Väzni dostávajú od jedného po tri eurá na hodinu, štát im ide pridať. Zamestnaných je 69 percent z odsúdených

Kedysi obávaný bos slovenského podsvetia Mikuláš Černák ešte koncom roka pracoval v leopoldovskej jedálni. Médiá vtedy obletela správa, že sa kvôli jedlu pochytil s väzenským susedom Marianom Kočnerom, ktorý mal vyhlásiť, že mu nechutia palacinky, ktoré boli podľa neho príliš hrubé.

Aj napriek konfliktom a mimoriadne nízkym mzdám však väzni pracovať musia. Každý odsúdený totiž stojí štát ročne viac ako 23-tisíc eur. Vláda preto každoročne odmeny väzňov mierne zvyšuje – predpokladá, že zvýšením výdavkov na odmeňovanie odsúdených zaradených do práce dôjde k nárastu príjmov štátneho rozpočtu, ako aj vyšším odškodneniam pre obete. Valorizácia platov odsúdených sa deje automaticky za predpokladu, že rástla aj minimálna mzda. Tá bola v roku 2022 ešte 646 eur, vlani stúpla na rovných 700 eur a dnes je to 750 eur.

Vlani teda odsúdený zarobil za prácu porovnateľnú s plným úväzkom, teda osem hodín denne a päť dní v týždni, dokopy od 265,70 do 554,20 eura v hrubom. Od tohto januára môžu odsúdení po novom mesačne zarobiť od 284,30 eura do 593 eur.

Z celkového priemerného počtu 10 018 väznených osôb v roku 2023 spĺňalo podmienky pre zaradenie do práce priemerne 6 246 osôb. „Rozdiel v počte 3 772 osôb tvorili obvinení v počte 1 444 osôb a odsúdení v počte 2 328 osôb, ktorí zo zdravotných, z vekových a iných zákonných dôvodov neboli zahrnutí do evidencie zamestnanosti. Z evidovaného počtu 6 246 zaraditeľných osôb bolo do práce priemerne denne zaradených 4 090 odsúdených a 23 obvinených, čo za rok 2023 predstavuje 65,85-percentnú zamestnanosť,“ spresnila hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská.

Čítajte viac Vrahovia, mafiáni aj zlodeji: Jeden väzeň nás ročne stojí 23-tisíc eur. Najviac ide na platy stráže, lacné nie sú ani energie a jedlo

Len jedna tretina z nich nepracuje

Práca väzňov nie je žiadnou novinkou, pričom ZVJS neplní vo väzniciach len úlohu dozorcov. Zásadnou úlohou jeho členov je aj starať sa o zamestnávanie odsúdených osôb. Jedným z dôvodov je, že zaškoľovanie, ako aj zvyšovanie pracovnej kvalifikácie odsúdených zlepšujú predpoklady na ich resocializáciu po skončení výkonu trestu. Druhým benefitom je, že pravidelná a účelná práca zmierňuje aj stres z dlhodobej izolácie v uzatvorenej komunite.

Nie každý väzeň však zarába rovnako. Platy sa odlišujú podľa druhu práce, skúseností, ako aj zaradenia na konkrétnu pracovnú pozíciu. Za prácu porovnateľnú s plným úväzkom, teda osem hodín denne a päť dní v týždni, po novom môžu odsúdení mesačne zarobiť od 284,30 eura do 593 eur. Záleží však na tom, v akej pracovnej triede sú zaradení. Hodinové tarify pre odsúdených sa udeľujú aj podľa rokov praxe. Bez praxe môžu odsúdení zarobiť 1,634 eura za hodinu a s desiatimi rokmi praxe v najvyššej pracovnej triede to je 3,408 eura za hodinu.

K 7. februáru 2023 bolo v slovenských väzenských zariadeniach umiestnených 9 711 osôb. „Z uvedeného počtu je vo výkone väzby 1 373 osôb a vo výkone trestu odňatia slobody 8 338 odsúdených,“ ozrejmila pre Pravdu hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Kacvinská.

V zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody sú odsúdení povinní pracovať okrem tých, ktorí sú poberatelia invalidného, starobného, predčasného starobného dôchodku, práceneschopní a takých odsúdených, ktorí sú zaradení do dennej formy štúdia, rekvalifikačného kurzu a kurzu počas pracovnej doby. „Naopak, obvinený môže byť zaradený do práce, ak s tým súhlasí,“ spresnila Kacvinská. Zbor väzenskej a justičnej stráže hľadá obvineným a odsúdeným také druhy pracovnej činnosti, ktoré sú adekvátne ich zdravotnému stavu, fyzickým a psychickým predpokladom, využitiu ich pracovnej kvalifikácie a plneniu cieľov zaobchádzania. Osobitný dôraz sa kladie na bezpečnostné hľadisko.

„Väznené osoby sa zaraďujú jednak na pracoviská vnútornej prevádzky ústavov, na zabezpečenie chodu ústavov alebo do stredísk vedľajšieho hospodárstva. V strediskách sa vykonávajú práce formou vlastnej výroby ústavu alebo poskytovaním prác a služieb na základe zmluvy ústavu s fyzickými a právnickými osobami, či už v priestoroch ústavov, alebo mimo nich,“ ozrejmila Kacvinská.

Krajčírstvo a stolárstvo

Kacvinská zdôraznila, že každej väznenej osobe zaradenej do práce patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce; za čas, keď nepracovala, jej nepatrí náhrada pracovnej odmeny. Väznené osoby sa zaraďujú do príslušnej pracovnej triedy a pracovného stupňa podľa druhu vykonávanej práce a počtu rokov započítanej praxe.

„Z hrubej pracovnej odmeny väznenej osoby sa vykonávajú odvody do Sociálnej poisťovne, do zdravotnej poisťovne a daň. Zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú zrážky na výživné, trovy výkonu trestu (len v prípade odsúdených) a pohľadávky. Zostatok je zaevidovaný na konto väznenej osoby. V roku 2023 bola priemerná výška pracovnej odmeny väznených osôb 209,76 eura,“ uzavrela Kacvinská.

Viaceré ústavy sa ešte za socializmu budovali vedľa areálov štátnych priemyselných podnikov. Vo viacerých ústavoch napríklad Košice-Šaca, Nitra Chrenová, Dubnica nad Váhom či v Ružomberku fungujú krajčírske dielne, v ďalších, napríklad v Želiezovciach pri Leviciach, v Ilave a Prešove sa zasa vyrába nábytok.

Dorovnanie štátneho rozpočtu

Návrh nariadenia vlády bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko v dôsledku zvýšenia pracovných taríf odsúdených zaradených do práce dôjde k zvýšeným príjmom v oblasti úhrad trov výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, odvodom do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní z vyššej pracovnej odmeny odsúdených zaradených do práce, ako aj k zvýšenej dani z príjmov v súvislosti so zvýšenými príjmami a možnosťami ich použitia v prípade odsúdených zaradených do práce a osôb, ktorým je poukazované výživné z ich pracovných odmien,“ uviedlo v tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti.

Z čistej mzdy sa ďalej platí prípadné výživné, trovy výkonu trestu, ďalšie pohľadávky, napríklad odškodné obetiam ich trestných činov. Až zvyšok peňazí tak putuje na osobné konto odsúdeného, ktoré môže používať ako vreckové. Ako pre Pravdu prezradil dlhoročný väzenský strážnik, väzňom z ich pláce často neostáva takmer nič. Vreckové priemerne tvorí len niečo viac ako 10 percent ich zárobku. Väzni sa však zvyknú sťažovať na premrštené ceny v bufetoch. Na vysoké ceny banánov sa sťažoval aj advokát Adam Puškár, ktorého v januári prepustili z kolúznej väzby. Puškár zaplatil kauciu vo výške 50-tisíc eur a namiesto cely dostal monitorovací náramok.