Vrahovia, mafiáni aj zlodeji: Jeden väzeň nás ročne stojí 23-tisíc eur. Najviac ide na platy stráže, lacné nie sú ani energie a jedlo

Kabinet Roberta Fica (Smer) načrtol svoju predstavu o budúcnosti väzníc vo svojom Programovom vyhlásení vlády. S konkrétnosťami nenechal na seba čakať a voliči od neho dostali do mikulášskej čižmy poriadnu nádielku zmien v Trestnom zákone. Keďže dlho avizovaná väznica na juhu Slovenska doteraz nestojí, preplnené žaláre majú odľahčiť alternatívne tresty a menšie tresty za drogy, korupciu či podvody.

Debnička jabĺk či kartón šampanského

Hoci chcel premiér ušetriť voličov od právnických termínov, vyjadril sa, že Slovensko má prejsť z represívneho charakteru trestného práva na restoratívny charakter. Kritickú situáciu s kapacitami chce Ficov kabinet riešiť alternatívnymi trestami ako finančná pokuta, domáce väzenie či verejnoprospešné práce. Tieto typy trestov by mali mať na páchateľov efektívnejší účinok než roky za mrežami.

Za všetky Fico spomenul prípad bývalého futbalového funkcionára Vladimíra Wänkeho. Zobral štyri úplatky v hodnote päťsto eur v podobe debničiek jabĺk, kartónov vína a menších súm v stovkách eur a súd mu za to vymeral trojročný trest.

Ak by novela prešla, inak by zrejme dnes pochodil aj odsúdený 80-ročný dôchodca z obce Pleveč. Lekárovi dal päť eur za to, že synovi vystavil potvrdenie k vodičskému preukazu. Starček dostal za korupciu šesťmesačný trest s ročnou podmienkou. Päť rokov v base zase dostali policajti, ktorí si vypýtali ako úplatok kartón šampanského od šoféra, ktorý prešiel na červenú a nemal peniaze na pokutu.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár oponuje, že argument je falošný a nikde nezistil, prečo sú väznice preplnené a akí delikventi ich napĺňajú. Väčšina páchateľov korupcie je podľa neho dnes odsúdená na podmienečné tresty. Väznice sú naplnené osobami, ktoré spáchali balastné majetkové trestné činy, vrátane drobných majetkových prehreškov. „Toto je podľa mňa gro väzňov, ktorých máme v Slovenskej republike,“ vyhlásil na tlačovke prokurátorov v pondelok.

Naplnenosť slovenských väzníc k 18. decembru 2023 bola 84 percent, Pravdu o tom informovala hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská.

Čítajte viac Minister Šutaj Eštok: Keby išlo o pomstu, tak by už Lipšicovi aj Matovičovi klopalo na dvere komando

Slovensko patrí dlhodobo medzi štáty Európskej únie (EÚ) s najvyšším počtom osôb za mrežami na počet obyvateľov, čím sa vzďaľujeme od trendov vo vyspelejších krajinách. Spomedzi krajín EÚ je aktuálne tretie, druhé je v počte väzňov Poľsko a rebríčku kraľuje Maďarsko. Vláda za tým vidí aj obmedzené ukladanie alternatívnych trestov.

„Výsledkom sú preplnené ústavy na výkon trestu odňatia slobody, nevyhovujúce materiálne podmienky v nich a enormné finančné nároky väzenského systému na štátny rozpočet,“ píše Ficov kabinet v dôvodovej správe.

Väznice praskajú vo švíkoch

Hoci sa o novej väznici, ktorá mala vyrásť v Rimavskej Sobote, hovorilo už dlho, na mape Ústavov na výkon väzby (UVV) a Ústavov na výkon trestu odňatia slobody (ÚVTOS) sa stále nenachádza. Odsúdení sa do nej mali sťahovať najskôr v roku 2022, neskôr sa hovorilo, že má byť hotová v prvej polovici tohto roka. Projekt rátal s kapacitou 800 väzňov a mali byť v nej umiestnení odsúdenci vo všetkých stupňoch stráženia, vrátane doživotných trestov.

Nateraz si odsúdení väzni, ako napríklad bývalý bos podsvetia Mikuláš Černák či podnikateľ Marian Kočner, ktorí sa nedávno pohádali pre hrúbku palaciniek, odpykávajú tresty podľa stupňov stráženia vo viac ako 20 zariadeniach, vrátane väzenskej nemocnice v Trenčíne. V slovenských väzniciach bolo k 13. decembru 9 812 ľudí, z toho vo výkone väzby 1 436 osôb a vo výkone trestu odňatia slobody 8 376 odsúdených. Najviac odsúdených – 1171 – „sedí“ v Hrnčiarovciach nad Parnou s minimálnym stupňom stráženia.

Druhý najvyšší počet odsúdených väzňov si odpykáva trest v Leopoldove. Múry žalára si azda iných návštevníkov okrem väzňov a personálu ani nepamätajú. Bývalá pevnosť slúži ako väznica od 19. storočia. Odpykávajú si v nej trest mafiáni, pedofili, vrahovia, vrátane účastníkov najkrvavejšieho úteku z väznice v dejinách Československa. Svedomie si tam spytoval aj dnes už zosnulý sériový vrah Ondrej Rigo.

Koľko stojí väzeň

Zaujímavé je, že vláda sa odvoláva na staršie údaje z roku 2021, keď výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stál štát ročne vyše 22-tisíc eur. Vlani to už bolo podstatne viac. „Náklady na jednu väznenú osobu za rok predstavovali v roku 2022 sumu 23 556 eur, čo je priemerne 64,54 eura na deň,“ uviedla pre Pravdu Kacvinská.

Údaje za aktuálny rok známe ešte nie sú, no môže sa v nich odraziť inflácia a budú ešte vyššie. Nie sú to len platy personálu, na ktoré sa väzňom skladáme. Vo výdavkoch sú zarátané aj elektrina, plyn, jedlo a doprava, takisto aj poistné odvody, pohonné látky, dane, údržba, opravy či nákup materiálov na bežnú prevádzku.

Ministerstvo spravodlivosti, pod ktoré väzenstvo spadá, si ukrojilo v tomto roku zo štátneho rozpočtu 806 miliónov eur. Z toho výdavky na prevádzku samotných ústavov stáli slovenských daňových poplatníkov viac ako 271 miliónov eur s medziročným nárastom o 19,2 percenta.

Čítajte viac Lipšic varuje pred novelou Trestného zákona, hovorí o premlčaní káuz. Minister Susko to odmieta

Schválený rozpočet výdavkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2022 predstavoval najskôr sumu viac ako 232 miliónov eur, no v priebehu roka ho museli navýšiť na 244 miliónov eur. Na slovenských väzňov prispela aj Európska únia. Na platy príslušníkov zboru išlo vlani 121 miliónov eur, pričom priemerný mesačný služobný príjem zamestnanca ZVSJ predstavoval 1 946 eur.

Ak by sme prechádzali položku za položkou, na poistné a príspevok do poisťovní sa odviedlo viac ako 48 miliónov eur a na tovary a služby išlo takmer 55 miliónov eur, čo je o 2,8 milióna viac ako rok predtým. Vyššie ceny energií, elektriny a plynu sa dotkli minulý rok aj slovenských väzníc.

„Celkové výdavky na palivá, energie a vodu v hodnotenom období roku 2022 predstavovali sumu 9 923 058,92 eura. V porovnaní s výdavkami na energie a vodu za rok 2021 to predstavuje nárast o 3 186 597,2­8 eura, resp. 47,30 %,“ uvádza sa v Ročenke ZVJS za rok 2022. Na jedlo pre väzňov, príslušníkov zboru a zamestnancov sa minulo 11,3 milióna eur.

Čítajte viac Razia, mydlá po záruke a bez mobilu. Cudzinci majú horšie podmienky ako za mrežami, tvrdí ombudsman

Na otázku, koľko väzňov by muselo mať alternatívne tresty, aby sa úprava trestov ukázala ako účinná, ministerstvo spravodlivosti zatiaľ Pravde neodpovedalo. Do uzávierky Pravde neodpovedali ani na to, koľko nás stojí jeden deň odsúdeného s elektronickým náramkom.

Z údajov, ktoré zaslalo, však vyplýva, že k 13. decembru bolo v probácii monitorovaných 449 osôb, 36 ľudí je v probácii chránených. Z viac ako štyroch stoviek monitorovaných kontrolujú pohyb 69 percentám, zákaz priblíženia ôsmim percentám, zákaz požívania alkoholu šiestim percentám a prítomnosť v mieste 17 percentám monitorovaných.