Ambulantní lekári požadujú, aby sa od septembra, najneskôr od začiatku budúceho roka, skrátili ordinačné hodiny na detskej pohotovosti o dve hodiny. Dôvodom je najmä prepracovanosť slovenských zdravotníkov a nedostatok pediatrov. Do sporu sa ale dostali s Lekárskym odborovým združením (LOZ).
Odborárom prekáža, že by sa po skrátení pacienti z ambulantných pohotovostí presunuli na urgentné príjmy v nemocniciach. Nemocniční lekári, ktorí si koncom minulého roka vybojovali vyššie platy a záväzok v podobe memoranda, že štát zveľadí zdravotníctvo, ale viac práce nechcú.
Čítajte viac Lekárska spoločnosť: Nemocnice by skutočne zaťažil kolaps ambulancií pediatrov, nie zmeny v ambulantnej pohotovosti
Pre pacienta sa aj napriek všetkému chaosu zatiaľ veľa nezmení. Atmosféra v ordináciách frustrovaných lekárov však bude pravdepodobne ešte dusnejšia.
Pediatrom bude služba na pohotovostiach, aj napriek ich symbolickým výpovediam, prikázaná zákonom a nemocniční lekári budú slúžiť tak, ako doteraz. Štátu na zvrátenie tohto stavu v zálohe ešte stále zostáva zrušenie 14 detských pohotovostí. Dôvodom je, ako inak, nedostatok zdravotníckeho personálu.
Tresty za neuposlúchnutie zákona o službách na pohotovosti sa začínajú zhruba pri troch tisícoch eur. Nasleduje odobratie lekárskej licencie a povolenia. „Je to, ako keby niekto rozhodol za vás. Keď ste v robote, ktorá vás už nebaví, čakáte na poslednú kvapku. Ak to rozhodne niekto za vás, poviete si, že dobre,“ ozrejmila pre denník Pravda hlavná odborníčka pre všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast Elena Prokopová prípadné pokutovanie lekárov za neposlušnosť.
Zdôraznila, že mnohí pediatri by potrebovali tzv. sabatikal (sabatikal je dlhodobé neplatené pracovné voľno, za účelom regenerácie, pozn. red.). „V banke ho dostanete, u nás nie. Ani na PN nemôžeme ísť,“ posťažovala sa. Pripomenula, že pokiaľ nie je v pediatrickej ambulancii pediater musí si za seba nájsť náhradu. No kým sa termíny dovoleniek naplánovať dajú, horšie je to, ak pediater musí podstúpiť štvormesačnú onkologickú liečbu. „To už žiadna kolegyňa nezoberie,“ ozrejmila Prokopová.
Skrátenie o dve hodiny
Preukázateľný kolaps siete pediatrických ambulancií sa začal, keď vyše 400 pediatrov podalo výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb. Odôvodnili to, okrem iného, ich nedostatkom a preťaženosťou. „My nie sme vydierači, my len nevládzeme,“ zdôraznila ciele pediatrov Prokopová.
Vyzvali štát na prijatie opatrení, ktoré ich kritickú situáciu stabilizujú. Rezort preto navrhol skrátenie pracovnej doby. Pediatri majú dnes podľa zákona prikázané služby na pohotovosti do 22. hodiny. Niekedy im to takto vyjde aj trikrát týždenne. Dostanú síce nárok na náhradné voľno, to si však nemajú kedy vybrať, pretože na ďalšie ráno musia otvoriť svoje ambulancie.
Čítajte viac Štát chce zrušiť 14 pohotovostí. Ďalších sedem už dávno nefunguje, deti nemá po večeroch kto vyšetriť
Podľa údajov rezortu zdravotníctva rodičia po 20. hodine služby detských pohotovostí nevyhľadávajú a ich počty sa mesačne pohybujú v jednotkách. Ministerstvo preto navrhlo, aby sa pracovná doba upravila nasledovne: V pracovné dni, kedy pediatri slúžia od 16. hodiny do 22. hodiny, by po novom boli v práci len do 20. hodiny. Počas dní pracovného pokoja, kedy slúžia od 7. hodiny do 22. hodiny, by po novom slúžili od 8. hodiny do 20. hodiny.
Zákon o skrátení ordinačných hodín sa však pred koncom funkčného obdobia nedostal na rokovanie Národnej rady. Zostal medzi mnohými ďalšími návrhmi, ktoré na konci riadnej schôdze prepadli.
Ide sa ďalej
Od 1. augusta sa však pre najmenších pacientov nezmení nič. Vypovedanie zmlúv len pediatrom zhorší ich pozíciu. Dokým si dnes ešte mohli povedať, kedy budú slúžiť, teraz ich bez diskusie dostanú priradené samosprávou. A tej je vo výsledku jedno, či má niekto v druhej polovici mesiaca nahlásenú dovolenku. Slúžiť musia, pretože im to tak prikazuje zákon.
Doktorka Prokopová priznala, že k vypovedaniu zmlúv museli pediatri pristúpiť, lebo chcú občanom ukázať, že ich práca je neúnosná. Ďalšie nátlakové akcie nateraz nechystajú, ani nechcú pristúpiť k štrajkovej pohotovosti. Podľa jej slov nepristúpia k tomu, aby „ako vlani LOZ zobrali pacientov, sťa rukojemníkov“.
Keď lekár doslúži v ambulancii, má zo zákona povinnosť odslúžiť zmenu na pohotovosti. Ak je lekárov málo, hrozí mu, že ju bude slúžiť aj viac ako jedenkrát za týždeň. Sú miesta, kde traja lekári točia služby celý mesiac.
Foto: Lubos Bilacic
No na Slovensku zároveň chýba 20 percent primárnych pediatrov a takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku. Ministerstvo zdravotníctva zdôraznilo, že 24 percent lekárov je starších ako 80 rokov.
Prokopová pred časom pre denník Pravda pripomenula, že pohotovosti nie sú pre infarkt alebo vážne zranenia. „Je tam poskytovaná zdravotná starostlivosť osobe, ktorá nie je v ohrození života, alebo nie sú ohrozené jej základné životné funkcie,“ spresnila.
Rodičia totiž dnes podľa nej často služby pohotovosti využívajú v prípade soplíku, alebo sa im nechce cez deň čakať u lekára, či si chodia po bicyklovaní dávať vybrať kliešťov.
Štátu na stabilizáciu pediatrov však medzičasom došli riešenia. Preto, aby vyšiel v ústrety unaveným pediatrom, sa rozhodol prijať stabilizačné opatrenia na zachovanie ambulantnej pohotovostnej služby. Bez nich sa podľa rezortu zdravotníctva ambulantnú starostlivosť pre deti definitívne nepodarí udržať.
Čítajte viac Chýbajúcich pediatrov chce štát vyriešiť zatvorením pohotovostí
Kedy sa má chodiť na pohotovosť?
- Ambulantná pohotovostná služba (APS) poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre pacientov, ktorých zdravotný stav sa náhle zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Ide teda o prípady, keď by pacient za normálnych okolností využil služby všeobecného lekára. Osobitne sa prevádzkuje pre dospelých a pre deti a dorast. Samostatne sa poskytuje tiež APS pre zubné lekárstvo.
- Do APS patria napríklad vzniknuté ochorenia s následným zhoršením zdravotného stavu bez ohrozenia života (napr. vysoké teploty, alergické reakcie, bolestivé stavy, závraty a podobne).
- Služba nie je určená pre ťažké stavy, ako napríklad infarkty alebo vážne zranenia. O takýchto pacientov je bezodkladne postarané na urgentných príjmoch v nemocniciach. V prípade potreby sa priamo volá záchranka. Na pohotovosť nepatrí ani dlhotrvajúci kašeľ, nádcha, dlhotrvajúce mierne bolesti brucha, krátkodobá redšia stolica.
ZDROJ: NPZ
Stav vecí
Minister zdravotníctva Michal Palkovič mal preto premiérovi Ľudovítovi Ódorovi predložiť návrhy na „stabilizáciu a systémové riešenia v oblasti pediatrie“.
Rezort sa neobáva, že skrátenie pracovnej doby ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Argumentujú scenárom z roku 2017, kedy sa skrátila služba na detských pohotovostiach. Lekárom, čo museli slúžiť celú noc až do rána, sa pracovná doba skrátila do 22. hodiny. Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča žiadna katastrofa nenastala a obavy z preťaženosti centrálnych príjmov sa nenaplnili.
Spor lekárov neobišiel tak ani predsedu vlády Ódora. Ten v piatok ráno odprevádzal hasičov na Rodos a následne sa stretol so zástupcami LOZ, ako aj s hlavnou odborníčkou pre všeobecnú starostlivosť pre deti a dorast Prokopovou. Výsledkom rokovaní je len vecné konštatovanie stavu.
„Predseda vlády si vypočul názory a podnety oboch strán. Aj na základe dnešných stretnutí minister zdravotníctva predloží premiérovi riešenia a návrhy, ktoré budú viesť k stabilizácii a následne k systémovým riešeniam v oblasti ambulantnej a nemocničnej pediatrie,“ priblížil za úradníckeho premiéra jeho hovorca Peter Majer. Dodal, že je to „práve konštruktívny prístup a vecná diskusia, ktoré vedú k pozitívnym výsledkom a pomáhajú pacientom, obzvlášť deťom“.
Foto: Lubos Bilacic
Aký bude výsledok výpovedí zo služieb a ani kedy by sa nejaký dal očakávať, nevedela povedať ani doktorka Prokopová. Ak by štát chcel skrátiť hodiny pohotovostných služieb, musela by zmena najskôr prejsť cez Národnú radu. Je však leto, parlament nezasadá, poslanci dovolenkujú a nemajú tak podľa všetkého ani akútnu snahu o to, aby niečo menili.
Vláda, ktorá momentálne nemá dôveru parlamentu, by sa mohla dohodnúť na skrátenom legislatívnom konaní. No politickú podporu by hľadala ťažšie.
O zvolanie mimoriadne schôdze k tejto téme sa zasadzuje len strana Demokrati. Nemajú však na to dostatok poslancov, keďže ich neexistujúci klub má 15 hlasov a na zvolanie mimoriadnej schôdze je potrebných 30 podpisov.
No ani keby sa im ju podarilo zvolať, nemajú zaručené, že príde dostatok ľudí. Pred pár dňami sa Smeru podarilo zvolať dve mimoriadne schôdze, ktorých výsledkom boli len tlačové besedy.