Premiér pri predstavovaní zmien v Trestnom zákone nechodil okolo horúcej kaše a na rovinu povedal, že Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zrušia. Zánik inštitúcie je súčasťou návrhu, ktorý v stredu prijala vláda. Po úprave Trestného zákona volala odborná verejnosť už dlhšie. Kritika preto smeruje ani nie tak na parciálne zmeny, ale na spôsob, ako majú byť úpravy (vrátane zrušenia ÚŠP) zavedené do praxe.
Čítajte viac Menej mreží, viac domáceho väzenia. Trestný zákon sa po rokoch rýchlo a výrazne mení, ukrýva aj perličky
Vláda nepriniesla nič nové
Minulý týždeň na rokovaní kabinetu okrem iných prešiel v prípade novely Trestného zákona návrh na skrátené legislatívne konanie. Ficova vláda chce špeciálnu prokuratúru zrušiť začiatkom budúceho roka, no všetko ešte musia odsúhlasiť poslanci v parlamente.
Výčitka k vláde smeruje aj preto, že k zmenám má dôjsť bez odbornej diskusie. Podľa sudca Krajského súdu Bratislava Petra Šamka však téma zániku ÚŠP nie je v odborných kruhoch vôbec nová. Za súčasť diskusie považuje aj vystúpenia sudcov, prokurátorov, advokátov či zástupcov akademickej obce v médiách v posledných šiestich mesiacoch, teda ešte pred vznikom novej vlády.
Ústavný právnik a vedecký pracovník v Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied v Bratislave Marek Káčer si myslí, že takáto rozsiahla zmena mala prejsť riadnym konaním s odbornou diskusiou. „Práve využitie skráteného legislatívneho konania môže byť z ústavného hľadiska najväčší problém. Ak Ústavný súd pri posudzovaní danej novely dospeje k záveru, že pri jej prerokovaní boli hrubo porušené pravidlá legislatívneho procesu, môže ho to doviesť k záveru, že celá novela je protiústavná,“ uviedol pre Pravdu. O hrubé porušenie legislatívneho procesu ide podľa neho napríklad vtedy, keď je opozícii znemožnené riadne si naštudovať predložený návrh a vyjadrovať k nemu svoje názory a pripomienky.
Navrhované zmeny, ktoré má novela priniesť, nie sú podľa sudcu Šamka nové, prekvapivé ani prevratné. Hovorí, že časť zmien navrhovali už exministri Mária Kolíková (SaS), Viliam Karas (KDH) a Jana Dubovcová, ktorá niektoré zmeny takisto navrhovala v skrátenom konaní. Odborná diskusia o znižovaní sadzieb pri majetkovej trestnej činnosti, výške škôd aj ochranných liečební tu teda podľa neho prebieha roky.
Čítajte viac Susko reaguje na Lipšica: Znižovanie trestov nie je šité na mieru. Minister poukazuje na sadzby v EÚ
„A to nehovorím o drogách. Právnu úpravu drog, ktoré sú teraz v návrhu zmien Trestného zákona, prevzala táto vláda úplne z návrhu pána Karasa,“ konštatoval Šamko pre Pravdu. „Z praktického hľadiska sudcu to vnímam tak, že dva roky sa o tom rozpráva, zatiaľ sa nič neprijalo, to znamená, že by som privítal, keby zmeny – najmä pokiaľ ide o trestný zákon – boli prijaté čo najskôr,“ povedal ďalej.
Premlčané môžu byť kauzy Gorila i Mýtnik III
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorú má nová vláda záujem v najbližších mesiacoch zrušiť, sa k novele Trestného zákona vyjadrili v pondelok z pracovnej porady spod Tatier. Lipšic na úvod podotkol, že v súvislosti so zánikom ÚŠP nečakal taký rozsah podpory, ako sa špeciálnej prokuratúre v posledných dňoch dostáva. Čo sa týka novely Trestného zákona, z úst vládnych predstaviteľov podľa neho nezazneli mnohé dôležité veci.
Za leitmotív návrhu noviel Trestného zákona a Trestného poriadku Lipšic označil drastické znižovanie trestných sadzieb najmä ekonomických a korupčných trestných činov. Nie sú podľa neho mierne, ako ich označuje vláda, ale mimoriadne výrazné, čo môže mať dôsledky. Ako príklad uviedol, že pri úplatku 200-tisíc hrozilo väzenie od 10 do 15 rokov a podľa novely to bude jeden až päť rokov.
Miernejšie sadzby v kombinácii s úpravou premlčacích lehôt môžu podľa Lipšica spôsobiť, že viaceré trestné veci v dozore prokurátorov ÚŠP budú premlčané. Pôjde napríklad o kauzu Gorila, v ktorej je trestne stíhaný obvinený Jaroslav Haščák, ale aj o kauzu Mýtnik III, v ktorej je obvinený Miroslav Výboh, a množstvo ďalších káuz. Pýta sa, či je v legitímnom záujme zákonom takto drasticky zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní, ktoré budú musieť byť voči vplyvným oligarchom zastavené.
V novele sa píše aj o treste prepadnutia majetku, ktorá v novej úprave môže pomôcť Ladislavovi Bašternákovi. „Majetok, vrátane vily pod Slavínom, o ktorom prebiehajú incidenčné konania v konkurznom konaní, bude – ak by sa novela prijala – vrátený pôvodným majiteľom,“ pokračoval špeciálny prokurátor. Lipšic dodal, že pre pár vybraných káuz budú ohrozené stovky prípadov, v ktorých sú stíhané nebezpečné osoby.
Minister spravodlivosti Boris Susko v pondelok v reakcii odmietol, že by novelu pripravovali pre konkrétnych ľudí. Podobné zmeny sa podľa neho vždy niekoho dotknú, no určite ich nerobia kvôli Haščákovi ani Výbohovi. Vláda podľa neho harmonizuje slovenskú právnu úpravu s právnou úpravou v okolitých krajinách Európskej únie.
Úpravy šité na konkrétne prípady
Prokurátor ÚŠP Ondrej Repa tvrdí, že v minulosti boli pri zmenách trestných kódexov prizvaní aj zástupcovia prokuratúry, polície aj súdov. Dnes takáto diskusia neexistuje. „Je to v podstate o nás bez nás,“ vyjadril sa Repa.
Ako priblížil, pri ekonomickej trestnej činnosti bude možné uložiť finančný trest až do výšky troch miliónov eur. „Občania, ktorí si to budú môcť dovoliť, sa budú môcť trestného stíhania zbaviť tým, že zaplatia peňažný trest,“ povedal prokurátor. „Takéto niečo bolo v minulosti rázne odmietané,“ dodal s tým, že takisto boli odmietané nižšie trestné sadzby pri korupčných trestných činoch.
Po zániku špeciálnej prokuratúry majú spisy prejsť pod krajské prokuratúry. Repa upozornil, že všetky zmeny budú mať zásadný dosah na kauzy a na prácu prokurátorov, vrátane tých krajských. Kritizoval, že návrhy mali byť náležite odkomunikované s každým, koho sa budú týkať.
„Aby to nevyzeralo tak, že momentálne si svoje záujmy rieši len vybraná časť advokátov,“ podotkol s tým, že niektoré úpravy sa zdajú byť „šité doslova na konkrétne prípady“. Očakával by v takejto vážnej téme poctivú odbornú diskusiu, ktorej sa zúčastnia všetci dotknutí.
Čítajte viac Lipšic kritizuje trestnú novelu: Prinesie premlčanie Haščákovej Gorily či vrátenie vily Bašternákovi. Susko: Len sa harmonizujeme s EÚ
Prokurátor Ladislav Masár priblížil, že na ÚŠP je množstvo prokurátorov, ktorí sa roky špecializujú na rôzne oblasti vrátane životného prostredia či problematiku mládeže. Ak návrh novely v parlamente prejde, zo dňa na deň pristane ich agenda na stole kolegov, ktorí sa s ňou nestretli. Zmena by znamenala teda to, že sa nanovo budú vytvárať špecialisti na rôzne typy trestnej činnosti.
Ficov kabinet pri trestnej novele argumentuje preplnenými väznicami, s čím súvisí ekonomická záťaž. Jeden väzeň stojí ročne viac ako 20-tisíc eur. Masár oponuje, že argument je falošný a nikde nezistil, prečo sú väznice preplnené a akí delikventi ich napĺňajú. Väčšia páchateľov korupcie je podľa neho dnes odsúdená na podmienečné tresty. Väznice sú naplnené osobami, ktoré spáchali balastné majetkové trestné činy, vrátane drobných majetkových prehreškov. „Toto je podľa mňa gro väzňov, ktorých máme v Slovenskej republike,“ povedal.
Prokurátorka Lucia Bizoňová z Odboru ekonomickej kriminality na ÚŠP upozorňuje na presun spisov, pri ktorom hrozí, že krajskí prokurátor budú mať čas na preštudovanie spisu dva až tri dni. „Ani najlepší šofér nedokáže šoférovať dve autá naraz,“ podotkla. Presuny spisov označila za „naozaj veľkú kovbojku“.
Prokurátor Vladimír Kuruc ju doplnil, že predbežne, čo sa týka počtu presúvaných trestných spisov na krajské prokuratúry, ide o číslo, ktoré presahuje 1 000 trestných vecí. Špeciálna prokuratúra mala od svojho vzniku na starosti množstvo prípadov zločineckých skupín, medzi ktorými boli aj kyselinári, sátorovci či sýkorovci. Počty odsúdených členov zločineckých skupín sa podľa Kuruca pohybujú v stovkách.
Proces prijímania novely trestných kódexov prirovnal prokurátor Matúš Harkabus k cvalu. Za neuveriteľné označil to, že sa do zákona dostávajú veci, o ktorých predtým nebolo ani zmienky. Unáhlená zmena zákona podľa neho vytvára dojem, že viacero ustanovení je šitých na konkrétne kauzy. Nespochybňujú kvalitu ani schopnosti krajských prokurátorov, no upozorňujú, že zmeny si vyžiadajú posilnenie ľudských kapacít.
Nový kabinet pri zmene Trestného zákona argumentuje tým, že predchádzajúce vlády nereagovali na systémové zlyhania, ktoré viedli k porušovaniu ľudských práv. Oháňa sa nálezmi Ústavného súdu a na konania o porušení práva Európskej únie. V návrhu na skrátené legislatívne konanie, o ktorom má rokovať parlament, sa uvádza, že vláda volá po okamžitom riešení výhrad Európskej komisie.
„V opačnom prípade sa Slovenská republika (ďalej len „SR“) vystavuje riziku súdneho konania, s ktorým sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie,“ píše sa v návrhu s tým, že sankcie sa pohybujú v rozpätí niekoľkých miliónov eur. Legislatívne opatrenia treba podľa nej prijať tak, aby mohli byť účinné čo najskôr. Rýchle prerokovanie obhajuje aj tým, že okrem hospodárskych škôd a ohrozenia ľudských práv by vraj mohlo dôjsť aj k ohrozeniu bezpečnosti štátu.