„De facto tí ľudia zažívajú väzenie bez toho, aby boli právoplatne odsúdení za zločin, trestný čin,“ zhrnul svoje zistenia v utorok na tlačovke Dobrovodský. Napriek tomu, že cudzinci, vrátane žien a detí, žiaden trestný čin nespáchali, podmienky majú prísnejšie ako „v base“. V centre sa bol pozrieť tento rok dvakrát. Prvýkrát neohlásene v apríli, a potom na hĺbkový audit v júni. Výsledok? Veľa závažných nedostatkov, ktoré sú v rozpore s ľudskoprávnymi štandardmi.
Ombudsman v reakcii na prieskum vydal 43 odporúčaní, ktoré nasmeroval na ministerstvo vnútra, policajné prezídium aj samotný útvar. Odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru pre Pravdu reagoval, že v podmienkach zariadenia v žiadnom prípade nedochádza k porušovaniu práv.
„Zároveň podmienky v zariadeniach sú určené na to, aby motivovali osoby navrátiť sa, a nie naopak, aby ich motivovali zotrvávať na území SR, pretože podmienkou a dôvodom detencie osôb je príprava ich návratu,“ konštatoval s tým, že s výsledkami a faktami zo správy ombudsmana sa najskôr potrebuje oboznámiť.
„V prípade, ak odporúčania budú pre Policajný zbor akceptovateľné a realizovateľné, bude možné formulovať ďalšie kroky a opatrenia,“ uviedlo prezídium. Prioritou zostáva, aby nedošlo k porušeniu zákona. Odvoláva sa tiež na to, že monitorovacie návštevy, napríklad zo schengenskej hodnotiacej komisie, neidentifikovali nedostatky a kritériá na tento druh zariadení spĺňajú.
V pondelok večer obsadili policajti zelenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Nezachytili jediného migranta.
Krvavý fľak na stene
Zariadenie v Sečovciach za viac ako 2,4 milióna eur otvorili v roku 2007, má kapacitu pre 176 ľudí a aktuálne je v ňom ubytovaných asi 50 osôb, pri ktorých je predpoklad navrátenia do krajiny pôvodu. S „kostolným poriadkom“ v ňom však všetko nie je. „Žiadna inštitúcia tam nespravila nejaký hĺbkový prieskum. Systém si žije sám pre seba a uzavretý,“ podotkol VOP. Keď chcel na jar do budovy vstúpiť, v zariadení ho odhovárali a pýtali sa, na čo tam chce vôbec vojsť.
Verejný ochranca práv hovorí, že cudzinci sa sťažovali nielen na problém so zdravotnou starostlivosťou, ale aj na zásah policajného komanda. Polícia najskôr podľa neho nechcela priznať, že na mieste bola. Zásah sa napokon pod ťarchou dôkazov potvrdil a mal byť reakciou na snahu niekoľkých cudzincov zo zariadenia utiecť. „Mal som veľké ťažkosti s políciou zo Sobraniec, aby mi vôbec dali súčinnosť a vysvetlenie, prečo boli na zákroku, aký mal zákrok charakter,“ konštatoval VOP.
Keď sa pýtal na kamerové záznamy z razie, ktoré sú pri zákroku komanda povinné, polícia sa odvolala na výnimku. Problém mal tiež získať zoznam zasahujúcich príslušníkov. Podľa tvrdení cudzincov ich kukláči nahnali do izieb, kde vraj použili obušky a kopali ich. Dokazovať násilie údajne má aj krvavý fľak na stene, čo sa však nepodarilo overiť a polícia to odmieta. Verejný ochranca práv sa preto chce obrátiť na policajnú inšpekciu.
„Sme zhrození zisteniami Verejného ochrancu práv o spôsobe, akým príslušné zložky zaobchádzajú s ľuďmi na úteku, ktorí sú umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach,“ uviedol pre Pravdu riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda s tým, že praktiky, ktorým ľudia na úteku čelia, predstavujú „zjavné porušovanie ľudských práv a medzinárodných záväzkov Slovenska“.
Vychádzky skrátené z hodiny na 20 minút
Cudzincom v zariadení podľa ombudsmana negarantujú ani minimálny čas vychádzky a dochádza k jeho svojvoľnému skracovaniu. Podotkol, že ľudia, ktorých umiestnia v podobných zariadeniach, by mali mať široké možnosti pobytu na čerstvom vzduchu, čo odporúčajú aj psychológovia. V podrobnej 36-stranovej správe z prieskumu vysvetľuje, že podľa zákona o pobyte cudzincov má štátny príslušník tretej krajiny právo na dve denné vychádzky vo vymedzenom priestore, pričom každá má trvať najmenej hodinu.
V zariadení napokon podľa neho priznali, že drastické obmedzenie vychádzok bolo bezpečnostným opatrením, aby k úteku znovu nedošlo. Deti však nemohli ísť ani na ihrisko. „Za to, čo vykonali dvaja alebo traja, sa nemôže uložiť kolektívny trest, ktorý doľahne aj na deti,“ kritizoval. Pripomenul, že po druhej svetovej vojne vyspelá Európa princíp kolektívnej viny neuznáva.
Čítajte viac Kontrola na hranici s Poľskom bude pokračovať
Problém sa môže znásobiť v prípade silnejšej migračnej vlny. Na kapacitu 176 ľudí, ktorá síce nie je aktuálne naplnená, pripadá jeden sociálny pracovník. No ani ten nie je k dispozícii celý týždeň. Dva až tri dni v týždni má totiž na starosti repatriáciu v rámci vyhosťovacích letov. Ubytovaní cudzinci sa preto počas toho, keď pracovník v centre nie je, nedostanú ani k svojim mobilným telefónom.
Frustrácia cudzincov neopadla ani počas jeho návštevy v júni. „Niektorí muži plakali. Hovorili, pán ombudsman, ja som nepočul hlas mojej matky vyše mesiaca. Je strašné, keď vaša matka nevie, čo sa vami je, či žijete alebo nežijete,“ priblížil ombudsman.
Perú si ručne so šampónom
Jedno z odporúčaní ombudsmana je nasmerované na legislatívu. Odporúča prehodnotiť, na ako dlho môžu byť cudzinci umiestňovaní do izolačnej miestnosti. V Sečovciach sú dve. Na samotkách boli niektorí päť až 10 dní. „Zistili sme, že na základe rozhodnutia riaditeľa je človek obmedzený ešte viac na slobode. Robí sa mu de facto väzenie vo väzení,“ uviedol VOP. Kým pri väzniciach je regulované, kedy môžu odsúdeného umiestniť na „samotku“, v cudzineckých otázkach to riešené nie je. Rozhodnutia síce boli zaprotokolované, no nebol pri nich uvedený dôvod.
Centrum na tom nie je dobre ani po materiálnej stránke. Od roku 2016 žiadalo o nové matrace, no dodnes ich nemá. Navyše, po mimoriadnej udalosti, keď sa malo niekoľko z umiestnených pokúsiť o útek, cudzincom vzali oblečenie a vymenili za erárny odev v nevyhovujúcom stave a veľkostiach. Výmena šiat mala byť podľa VOP súčasťou bezpečnostného opatrenia.
Čítajte viac Kontroly na hraniciach s Maďarskom sa predĺžia
Odev, ktorý zariadenie poskytuje cudzincom, teda tričko, tepláky, pyžamo, si perú sami, hoci je v zariadení práčka. „Cudzinci, s ktorými som sa rozprával, uviedli, že oblečenie si perú v rukách, nemajú si však ako zaobstarať prací prášok a majú tak k dispozícii len šampón,“ uviedol vo svojej správe ochranca práv. V prijímacom balíčku vraj okrem toho dostali mydlá, ktoré boli po dátume spotreby takmer štyri roky.
Ak by odporúčania VOP v zariadení ignorovali, tak sa obráti na ministra vnútra, a ak ani u neho nepochodí, obráti sa na vládu. Bývalé vedenie rezortu vnútra aj Policajného zboru podľa Dobrovodského priznali, že je potrebné situáciu napraviť. „Pokiaľ ide o sprísnený režim kolektívnej viny, trvali na svojom,“ spresnil VOP s tým, že ak došlo k úteku, pre políciu je prioritou bezpečnosť. Súčasnému vedeniu rezortu vnútra správu poslali v piatok minulý týždeň.
Polícia tvrdí, že opatrenia, ktoré bude možné realizovať ihneď a sú v súlade s legislatívou, budú realizované. „Je možné, že ďalšie opatrenia si budú vyžadovať určité legislatívne zmeny a v prípade prijatia týchto zmien budú následne realizovateľné,“ uzavrela.