Minister Šutaj Eštok: Keby išlo o pomstu, tak by už Lipšicovi aj Matovičovi klopalo na dvere komando

Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila, že by chcela vetovať novelu Trestného zákona, ktorá by zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry. No koalícia s tým dopredu rátala aj minister vnútra si myslí, že vládnym zámerom to nijako neuškodí, len to „vládny valec“ zdrží a úrad nezanikne 15. januára, ale o niečo neskôr. „Rátame s tým, že pani prezidentka môže mať aj iný názor. Rešpektujeme to,“ dodal. Taktiež je presvedčený, že vojna v polícii je pred koncom.

Ako hodnotíte dôveryhodnosť v políciu? Za posledné roky stúpala.

Našim cieľom je to, aby sa na Slovensku ľudia cítili bezpečne. Nemyslím, že polícia, ako sa to za posledný mesiac mohlo javiť, sú iba šiesti vyšetrovatelia. Naopak, sú to bežní policajti, na ktorých sa absolútne každý z predchádzajúceho vedenia vykašľal. Som rád, že policajný prezident, pán plukovník Solák, chodí medzi radových policajtov a tí sú z toho v šoku. Za tri a pol roka sa im nestalo, že by prišiel ich prezident a pýtal sa, čo potrebujú. Policajti musia mať dôveru, že im niekto kryje chrbát pri ich práci, že majú podporu. Nechcem, aby si polícia robila politicky motivovanú agendu. Jasne som povedal, že policajný prezident bude chodiť v uniforme a nebude sa vyjadrovať k politike. A potom dôvera môže rásť. Uvidíme, ako sa nám to za štyri roky podarí.

Čítajte viac Hamran skončil. Minister vnútra Šutaj Eštok policajného prezidenta odvolal, preložil ho do Popradu

A nie je to podľa vás prepletené? Lebo veď policajti riešia aj politické kauzy a niekedy sa musia vyjadriť aj k tomu.

Na to je minister. Minister by mal byť jediný politik, ktorý sa politicky vyjadruje. Polícia je orgán činný v trestnom konaní. Ani policajti, zo zákona v zmysle o štátnej službe, sa nemajú k politike čo vyjadrovať. Mali sme tu pána Hamrana, to bol politik prezlečený za policajta, nič iné. Každá tlačovka pána Hamrana začínala s pánom Ficom a pánom Kaliňákom, no to nie je ich robota. Keď chce robiť politiku, nech ide do politiky. Keď chce niekto robiť policajta a vyšetrovať, tak nech vyšetruje a je jedno či čiernych, bielych, zelených, oranžových.

Posolstvom Úradu špeciálnej prokuratúry malo byť, že bojuje proti mafii. To bol jeho základný pilier pri vzniku pred zhruba dvadsiatimi rokmi. No dnes tí, ktorých úrad vyšetroval, tvrdia, že boli porušované ich ľudské práva chcú ho zrušiť. Viete mi to vysvetliť?

V tomto prípade sme iba súčasť vlády. Zmeny prichádzajú z ministerstva spravodlivosti a ja s nimi plne súhlasím. Máme 26 rozhodnutí ústavného súdu a štyri rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Zneužívala sa tu väzba, stal sa z nej mučiaci nástroj so stredovekými metódami, pri ktorých kajúcnici postupne menili svoje výpovede. Vieme, ako ich pripravovali na to, ako majú vypovedať a potom, keď boli konfrontovaní s realitou, tak výpovede zrazu úplne otočili.

Ako teda vnímate úlohu kajúcnikov? Svojím spôsobom by mali byť ich výpovede práve kľúčom k nájdeniu spravodlivosti. Teda v prípade, že ich výpovede sedia, keď si náhodou v iných prípadoch neprotirečia. Vy by ste bol za to, aby sa nejakým spôsobom oklieštil tento inštitút kajúcnika?

Vnímam to ako legitímny nástroj trestného poriadku, ktorý je bežný. No nemôže sa stať, že niekoho odsúdite iba na základe svedectva kajúcnika. Všade vo svete to funguje tak, že sú potrebné aj ďalšie dôkazy a svedectvo kajúcnika je iba podporné. Kajúcnik je predsa ten človek, ktorý sa rozhodol spolupracovať. Niekedy v minulosti totiž figuroval v tom systéme a usvedčuje tých, ktorí boli nad ním. Pozrite sa na troch prominentných kajúcnikov, ako je Makoó, Imrecze, Beňa. Veď Beňovi hrozilo doživotie a dostal pokutu 15-tisíc eur a podmienečný trest. Pritom ukradol desiatky miliónov eur. Imrecze je spolu s Makoóm podozrivý, že cez čínske banky na daňovom úrade v Nitre preprali viac ako 40 miliónov eur. A títo ľudia sú dnes absolútne beztrestní. Žijú si ako králi iba preto, že počas toho, ako boli väzbe ich nútili vypovedať tak, ako si povedali prokurátori špeciálnej prokuratúry. Veď to je niečo absurdné. Ale vysvetlite mi, či je normálne, že dnes si taký človek ako Imrecze veselo chodí po svete a pritom len z jednej kauzy má nakradnutých 40 miliónov eur. Absolútne tomu nerozumiem.

Ako sa tieto kroky ale potom nejavia ako pomsta?

Verte mi, že keby to bola pomsta tak Lipšicovi, Matovičovi a ďalším by už klopalo NAKA komando o štvrtej ráno na dvere. Toto by bola skutočná politická a krvilačná pomsta. No to, čo robíme my, je iba normalizácia stavu, danie vecí do poriadku. Veď sa hrubým spôsobom zneužívala štátna moc. Uznajte sami, že napríklad za tri a pol roka zrazu zmizol inštitút spolupáchateľstva. Už neboli spolupáchatelia, boli iba organizované skupiny a to iba preto, lebo spolupáchateľstvo nevyšetruje špeciálna prokuratúra, ale organizovanú skupinu už máte v pôsobnosti špeciálnej prokuratúry. Boli to nadkvalifikované a vždy účelové stíhania.

Minulý týždeň sa začali prvé opozičné protesty proti vláde, ako chcete ľuďom na námestiach vysvetliť, že tieto zmeny robíte preto, aby bol zachovaný právny štát a nie je preto, že chcete vrátiť tzv. systém našich ľudí?

Úplne rešpektujem právo na protest. Som rád, že niektoré médiá týchto protestujúcich nenazvali dezolátmi tak, ako to bolo v minulosti. Ale rovnako rešpektujem aj to, že pred dvoma mesiacmi boli demokratické parlamentné voľby, ktoré nejako dopadli a vláda, ktorá je dnes pri moci robí iba to, čo pred voľbami hovorila. Ak by to malo byť iba o tom, že spravodlivosť a právny štát garantuje na Slovensku iba jedna ustanovizeň a tou je tá, ktorú vedie Daniel Lipšic, tak by potom asi niečo nebolo v poriadku.

Ako vnímate korupciu. Je to podľa vás nebezpečný jav, alebo si myslíte, tak ako sa v minulosti vyjadril exminister vnútra Kaliňák, že korupcia na vysokých miestach neexistuje?

Nie som naivný. Korupcia tu bola od čias starovekého Ríma. Existuje nielen na Slovensku, ale v ďaleko násobne väčších rozmeroch aj v zahraničí. Je to o nejakom systéme, ktorý proti nej bojuje a je to samozrejme aj o ľuďoch a o tom, že eliminujete prostredie na to, aby bola korupcia možná. Ale ak si niekto myslí, že vymizne, tak to ani ja nie som taký utopista, že si myslím, že tu nebudú žiadne korupčné škandály a nikdy už nebude korupcie. Áno, musíte bojovať, vyvodzovať zodpovednosť prijímať tvrdé opatrenia. Aj keď zlyhá jeden človek či už v rámci vlády, alebo v rámci ministerstva vnútra, tak voči nemu bude vyvodená absolútna zodpovednosť. A iba tak viete bojovať proti korupcii. Ale nielen tým, že budete dávať drakonické tresty. Dobrý príbeh hovoril na vláde premiér Fico, ktorý spomínal, že počas stredoveku boli vreckoví zlodeji popravovaní na námestí. Keď sa na popravu zišli ľudia, tak ich vreckoví zlodeji okradli. Bolo im jedno, že ich kolegov vešajú. Čiže ani keď je odstrašujúci trest, tak to nestačí. Je to o tom, aby sa minimalizoval priestor na byrokraciu. Musíte odstrániť byrokraciu, ktorá je na Slovensku úplne prebujnená. Aby napríklad úradník nemal pocit, že rozhoduje o tom či vám dá stavebné povolenie alebo nedá. Za mňa tu korupcia vždy bude. Je to iba o tom, ako silno a akými prostriedkami voči nej budete bojovať a či si pred ňou budete zatvárať oči, alebo hneď vyvodíte zodpovednosť.

Prezidentka Zuzana Čaputová chce dať vetovať novelu Trestného zákona, ktorá ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. No vy už dopredu zrejme s tým aj rátate a teda vládnym zámerom to nijako neuškodí, len to zdrží procesy a úrad špeciálnej prokuratúry nezanikne 15. januára, ale o niečo neskôr.

Rátame s tým, že pani prezidentka môže mať aj iný názor. Rešpektujeme to.

No vládny valec nezastaví?

Nie je to o žiadnom valci. Pani prezidentka sa zastala čurilovcov, keď ich povýšili napriek tomu, že boli trestne stíhaní. Možno sa mohla ozvať aj za uplynulého 3,5 roka. Pamätáme si, keď sa policajti vyhrážali pani Santusovej, že jej podpália auto.

No aj samotní policajti hovoria, že toho nakecajú.

Nezľahčoval by som to, pretože policajný zbor je trošku iný, ako keď si chlapi v krčme niečo povedia. Rozprával som sa s ľuďmi, ktorí už na ministerstve nejaký čas sú a hovorili, že takéto niečo, keby sa udialo v bežnej normálnej situácii, títo ľudia sú v momente prepustení, že sa spreneverili služobnej prísahe. Toto by úplne stačilo na to, aby boli zo zboru okamžite vyhodení. Garantujem vám, že keby tu takíto policajti boli a takto sa bavili o svojom kolegovi, v sekunde sú vyhodení. Jediné, čo ich zachránilo je, že majú ešte nejakú ochranu, tak boli len postavení mimo službu.

Za posledné tri a pol roku sa tu otvorilo veľa politických káuz, ale jedna z nich najviac svieti. Je to práve Očistec, ktorý čaká, kým sa dostane na súd. Výsledok súdu je dôležitý aj pre pána Fica, pretože ak súd prijme obžalobu tak vlastne prizná, že tu fungovala organizovaná skupina vedená Norbertom Bödörom a Tiborom Gašparom, ktorá mali ovládať slovenskú políciu. Ako túto kauzu vnímate vy?

Priznám sa, že keby ste mi to teraz nepovedal, že o čom kauza Očistec je, tak neviem. Keď je na súde, nech súd koná na základe dôkazov a faktov. Počkajme si na rozhodnutie súdu.

Ako chcete ukončiť vojnu v polícii, alebo kedy sa podľa vás skončí?

Ja verím, že sme pred koncom vojny polícii a že to bude už lepšie.

Takže sa verejnosť konečne dozvie, ktorí sú tí dobrí a ktorí sú tí zlí?

O tom bude rozhodovať vždy iba súd. Nie som ako pán Lipšic, ktorý asi pozerá veľa Pána prsteňov a Hviezdne vojny, kde je všetko o dobrej strane o zlej sile. Nech rozhodne súd. Súd konštatuje vinný a nevinný. Počkajme si na rozhodnutia. Pred súd smeruje aj pán bývalý policajný prezident Kovářik a aj on môže veľa vecí povedať, najmä na koho pokyn zmaril zásah voči jednému z kajúcnikov.

Vlani ešte o tomto čase štát prevádzkoval záchytné centrá pre utečencov. Dnes však migranti v prihraničných mestách nie sú. Myslíte si, že sa vám to podarilo znížiť tou vašou akciou na hraniciach? Aké sú aktuálne čísla migrantov?

Podľa mňa je to kombináciou vecí. Prvý faktor je to, čo sme pred voľbami jasne hovorili, že Slovensko už nebude bezpečnou trasou pre nelegálnych migrantov. Najmä pre pašerákov, pretože je to silný ekonomický biznis. Tým druhým vplyvom je situácia na srbsko-maďarských hraniciach. V Srbsku majú pred voľbami a ich vláda veľmi intenzívne bojuje proti nelegálnym prevádzačom. Zo správ spravodajských služieb viem, že tam kumulujú zhruba tisíc nelegálnych migrantov, ktorí už prenikli viac do vnútrozemia krajiny. Tretím faktorom je prirodzene aj počasie, ktoré migračnú vlnu vždy ovplyvňuje. Ale dovolím si povedať, že ak by sme neurobili zmenu v postoji k nelegálnej migrácii, tak by aj cez Slovensko migranti naďalej prechádzali. Len počas októbra sme zachytili 6,8-tisíc migrantov, po našej akcii 34 ľudí, ktorí sú v našich záchytných táboroch v Medveďove, kde prebieha overovací proces. Kým nebude ukončený, tak migrantom nebude umožnený pobyt v rámci Európskej únie.

Prečo sme pre migrantov len tranzitnou krajinou, prečo na Slovensku nechcú zostať?

To je asi otázka na nich, no zrejme je to preto, že na západe majú ucelené komunity, kde žijú ich príbuzní a kde ich to prirodzene tiahne aj ekonomicky. Asi si porovnajú aký je sociálny systém u nás a vidia, že výhodnejšie je to v Nemecku, Belgicku, v krajinách Škandinávie. Veľmi nerád by som dopustil, aby sme na Slovensku mali no-go zóny, kde sa bojí vstúpiť aj polícia, ako sú napríklad v Bruseli, vo Francúzsku, v Nemecku. Problém to reálne je, no nesúhlasím ani s argumentom, že sme len tranzitnou krajinou a máme migrantom umožniť voľne prechádzať cez naše územie a budeme sa na to len pozerať. To určite nie.

Dnes v Nemecku však vzniká aj paralelná spoločnosť s klanovou štruktúrou, ktorú si migranti doniesli zo svojich domovských krajín. Problematickí sú najmä mladí ľudia, ktorí na jednej strane sympatizujú s islamistickými organizáciami, a zároveň sa zapájajú do kriminálnej činnosti. Je podľa vás Slovensko bezpečnou krajinou?

Bavili sme sa o tom aj na stretnutí ministrov v Bruseli. Pozícia Nemecka je momentálne v diametrálne odlišnej situácii oproti tomu, ako to bolo v roku 2015, kedy Angela Merkelová migrantov vítala. Dnes aj Nemci zavádzajú hraničné kontroly so susednými krajinami a sú pomerne prísne. Vznikajú tam no-go zóny a je to spoločenský problém. Verím, že Slovensko bude bezpečnou krajinou. Faktom však je, že za posledný rok a pol, odkedy evidujeme problém zvýšenej migrácie, sa Slovensko, z hľadiska Európskej Únie, neukázalo v dobrom svetle. My sme boli tým nezodpovedným partnerom, cez ktorého nelegálni migranti prechádzali. Čo sa týka bezpečnosti, na hraniciach sme zachytili šiestich ľudí, ktorí boli súčasťou teroristických skupín. No to je iba z toho mála, čo sme si overili. Nezabúdajme, že cez našu krajinu prešlo zhruba 40-tisíc nelegálnych migrantov a môžu medzi nimi byť pokojne aj spiace bunky, ktoré môžu byť hrozbou pre Európu, ako celok. Preto si myslím, že postoj bývalej vlády voči bezpečnosti a nelegálnej migrácii bol absolútne zanedbaný.

Čítajte viac Slovensko (zatiaľ) nepácha samovraždu. Nemecko sa mení na bojisko, nás ešte chráni chudoba

No zločiny na Slovensku páchajú prevažne Slováci, minulý týždeň sa distančné zatvárali školy, začiatkom novembra dobodal muž vo vlaku študentku, pred rokom sme tu mali, ak bude útok tak nakoniec klasifikovaný, tak prvý teroristický útok. Myslíte si, že sme stále bezpečnou krajinou?

Na útok vo vlaku sme reagovali okamžite a posilnili sme hliadky. Chceli sme dať občanom jasne najavo, že sa nemusia báť. Otázka bezpečnosti v uliciach, napríklad, je problematická, pretože máme veľký podstav v policajnom zbore. Máme tu obvodné oddelenia, ktoré nie sú schopné vyslať hliadku a ak vedia zostaviť hliadku, tak sú v nej väčšinou príslušníčky polície, ktoré si niekedy nedokážu vynútiť autoritu. Som zástanca toho, aby sme posilnili bežné radové útvary, aby sme mali menší počet policajtov, ktorí sú iba v riadiacich funkciách. Nakoniec totiž zistíte, že každý policajt má špeciálne zaradenie, je výkonný manažér a robiť v uliciach pre bezpečnosť ľudí nemá kto.

A ktoré sú tie najväčšie nedostatky? V minulosti ste spomínali kybernetiku.

Primárne, že nie sme schopní vysielať hliadky. Súhlasím, že evidujeme problém v rámci kybernetickej bezpečnosti. Bohužiaľ, za tri a pol roka predošlých vlád nefungovala spolupráca medzi inštitúciami a to nielen v rámci kybernetickej bezpečnosti, ale i bezpečnosti ako takej, pretože ministerstvo vnútra nespolupracovalo so SIS, s NBÚ. Každý sa hral na svojom piesočku. Pred nami sú obrovské výzvy, ktoré budeme aj spolu s NBÚ riešiť. Ministerstvo však disponuje jednotkami CSIRT, čo sú štátni hackeri, ktorí odhaľujú nielen podvody v rámci digitálneho priestoru, ale aj ohrozenie bezpečnosti štátu. Týchto ľudí musíme dobre zaplatiť aj nastaviť, aby z nich bola akčná jednotka, ktorá vie odhaliť aj podobné prípady, ako bol minulotýždňový výhražný e-mail viacerým školám. Keď niekto ohlási bombu na škole, musíme byť schopní ho okamžite vystopovať.

Máme dostatok policajtov, chcete nejako preveriť ich fungovanie alebo máte v pláne nejaké reformy?

Určite ich nemáme dostatok a nemáme ich ani dobre materiálne vybavených.

Nemajú zbrane?

Nielen zbrane, ani bežnú výstroj. Na ministerstve som našiel iba spackané veci, ktoré musíme riešiť. Napríklad vodičské preukazy, pri ktorých nemáme čistopisy a neboli sme schopní ich vydávať. Našťastie sme našli riešenie, ale je to jeden z problémov, ktoré nám tu predchádzajúce vedenie zanechalo. Ďalej nie sú vysúťažené ani bežné veci pre policajtov, obyčajné ponožky. Po celom Slovensku máme sklady, tzv. centrá podpory, ktoré naprieč republikou volajú policajti nelichotivo centrum odporu, pretože im tam nevedia vydať výstroj. Policajt fasuje niečo, čo nepotrebuje a potom to na internete predáva, aby si mohol kúpiť, to čo mu chýba. Napríklad ponožky. To je tak absurdné. Sám som tomu neveril, že to tak je, no napríklad hasiči nemajú prilby. A potom sa pýtam, kto tam príde robiť, keď nie je ani riadne vybavený? Našou úlohou je spustiť verejné obstarávania na výstroj, komplet prekopať logistiku a zatraktívniť tieto povolania. Rozprával som sa aj s ministerkou zdravotníctva a ministrom školstva, že majú rovnaký problém s učiteľmi, so zdravotnými sestrami. U nás sú to policajti, ktorí často prebehnú na ministerstvo obrany. Hoci my vyškolíme vyšetrovateľa, na obrane dostane o dvesto eur lepší plat, aby strážil vojenský sklad, ide tam. Čiže k týmto trom povolaniam, sestry, učitelia, policajti, by sme mali urobiť štátnu kampaň s heslom „poď pracovať pre štát“. Mali by sme upraviť legislatívu, dať ľuďom benefity, napríklad v podobe nájomného bývania. Nebolo by to celé iba o plate, no o tom, že keď ide človek pracovať pre štát na pozíciách, ktoré sú neobsadené, bude mať či už nejaké zľavy, v rámci možnosti daňového zaťaženia, sociálne nájomné bývanie a tak ďalej. Mám množstvo energie, chute, zápalu, ale všetko sú to veci, ktoré sa nám len za štyri roky nepodarí spraviť. Potrebujete mať ľudí, peniaze a odhodlanie. Zatiaľ tých ľudí máme, odhodlanie tiež, no ešte budeme súperiť o peniaze.

Ako je to s kandidatúrou na prezidenta u pána Pellegriniho? Pán Danko ho vyzval, že mal by to povedať čo najskôr, ten mu odkázala, že nebude konať na príkaz jedného z koaličných partnerov. Nemôže to spôsobiť rozkol?

Pre stranu je to vážne rozhodnutie. Sme štandardná strana, máme takmer tritisíc členov, čiže si to najskôr musíme prebrať vo vnútri strany. Verím, že po Vianociach a po novom roku bude informovať občanov Slovenskej republiky, ako sa rozhodol.

Mala by strana budúcnosť aj bez neho ako lídra?

Sám povedal, keď stranu zakladal, že chce taký Hlas, takú politickú stranu, ktorá na Slovensku prežije niekoľkých lídrov, že to nie je strana iba jedného muža. Napriek tomu si myslím, že dnes je najlepším predsedom, akého strana môže mať.

Takže v prípade jeho kandidatúry by ste to hodili pánovi Korčokovi?

To som nepovedal. Tak, ako si myslím, že by bol najlepším predsedom Hlasu ešte dlhé roky, tak si myslím, že Slovensko by nemohlo mať lepšieho prezidenta.

Je podľa vás Slovensko policajným štátom?

Nemyslím si. Skôr som mal ten pocit, ako občan, nie ako opozičný politik, v období počas pandémie. Vtedy sa na základe nejakého vymysleného modrého papierika rozhodovalo o vašich základných právach a slobodách. Na základe papierika, ktorý nemal akúkoľvek výpovednú hodnotu. Vtedy som ozaj mal ten pocit, a myslím, že tak to cítila drvivá väčšina Slovákov. Zrazu podnikatelia aj bežní ľudia nemohli ísť na sviatky domov, vidieť svojich blízkych. Všade boli policajti, ktorí strážili okresy. Potom, o pár mesiacov neskôr, sa policajný prezident sťažoval, že nemá dostatok policajtov, aby chránil južnú hranicu. No na nezmyselné stráženie okresov ich bolo dosť.

Po zmene garnitúry sú tu hlasy, ktoré hovoria o tom, že by sa mali niektoré postupy štátu počas covidu preverovať. Kde podľa vás štát zlyhal? Napríklad bola tu sporná štátna karanténa v Gabčíkove, boli izolované Rómske osady.

Na začiatku, kedy sme všetci boli vystrašení a nikto netušil, čo bude ďalej, sme sa len pozerali na rakvy, ktoré vynášali v Bergame. Vtedy mal každý strach o vlastný život a prijali sa opatrenia, ktoré mali iba zamedziť tomu, aby sa vírus šíril ďalej. No keď sme už disponovali dostatkom vedeckých poznatkov, opatrenia boli prijímané, podľa môjho názoru, absolútne neadekvátne. Aj štúdie hovoria o tom, že na Slovensku zomrelo zbytočne dvadsaťtisíc ľudí. Verím, že sa to prešetrí z hľadiska trestnoprávnej, aj z hľadiska politickej zodpovednosti, pretože niekto vtedy štát riadil a mal zodpovednosť za to, čo sa udialo. Bolo jasne vidieť, ako štát nefungoval počas krízových situácií. Počas pandemickej krízy, kedy prednostovia, ktorí sú pod ministerstvom vnútra, nevedeli, čo majú robiť. Nechcem si ani predstaviť, ako by to dopadlo, keby sme nemali starostov, dobrovoľníkov či dobrovoľných hasičov. Štát stál bokom a len sa pozeral na to, čo sa dialo. A to nebola jediná krízová situácia. Neskôr prišli utečenci a situáciu opäť zachraňoval mimovládny sektor, dobrovoľníci a starostovia. Suplovali štát a preto mám veľké plány v rámci zmien pri krízovom riadení, pri civilnej obrane. Mám deti a keby boli v škole či škôlke a niečo sa udeje, veď máme vedľa za hranicami konflikt a nedajbože sem nejaká raketa priletí, tak vedia kde majú ísť? Do ktorého krytu sa majú skryť?

Chcete teda priniesť pandemické postupy, utečenecké riešenia či manuály, čo má občan v prípade krízy robiť?

Dnes sme v inej situácii, ako sme boli pred piatimi rokmi, kedy si každý myslel, že žijeme obdobie mieru a že čo už by sa nám na Slovensku mohol stať. A zrazu prišla pandémia, vojna, utečenci, zemetrasenie a my nevieme, čo s tým. Preto je jednou z mojich prvých priorít krízové riadenie a koncept civilnej obrany, ako takej. Už som sa o tom bavil aj s ministrom obrany a čaká nás kopec práce. Je to o nastavení celkového systému riadenia, pretože doteraz nikto nevedel, čo má robiť. Nie je to nič náročné, čo by sa nedalo zmanažovať. Keď to funguje v súkromnom sektore, tak aj štát musí byť efektívne riadený.

Vy viete kde máte napríklad najbližší atómový kryt?

Priznám sa, že nie. Ale hneď to napravím.

Akú máte previerku?

V zmysle zákona prísne tajné už preto, že ako minister ju máte automaticky. Ale ešte som požiadal aj o uznanie previerky NATO. To je tá, s ktorou mal problém pán Mikulec.

Môžete sľúbiť, že sa nikdy nepozriete do aktívneho spisu a že nebudete zasahovať do vyšetrovania?

Môžem to absolútne verejne, s čistým svedomím, vyhlásiť.

Vo funkcii ste dva mesiace, cítite nejaké tlaky či vyhrážky? Či zo strany koaličných partnerov alebo od občanov?

Od občanov cítim veľkú mieru podpory, aj na sociálnych sieťach. Nečakal som to. Čo sa týka vyhrážok, tie tu boli aj budú. Veď robíme poriadok, a to môže byť niekomu nepríjemné. Tých, ktorých sa to dotýka a nemajú inú možnosť, mi vysielajú signály, že si mám dávať pozor a že sa na mne robí a podobné veci. Mám však pokojný spánok. Pred spaním si dám magnézium a som absolútne kľudný, nemám ani najmenší strach z ničoho. Myslím si, že po premiérovi, je toto druhá najnáročnejšia pozícia a musím mať pri nej absolútne voľné ruky. Vo vláde sú dvaja bývalí ministri vnútra. Rád si s oboma sadnem, aj sa pobavíme, ale žiadny tlak na mňa nevyvíjajú. Ani koaliční partneri. Som absolútne autonómny, slobodný a preto sa mi tak dobre a s radosťou chodí do práce.