou. Prečo? Čo také je naň viazané? Úradnícka vláda spomínala, že Slovensko by januárové rozpočtové provizórium zvládlo.
Úradnícka vláda je hlboká temná minulosť Slovenska. K tomu sa nechcem vracať. Stačí, ak sa pozriem na návrh štátneho rozpočtu, ktorý nám na stole nechala Ódorova vláda na rok 2024. Keby sme postupovali podľa tohto návrhu, museli by sme osekať z výdavkovej časti štátneho rozpočtu šesť miliárd eur. To by znamenalo taký zásah do sociálnych štandardov, že by sme v podstate na Slovensku plánovite šírili chudobu a hlad. My sme včas predložili štátny rozpočet a treba rešpektovať, že voľby boli 30. septembra, hoci mali byť v júni.
Vy stále hovoríte, že voľby mali byť v júni, no v tom čase neboli preferencie Smeru tak vysoko ako na konci septembra, teda ich odklad vám v skutočnosti len pomohol.
Voľby mali byť v júni bez ohľadu na to, či by Smer získal 21, alebo 23 percent. Je to naozaj jedno v tomto okamihu a teraz sme pod časovým tlakom. Pokiaľ nebude rozpočet schválený, pôjdeme do provizória. No my sme prichystali cenové rozhodnutia, máme nastavené kompenzačné mechanizmy, aby nebolo treba domácnostiam zvyšovať ceny plynu. Ak nebude rozpočet platiť od 1. januára 2024, tak ľudia dostanú faktúry, na ktorých bude dvestopercentné zvýšenie ceny plynu. Veď o toto im ide. Obštrukciu, čo robia v parlamente, tak tá nie je o Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Všetci dobre vedia a vyhlásil to predseda parlamentu Pellegrini, že diskusia o ÚŠP začne po 9. januári. Našou prioritou je rozpočet. Preradili sme ho dopredu, pretože bez neho nevieme existovať. Ja som bol vždy presvedčený, že opozícia nevie škodiť krajine. Že škodiť krajine viete len vtedy, keď zle vládnete alebo úmyselne zneužívate svoje právomoci. No opoziční europoslanci žiadajú v Európskom parlamente, aby nám zobrali fondy. Dnes to vidím na vlastné oči aj v parlamente na Slovensku. Oni hovoria, že je lepšie niekoľko týždňov provizória ako zrušenie ÚŠP. Čo tam po tom, že ľudia nebudú mať peniaze, že sa bude šíriť chudoba? To je strašné. Toto ja odmietam a vraciam sa k výzve „Čaba neblázni“. To teraz hovorím opozícii, pretože úmyselne poškodzujú ľudí a túto krajinu.
V parlamente však po novom nestojí proti vám predseda hnutia známeho ako OĽaNO Igor Matovič a lídra opozície vystriedal predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Nevnímam opozíciu, ako niečo, čo by nás danom okamihu vyrušovalo alebo ohrozovalo. My sme dnes svedkami frustrácie opozície z prehratých volieb. Oni si hladkajú svoje ego tým, že zvolávajú vlastné opozičné mítingy, kde vykrikujú to, čo vykrikujú. Ja som bol v noci zo stredy na štvrtok v parlamente a povedal som pánovi Šimečkovi. Na tých vašich mítingoch si vykrikujete, čo chcete, ale prosím nerobte preteky v tom, kto tu koho zatvorí. Neviem o tom, že by som bol obvinený, alebo obžalovaný, alebo podozrivý z nejakej trestnej činnosti. Problém Šimečku je v tom, že ja nie som obvinený.
Nie ste?
Nie som ani obvinený, ani nič. Nepoznám krajinu na svete, kde by bol opozičný líder štyrikrát obvinený za tri roky. Tak ako ja. Všetky tieto obvinenia boli spojené len s politickou činnosťou, nemali nič spoločné s podozreniami z ekonomickej trestnej činnosti. No vrátim sa k pánovi Šimečkovi. On nie je prirodzený výtvor politiky. Šimečku si vybrali mimovládne organizácie a médiá, pretože celé Progresívne Slovensko je produktom médií a mimovládnych organizácií. Ja si skôr myslím, že je veľké sklamanie zo Šimečku a my počúvame všeličo. Počúvame aj to, že majitelia Progresívneho Slovenska, teda tí, čo sedia v progresívnych médiách a tí čo sedia v mimovládnych organizáciách, začínajú rozmýšľať, že akú dynamiku by mohli dať Progresívnemu Slovensku po parlamentných voľbách a vidia, že Šimečka to určite nie je. Ja nebudem hodnotiť jeho výkony, ale zatiaľ je to veľmi chabé. Teda pokiaľ ide o profesionálny politický výkon a začína sa skloňovať meno Čaputovej. Teda, že ju nechajú rok v takom nejakom období, aby si oddýchla po prezidentských právomociach a začína sa diskutovať, že či by ho nemala nahradiť na pozícii predsedu Progresívneho Slovensku.
Takéto sú kuloárne reči?
To nie sú kuloárne reči, to sú vážne rozhovory, ktoré medzi sebou vedú tí, čo dnes a ovládajú a riadia Progresívne Slovensko. Šimečka je evidentne sklamaním a predsa už si musíte uvedomiť, že ak ja teraz hovorím o majiteľoch progresívneho Slovenska, tak hovorím o majiteľoch médií. Tí sa stretávajú s inými podnikateľmi a toto je dnes téma, o ktorej sa veľmi široko v týchto v týchto sférach hovorí.
Ako má verejnosť čítať rušenie ÚŠP? Veď tam riešia zhruba 1,7 tisíca káuz. Sám Lipšic napríklad dozoruje prípad manžela ktorý mal rozpustiť telo svojej bývalej v kyseline. Tieto prípady sa dostanú na krajskú prokuratúru a spravodlivosť si bude musieť počkať. Ako to verejnosť nemá čítať, že to robíte preto, aby ste pomohli svojim ľuďom?
Verejnosť vie, že čo sa tu dialo tri a pol roka. Opozícia bola likvidovaná a Úrad špeciálnej prokuratúry je semenište porušovania ľudských práv. Nemôže sa stať, že vám zomrie vo väzení obvinený Krivočenko a dozoruje to prokurátor špeciálnej prokuratúry. Nemôže sa stať, že vás niekto obviní so súhlasom Úradu špeciálnej prokuratúry a potom príde rozhodnutie, ktoré konštatuje, že to obvinenie je tak vymyslené, že obvinený ani nevie, proti čomu sa má brániť. To, čo robil Lipšic so svojimi prokurátormi na objednávku Matoviča, je neakceptovateľné a nevídané. Máme dve možnosti, ako má vyzerať odpoveď. Budeme aj my vykopávať dvere ráno a zatvárať ich bezdôvodne na rok ako Tibora Gašpara, ktorý bez akýchkoľvek dôkazov sedel vo výkone väzby? Budeme to robiť tak, že sa budeme tým ľuďom ospravedlňovať ako Robertovi Kaliňákovi? Ten úrad je neopraviteľná inštitúcia na čele s človekom, ktorý je nenávistný politik. Nemôže byť prokurátor s obrovskými právomocami bývalý politik, ktorý vás nenávidí. Je právoplatne odsúdený páchateľ a podvodník. Ak sa pozriem na kvalitu prokurátorov, prosím a hovorím to smrteľne vážne, tak špička nie je na Úrade špeciálnej prokuratúry. Tie krajské prokuratúry, Generálna prokuratúra, to je perfektne pripravené na to, aby zvládli svoje prípady a aj tie špecializované. Špecializovaný trestný súd predsa nikto neruší, ten zostane. Ten bude rozhodovať o kauzách. Vnímam aj opozičné mítingy, kde sú frustrovaní z prehry. Oni vedia, že toho Lipšica potrebujú, pretože nás nevedia poraziť programovo. Však oni na nás pozerajú aj so Šimečkom s otvorenými ústami, že čo sme to za osem týždňov urobili. Úrad špeciálnej prokuratúry preukázal, že sa dá ľahko zneužiť na politické ciele a Lipšic sa stal nástrojom Matoviča na likvidáciu opozície. Ja dávam ruku na to, že sme pripravení ísť do konca v tomto okamihu a dotiahnuť tento projekt do konca.
Na Špecializovanom trestnom súde ale stále čaká kauza Očistec, ktorú ani táto reforma nezastaví. Ako to vnímate?
To sú tie kauzy ako Očistec a Dobytkár a podobne. V Dobytkárovi je jeden prokurátor, ktorý už nie je schopný ani klásť otázky. Hovorím o prokurátorovi špeciálnej prokuratúry. On príde na pojednávanie a sa ho pýta sudca, tak máte nejaké otázky, nemáte a len pozerá. Nevie vyčísliť škodu, nemá žiadne dôkazy, opiera sa iba o nejakých udavačov, ktorí boli schopní si povymýšľať čokoľvek na svete. No zatiaľ nemáme nič. Viete, tu niekto rozpráva o nejakých odsúdených, to sú všetko dohody o vine a treste, kde dostali títo ľudia obrovské zvýhodnenia za to, že udávali iných? Napríklad pán Imrecze sa priznal k úplatku 1,3 milióna eur.
Ale to bol váš nominant.
Ale počkajte, vždy sa niečo udeje. Ja sa nebránim tomu, že nedochádzalo k nejakému porušovaniu zákonov. Všade dochádza k porušovaniu zákonov, všade na svete, ja len tým naznačujem, že niekto prizná 1,3 milióna eur, že došlo k úplatku a výsledkom je dohoda o vine a treste a usmieva sa a užíva si svoj majetok. O tomto tu stále hovoríme, že to zneužívanie bolo brutálne. Mňa prekvapuje, aké veci sa tu tolerovali, keď nám zomreli dvaja ľudia vo výkone väzby a nikoho to špeciálne netrápi.
Ako hodnotíte prácu parlamentu? Vládny valec ide bez prestávky a robíte veci tak, ako ste aj pred voľbami plánovali. No sme parlamentnou demokraciou a Národnú radu vedie Peter Pellegrini, ktorý vás v roku 2020 zradil. Dokážete mu potom dôverovať, dá sa s ním spolupracovať?
Samozrejme, v roku 2020 ma to aj ľudsky bolelo, aj politicky som to pocítil. Smer bol v roku 2020 prakticky na kolenách, no celý čas som komunikoval, že nie je prirodzenejšej spolupráce, ako je spolupráca Smeru a Hlasu, a že tieto dve strany musia vytvoriť základ novej koalície. A tak sa aj stalo. Je evidentné, že dnes tieto dve strany veľmi blízko spolupracujú. Náš tretí partner Slovenská národná strana je typovo iná. To je strana konzervatívneho typu a nie ľavicového. Musíme rešpektovať, že z pohľadu politickej ideológie je Andrej Danko niekde inde ako my, ale zatiaľ nám to vychádza. Neviem však, či je vhodné používať výraz, že vládny valec. Len 25. októbra bola vláda vymenovaná a my sme presne od prvej minúty vedeli, čo máme robiť. My sme za ten čas urobili obrovské množstvo krokov a rozhodnutí, ktoré by inak trvali roky.
Skôr na to, či môžete Pellegrinimu dôverovať.
Dôležité sú výsledky, a keď tie vidíte, tak potom je nastavená aj dôvera. Peter Pellegrini zatiaľ síce neohlásil svoju prezidentskú kandidatúru, ale minimálne o tom vážne uvažuje. Ak Peter Pellegrini oficiálne ohlási svoju kandidatúru, tak opäť budem stáť pred otázkou, koho mám podporiť?Najprirodzenejšie je podporiť človeka, ktorý je ľavicovo zmýšľajúci. Medzi nami a Hlasom je rozdiel, pokiaľ ide o charakter sociálnej demokracie. Ja stále tlačím Smer do prostredia rustikálnej sociálnej demokracie. Nechcem povedať, že vidieckej, ale slovenskej sociálnej demokracie, so slovenskými témami. Hlas sa snaží formulovať viac ako strana orientovaná na medzinárodnú ľavicu a na medzinárodnú sociálnu demokraciu. Ja chápem postoje Andreja Danka, ktorý musí bojovať o prežitie, a už nech to všetci konečne pochopia. Všetci hovoria, že v koalícii je konflikt preto, lebo Andrej Danko povedal niečo iné, ako povedal Pellegrini.
Pán Danko však ani inú možnosť nemá, musí byť sám sebou, inak by ste ho pohltili.
Je to jednoduché a v tomto je Andrej Danko dostatočne skúsený politik, aby to vedel.
V čom je teda Smer ľavicová strana?
Napríklad aj vo vzťahu k odborom. Porovnajte si iné strany a nás. My budeme stále tvrdiť, že odbory sú naším strategickým partnerom. Ľavicový je aj náš vzťah k vysoko príjmovým skupinám ľudí. Nemali sme problém zaviesť progresívnu daň pri dani fyzických osôb. Máme iný vzťah bankám, či vzťah k rastu minimálnej mzdy. Prichádzali sme s takými opatreniami ako sú vlaky zadarmo a hovorí za nás aj náš vzťah k mestám a obciam. Keď sme k moci nastúpili v roku 2006, tak Zákoník práce bol afrického typu, to nemalo nič spoločné s Európou a my sme dali Zákonníku práce, normálnu európsku sociálnu a demokratickú tvár. Ak tvrdíme, že Brusel by nemal určovať témy sociálnej demokracie, ale mali by sme si ich určovať na Slovensku sami neznamená, že nie sme ľavica. To, že nedávame do popredia témy, ktoré sú dôležité pre bruselskú ľavicu, ako sú práva sexuálnych menšín alebo možno otázka marihuany, neznamená, že nie sme ľavičiari. Naopak, ja si myslím, že zdôrazňovanie domácich tém je to, čo nám umožňuje prežiť. Pozrite sa, ako dopadli sociálnej demokracie v okolitých krajinách. V Českej republike, Maďarsku a Poľsku v tomto okamihu nemáme relevantného partnera. Prosím, nech to neberú moji kolegovia v týchto krajinách ako výčitku, ale nepochopili, že ak chce sociálna demokracia prežiť, musí sa prispôsobiť dobe. To znamená, že viete komunikovať aj témy, ktoré sa ľavica niekedy bála komunikovať. Napríklad národné témy. Smer sa toho nebojí a nebojíme sa ani povedať iný názor na migráciu. Dnes bude bruselský ľavičiar hovoriť, že Ukrajina je nedotknuteľná a nemôžeme povedať nič na jej adresu. Veď, čo si myslíte, že prečo nám pozastavili členstvo v strane európskych socialistov? No nie kvôli tomu, že spolupracujeme so Slovenskou národnou stranou? Veď s touto stranou sme spolupracovali v roku 2016 až 2020 a sám Bugár povedal, že nikdy nedosiahla národnostná menšina toľko, ako počas tejto historickej vlády Maďarov a Slovákov. Potrestali nás preto, lebo máme iné názory. Ja sa staviam úplne inak Ruskej federácii, odmietam predstavu, že máme do posledného vojaka bojovať na Ukrajine so západnými peniazmi a zbraňami a mať predstavu, že Ukrajina nám prinesie krvácajúce a na kolenách kľačiace Rusko. To je nezmysel.
Od začiatku vojny na Ukrajine čoskoro uplynú dva roky. Pozornosť svetového spoločenstva sa presunula na Blízky východ a nie je tajomstvom, že západná pomoc Ukrajine slabne. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave zdôraznil, že neprestanú, kým nedosiahnu svoje ciele. Vy máte nejakú predstavu, ako by svet vyzeral, keby Rusko vyhralo?
Suverénne postoje Smeru k vojne sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sme tam, kde sme. Podporu slovenskej verejnosti sme získali, pretože sme mali odvahu veci pomenovávať slovami, ktoré sú pre mnohých ľudí pravdivé. Netvrdím, že pre väčšinu, ale pre mnohých ľudí pravdivé. Rusko použilo v rozpore s medzinárodným právom silu a vošlo na územie suverénnej krajiny. Na tomto sa nič nemení, to je fakt. Treba pripomínať, že krátko po začatí vojny boli dve príležitosti na mierové rokovania a aj Ukrajina bola pripravená podpísať dohodu s Ruskom. Potom však zakázali Zelenskému podpísať mierovú dohodu. Povedali si, „aha“ a teraz dáme veľa zbraní a peňazí na Ukrajinu a oni nám pomôžu dostať Rusko na kolená. Zničíme Rusko ekonomicky, zničíme Rusko medzinárodne, zničíme Rusko vojensky. Toto bol plán s použitím Ukrajiny. Tento plán nikdy nemôže vyjsť, to je absolútne nepochopenie reality a skutočného postavenia Ruskej federácie. Vojenské riešenie nemáte a nie je. V tomto roku má Rusko väčšie územné zisky ako má Ukrajina. Rusko má hospodársky rast a sankcie sú, samozrejme, nepríjemné pre jeho obyvateľov, ale opäť je to podcenenie ruského občana. Ak si niekto myslí, že ruský občan si búcha hlavu o stenu, že si nemôže kúpiť nejaký americký telefón. Veď si kúpi čínsky a je vyriešené. Oni sú v tomto mimoriadne racionálni a pragmatickí. My sme pripravení Ukrajine pomáhať. Viete, že civilne a humanitárne, nie vojensky, pretože naša vojenská pomoc skončila. Ja neverím vo vojenské riešenie. My si musíme naliať čistého vína a povedať, Ukrajina nemá dostatok síl na to, aby vojensky zvrátila situáciu, a nie je schopná žiadnej protiofenzívy. Môžeme tam naliať všetky zbrane sveta, všetky peniaze a nikdy vojensky Rusko nebude porazené. Je prelom roku 2023 a 2024 a uvidíte, že podmienky urovnania tohto konfliktu začne diktovať Rusko.
Z histórie však vieme, že vojenské úspechy Ruska neboli vždy dané. Stalo sa, že aj ruské vojská vyhnali, a teda nemôžeme tvrdiť, tieto konflikty aj napriek tomu, že sú jadrová veľmoc, majú pod kontrolou.
Rusko dnes vojensky kontroluje územia, na ktoré vstúpilo. To je Donbas, Luhanská oblasť a, samozrejme, Krym. Len naivný človek si vie predstaviť, že výsledkom rokovania o budúcnosti bude, že Rusko z týchto kontrolovaných území odíde.
Teda aký by bol podľa vás svet, ak by Rusko vyhralo vojnu?
Nehovoríme o vojenskom víťazstve. Vojenské víťazstvo v tejto hodine neexistuje. Ešte nás čaká voľba amerického prezidenta. Donald Trump má momentálne náskok, a ten je pred Joe Bidenom zdrvujúci. Ak nedôjde k podpore Ukrajiny zo strany Spojených štátov, tak Európska únia nebude schopná dlhodobo financovať Ukrajinu. Už dnes únia mesačne dodáva Ukrajine jeden a pol miliardy eur. Veď my im sanujeme platy a stále ma prekvapuje, že lídri Európskej únie, ktorých považujem za mimoriadne rozumných, si to stále nepriznali. A budú si to musieť priznať. Tak ako bol bolestivý Afganistan, tak bude bolieť priznanie si, že všetko absolútne zlyhalo.
Spomínate ako Európa sama nedokáže potiahnuť pomoc Ukrajine a pravdou je, že euroatlantický priestor je dnes už na druhej koľaji. Svet sa presunul do Pacifiku a dnes záleží na rokovaniach USA a Číny. Európa starne a prestáva byť v centre svetového diania, ako vidíte budúcnosť Európy?
Európa nemá stále vyriešený vzťah k Spojeným štátom americkým. Zatiaľ je ten vzťah daný submisívnou polohou Únie. Čo Spojené štáty povedia, to Európska únia rešpektuje alebo zrealizuje. Začínajú sa však objavovať názory, ktoré šíri napríklad Emanuel Macron, ktorý hovorí, že Európa by mala mať v otázke Spojených štátov strategickú autonómiu. No máme NATO, ktoré bolo vytvorené ako pilier bezpečnosti a zrazu sa začína v Európskej únii hovoriť o druhom pilieri bezpečnosti popri NATO.
Myslíte vznik nejakej európskej armády?
Čím ďalej, tým viacej silnejú v Európskej únii hlasy, že v oblasti vojenskej bezpečnosti musíme byť viacej spolu. Ak sa toto stane, tak ešte aj to NATO bude viacej oslabené. Ak si Európska únia definitívne nevyrieši tento problém a nebude mať jasnú zahraničnú politickú orientáciu, ak nebude Európska únia neustále vo vleku Spojených štátov amerických, čo je, bohužiaľ je to teraz napríklad vidíme v súvislosti s Gazou. Tam je tá Európska únia rozpoltená. Nečakajme, že by sa v Únii podarilo dosiahnuť významnejšie posuny. No čakajú nás dva momenty, ktoré budú do budúcnosti rozhodujúce. Po prvé narazíme na seba pri migrácii a pri migračnom pakte. Dopredu opakujem, budem vetovať a blokovať také rozhodnutie európskych inštitúcií, ktoré by znamenalo, že buď prijmeme migrantov, alebo ak neprijmeme, za každého zaplatíme pokutu dvadsaťtisíc eur za hlavu každého migranta. My sme suverénna krajina a my sa sami musíme rozhodnúť, čo urobíme. Ja som za solidaritu a som pripravený, ak je to treba, aj pomôcť krajinám, odkiaľ migranti prichádzajú. Pomôcť im vybudovať takú infraštruktúru, aby odtiaľ neodchádzali a neprichádzali do Európy. Druhý ešte závažnejší moment je, že veľké štáty Európskej únie si povedali a dosť bolo tých premúdrelých malých krajín zrušíme právo veta. Ideme teraz rozšíriť možnosti rozhodovania kvalifikovanou väčšinou v zásadných otázkach zahraničnej politiky. Viete si predstaviť, že budeme rozhodovať o migrácii a nájde sa päť alebo šesť krajín, ktoré povedia, že ale my s tým nesúhlasíme. Veľké krajiny im potom povedia choďte do čerta, my sme rozhodli, a vy to musíte rešpektovať. To by bol koniec Európskej únie a padol by jej zmysel ako takej. Predtým ako pristúpime k nejakým rozhodnutiam o migrácii, o práve veta by si mala dať Európska únia novú strategickú diskusiu dovnútra. Mala by si povedať, čo vlastne chceme, kde sme, aké bude postavenie členských štátov v rámci Európskej únie. Do akej miery budeme rešpektovať to národné to suverénne, ktoré my tak veľmi zdôrazňujeme. Prečo v Európe vyhráva pravica? Prečo sú dnes krajné pravicové myšlienky tak atraktívne? Pozrite sa, čo sa udialo v Holandsku. V Holandsku vyhral totálne krajne pravicový politik. To ešte neznamená, že zostaví vládu, ale vyhral parlamentné voľby. Tam smeruje Európa a v podobnom duchu budú aj voľby do Europarlamentu. Sociálna demokracia na Slovensku prežila preto, lebo sa týmto témam prispôsobila. Buď sa prispôsobíme témam, ktoré nám dáva krajná pravica a budeme ponúkať jednoduchšie riešenia, ktoré sú citlivé, rešpektujúce ľudské práva, rešpektujúca medzinárodné právo, ale ľavica musí tieto témy pomenovať povedať. Mám sa tváriť, že migrácia nie je téma, keď je. A čo mám povedať na migráciu? Ľudia, ja som bruslelský ľavičiar a súhlasím s tým, že sem navozíme 15-tisíc migrantov a sa tu budeme o nich starať. Potom načo robím politiku? Slovenská verejnosť okamžite povie, že dovidenia o takúto politiku nemám záujem a príde pán Kotleba, ktorý to presne povie svojimi slovami a prehrávame ten súboj. Musíme mať riešenia na najaktuálnejšie veci a bohužiaľ tieto riešenia dnes Európska únia neprináša.
Toto je tá vaša bájna hranica proti extrémizmu? Pretože pred voľbami som si všimol, že predstavitelia krajnej pravice už tie svoje témy nevedeli komunikovať a prebral im ich Smer.
Nebojíme sa týchto tém. Ja som ľavičiar a navyše mám veľký rešpekt k ľudským právam, no prišla k nám migrácia a teraz čo? Mal som sa pozerať a povedať, že ja sa k tomuto vyjadrovať nebudem, lebo keby som hovoril to, čo hovorí Brusel, tak verejnosti sa to nepáči. Ale ja som sám presvedčený, že pohľad Európskej únie na migráciu je nesprávny, nesúhlasím s týmto pohľadom. To, čo robíme s migráciou nám nepomáha. Doteraz nemám celkom jasno v jednej veci, môžu mať Spojené štáty americké záujem na silnej Európskej únii? Nie, nemôžu a to je odpoveď na všetko. Autonómna diskusia v Európskej únii musí byť o tom, ako sa vymaniť z tohto všetkého. Veď aj migráciu sem niekto tlačí. Vieme, že aký názor na to celý mechanizmus sorošových nadácií, mimovládne organizácie, progresívne hnutia. Všetky to tlačia a tlačia, lebo vedia, že to Európskej únii nepomáha. Ja si nemyslím, že by ma mali mať Spojené štáty záujem na silnej Európskej únii.
Piatykrát ste vyhrali voľby, štvrtý raz ste premiérom s heslom lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Slovensko malo na prelome milénií celkom pekne našliapnuté, ale odvtedy ako sa na to pozerám, tak postupne v rôznych európskych rebríčkoch klesáme. Čo sme sa ako deti smiali, ako sú na tom v Rumunsku, tak aj oni nás postupne predbiehajú. Ako to chcete otočiť?
Treba si uvedomiť jednu vec. Ak sa pozriete na vývoj určitých parametrov, hoci ja nie som za čísla, ale poviem jeden údaj. Napríklad vývoj verejného dlhu. Vždy platila taká mantra, že pravica zarába, ľavica míňa. Obávam sa, že sa to nejako otáča a možno aj v tom je zase ďalší recept na prežitie sociálnej demokracie. Keď je alebo bol Smer vo vláde, vždy sme stabilizovali verejný dlh. Akonáhle prišla Radičovej pravicová vláda, dlh išiel prudko hore a my sme to zase zastabilizovali. Prišla vláda Matoviča a Hegera, zas dlh išiel prudko hore a zase to musíme zastabilizovať. Za našich vlád sme mali tempo približovania sa k životnej úrovni Európskej únii a zrazu za vlády Igora Matoviča sme išli prudko dole. Čiže aj tá mantra, že ľavica je tu iba na to, aby rozdávala, je nezmyselná. A my sme preukázali mieru životaschopnosti. Veď to bolo za nás, keď sme zaviedli euro, za našej vlády došlo k vstupu do schengenského priestoru. My sme dokonca dokázali také veci, ktoré sa zdali nemožné. Došlo k zrušeniu vízovej povinnosti medzi nami a Spojenými štátmi americkými. No ja to nechcem merať. Nechceme, aby sme sa tu naťahovali s číslami a budeme teraz tvrdiť, že naše číslo je lepšie, ako bolo číslo tej pravicovej vlády. Ja chcem, aby ten súboj bol v tom, že človek príde k urne po skončení mandátu tejto mojej štvrtej vlády a povie si, že mám sa lepšie, cítim v tejto krajine lepšie, ako som sa cítil.
Áno čísla to nepovedia, ale ak by som sa mal úplne povrchne cítiť lepšie, tak by to bolo, keby som kvalitným vlakom s reštauračným vozňom mohol ísť do regiónu za prácou.
Ale veď o tom sa bavíme. Z čísiel sa nikto nenaje, ale aby ľudia mali pocit, že z toho, čo majú v peňaženke, si môžu viacej kúpiť, že krajina vyzerá lepšie. My sa o to budeme, pochopiteľne, usilovať. Chceme, aby to tak naozaj aj bolo. Musíme si však povedať aj pravdu, tu už skončila éra, keď sa za socializmu stavali fabriky v hladových dolinách. Štát nestavia fabriky, a preto tvrdím, že strašne veľa vecí bolo dobrých za socializmu a budem to tvrdiť. Boli aj zlé veci, na ktoré treba zabudnúť, no bolo aj strašne veľa fantastických vecí.
Opustené fabriky naprieč republikou sú toho dôkazom.
My dnes hľadáme cudzie slová na to, čo za socializmu perfektne fungovalo. Duálne vzdelávanie, však to je učňovské školstvo, ktoré sme mali brutálne do roku 1989. Máme určité špecifiká, ktoré sú spôsobené tým, že naša ekonomika je založená na trhu. To znamená, že Slovensko nebude všade rovnaké. Ak je niekde vyššia miera nezamestnanosti, my to nevieme vyriešiť tak, že tam štát postaví fabriku. Môžete presviedčať zahraničného investora koľko chcete, on povie ja tam nejdem, ja chcem byť tu nám diaľnicu, tu mám letisko, tunel, vodný prístav, ja chcem investovať tu a sú to moje peniaze. Musíme si zvyknúť na to, že Slovensko nebude všade rovnaké. Súčasne musíme povedať, že ak má nejaký región svoje špecifiká na cestovný ruch alebo poľnohospodárstvo, tak my ich musíme tieto prvky zvýrazňovať. Nevieme garantovať, že všade budú rovnaké platy, no na toto si musíme zvyknúť. K pochopeniu regiónov nám slúžia výjazdové rokovania vlády. Uvediem nešťastný príklad, problém hornonitrianskych baní.
Tým v stredu odzvonilo.
A je to mimoriadne vážna vec. Lusknutím prsta sme vypli bane a zabúdame na tie desaťtisíce ľudí, ktorí tam pracovali. Zabúdame na to, aký to malo obrovský prínos pre slovenské hospodárstvo. Možno sme mali to s nejakou takou väčšou noblesou a úctou urobiť, ako sa to urobilo, ale za tri a pol roka vláda neurobila nič pre transformáciu hornej Nitry. Musíte dať regiónom impulz. Ja už nemôžem chodiť po Slovensku ako nejaký tárajko, ktorý bude rozprávať všade bude dobre, všade bude pekne. Sám som v pozícii, že u mňa racionalita absolútne prevláda a mám obrovskú výhodu v tom, že ak si niekto myslí, že sa ráno zobúdzam a večer idem spať s tým, že ako ja budem piatykrát premiér, tak sa mýli. Ja som mimoriadne oslobodený od tohto tlaku, robím veci, ktoré považujem za správne. Samozrejme, že chceme vyhrať parlamentné voľby, ale nie som pod tlakom, že by som tomu všetko prispôsoboval len, aby som pekne vyzeral v médiách. Robím to, čo považujem za správne.
Takže môžeme čakať, že budete radikálnejší?
Neviem, či budem radikálnejší, ale dovolím si urobiť rozhodnutia, ktoré považujem za dôraznejšie.