Premlčané by podľa Lipšica bolo trestné konanie Jaroslava Haščáka v kauze Gorila či Miroslava Výboha v kauze Mýtnik 3. Zároveň by sa viacerým ľuďom vrátil zabavený majetok, ktorý prepadol v prospech štátu. Vzťahuje sa to aj na majetok Ladislava Bašternáka a jeho vilu pri Slavíne.
Čítajte viac Susko reaguje na Lipšica: Znižovanie trestov nie je šité na mieru. Minister poukazuje na sadzby v EÚ
„Moja rečnícka otázka je, či je v legitímnom záujme zákonom takto drasticky zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní, ktoré budú musieť byť aj voči vplyvným oligarchom zastavené z dôvodu skracovania premlčacích dôb a znižovania trestných sadzieb,“ vyhlásil Lipšic.
Ako komentoval, v princípe všetky korupčné trestné činy a všetky ekonomické trestné činy bez ohľadu na ich rozsah budú mať hornú hranicu trestnej sadzby maximálne desať rokov a v každom jednom prípade bude možné uloženie peňažného alebo podmienečného trestu odňatia slobody.
V súvislosti s trestom prepadnutia majetku upozornil, že aj už vyhlásené konkurzné konania, kde ešte majetok nie je speňažený, sa sa budú musieť prerušiť a súd bude opäť rozhodovať, či sú splnené podmienky, pričom v mnohých prípadoch to vzhľadom na nález Ústavného súdu SR nebude možné. Napríklad v prípade odsúdeného Ladislava Bašternáka by sa tak majetok mohol v prípade odobrenia novely vrátiť pôvodným majiteľom.
Susko: Len sa harmonizujeme s EÚ
„Pokiaľ ide o znižovanie jednotlivých trestných sadzieb a zvyšovanie škody, odkedy sa ešte bude skutok považovať za trestný čin, my jediné čo robíme, tak harmonizujeme našu právnu úpravu s právnou úpravou, ktorá je štandardná v okolitých krajinách Európskej únie,“ dodal minister s tým, že v žiadnom prípade tomu nie je tak, že sadzby u jednotlivých trestných činov sú šité na konkrétne prípady. „Išli sme plošne na všetky trestné činy, či už majetkovej, alebo hospodárskej povahy s výnimkou trestných činov proti životu a zdraviu, resp. násilných trestných činov, lebo nie je možné, aby rovnaké trestné sadzby boli dnes za zabitie, ako za ekonomické trestné činy,“ doplnil Susko.
Podľa slov ministra spravodlivosti, on jednotlivé prípady nepozná, ani tie, ktoré spomínal špeciálny prokurátor Lipšic. „Nerobili sme to pre konkrétnych ľudí, ale nedá sa vylúčiť, že sa to nejakých ľudí dotkne,“ doplnil Susko a poznamenal, že sa to okrem Lipšicom spomenutých káuz tiež môže dotknúť aj kauzy bývalého prezidenta Andreja Kisku.
Čítajte viac Menej mreží, viac domáceho väzenia. Trestný zákon sa po rokoch rýchlo a výrazne mení, ukrýva aj perličky
Špeciálny prokurátor si myslí, že materiál nepripravovali legislatívne útvary ministerstva spravodlivosti. Poukázal na nezrovnalosti napríklad pri argumentoch týkajúcich sa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Odmieta tiež vyjadrenia, že špeciálne prokuratúry sú len v niekoľkých krajinách, skôr na Balkáne. Špecializované zložky prokuratúry podľa neho existujú vo väčšine Európskej únie.
Lipšic tiež zdôraznil, že neexistuje žiadny nález Ústavného súdu SR, ktorý by vo veci príslušnosti špeciálnej prokuratúry konštatoval, že bolo trestné stíhanie vedené nedôvodne. Dementoval zároveň vyjadrenie, že sa vplyvom zmien v zákonoch nezastaví ani jedno trestné stíhanie.
Čítajte viac Žilinka kritizuje novelu o oznamovateľoch, Pellegriniho upozornil na retroaktivitu
Prokurátor Ondrej Repa volá po odbornej diskusii so zapojením všetkých dotknutých subjektov. „Dojem z toho zákona je taký, že viacero ustanovení je tam šitých na konkrétne kauzy,“ dodal prokurátor Matúš Harkabus. Prokurátor Vladimír Kuruc doplnil, že na krajské prokuratúry by sa malo presunúť vyše 1000 trestných vecí.
Prokurátor Ladislav Masár upozornil, že nová legislatíva spôsobí, že prokurátori, ktorí sa roky špecializovali na korupčné trestné činy, svoju agendu stratia a dostanú ju tí, ktorí sa s ňou nikdy nestretli. Namieta tiež argument o preplnených väzniciach. Myslí si, že stav nespôsobujú páchatelia závažnej korupčnej trestnej činnosti alebo ekonomickej trestnej činnosti riešení v kompetencii ÚŠP. Za neobhájiteľné považuje Masár, aby sa korupcia verejných činiteľov postihovala nižšími trestami a platili aj kratšie premlčacie doby.
Podľa prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Lucie Bizoňovej bude presun spisov zo špeciálnej prokuratúry na krajské prokuratúry extrémne náročný. „Čo sa týka tej diskusie (o zmenách fungovania prokuratúry, pozn. ), nebola žiadna," povedala prokurátorka. Doplnila, že presun všetkých spisov medzi jednotlivými prokuratúrami bude „veľká kovbojka".
Prokurátori sa tiež zhodli, že sa nebránia precizovaniu ustanovení týkajúcich sa spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Namietajú však napríklad lehoty na vyhotovenie záznamov.
Zmeny v Trestnom zákone chce vláda presadiť v zrýchlenom režime tak, aby napríklad ÚŠP zanikol už v polovici januára budúceho roka. Nie je vylúčené, že existujúce prípady by dostali iní prokurátori. Žalobca z ÚŠP napríklad tento rok podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorý opätovne oslobodil niekdajšieho podnikateľa Mariana Kočnera obžalovaného, že si objednal vraždu novinára Jána Kuciaka. Spolu s Kuciakom bola v roku 2018 zastrelená aj jeho snúbenica.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa stavia proti tomu, aby rozsiahle zmeny v trestnom práve Slovensko schválilo v zrýchlenom režime. Výhrady dali najavo aj Európska únia a Spojené štáty.
Opozícia žiada dôstojnú diskusiu
Opozičné strany odmietajú riešiť rušenie špeciálnej prokuratúry či zmeny v trestoch za korupciu a ochrane oznamovateľov v skrátenom legislatívnom konaní. Zmeny považujú za zásadné a komplexné s dramatickými dosahmi na živé kauzy a boj proti korupcii. Predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho (Hlas) žiadajú o dôstojnú diskusiu. Ten reagoval, že priestor na vyslovenie svojho názoru vytvára všetkým poslancom rokovanie parlamentu.
Koalícia chce podľa opozičných PS, KDH a SaS zmeny presadiť protiústavne, narýchlo a v tichosti. „Dôrazne vyzývame Pellegriniho, aby tento hanebný postup zastavil. Ako predseda NR SR má priamu zodpovednosť za to, aby dianie v parlamente rešpektovalo ústavu a bolo dôstojné,“ skonštatovali strany v stanovisku. V tejto súvislosti poukázali na to, že protestná vlna proti daným krokom rastie.
Šéf parlamentu reagoval, že rešpektuje právo opozície na kritické postoje aj právo občanov vyjadriť zákonnou formou názor na spoločenské dianie. V tejto súvislosti pripomenul, že koalícia dostala mandát priamo od občanov v demokratických voľbách. „Vládne strany v minulosti opakovane ostro kritizovali stav právneho štátu na Slovensku, pôsobenie niektorých inštitúcií trestného práva aj ich najvyšších predstaviteľov. Ministerstvo spravodlivosti predložilo návrhy zmien v trestnom práve po konzultáciách s odborníkmi,“ podotkol.
Rokovanie v NR SR podľa neho vytvára priestor všetkým poslancom na vyslovenie svojho názoru. „Zároveň je však nesporné, že napriek rôznym názorom bude niesť zodpovednosť za právny štát vládna koalícia a je jej právom a povinnosťou presadiť také zmeny, aké z pohľadu ochrany ľudských práv a približovania sa k právnym systémom vyspelých štátov považuje za potrebné,“ dodal.