Milan doštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave a v hlavnom meste aj zostal pracovať. Zhruba pred štyrmi týždňami mu začali neutíchajúce bolesti. Ťažšie sa mu dýchalo, cítil bolesť na hrudníku, splašene mu tĺklo srdce a mal silné bolesti v nohe. Aj napriek kašľu, točeniu hlavy a poteniu predpokladal, že zdravotné komplikácie rozchodí. Jeho ťažkosti však neustupovali, a tak začal príčinu problémov hľadať na internete.
Jeho príznaky sa zhodovali s tým, čo prežívajú pacienti s pľúcnou embóliou. Po pár dňoch trápenia sa preto rozhodol vyhľadať lekársku pomoc. Hneď v pondelok ráno sa vydal do najbližšieho špecializovaného zdravotníckeho zariadenia – do Univerzitnej nemocnice Bratislava v Starom Meste. Tú Bratislavčania poznajú ako nemocnicu na Mickiewiczovej ulici. Pomoci sa však nedočkal. Odporučili mu vyhľadať lekára doma, v Kežmarku.
Pre Pravdu opísal, že ešte dnes za tento prístup cíti krivdu, no je rád, že aj napriek tomu je nažive. V Kežmarku ho podľa jeho slov privítali vystrašení lekári. Okamžite ho hospitalizovali. Mal akútnu pľúcnu embóliu. Teraz jedna strana zdôrazňuje, že Milan si mal skôr, ako ochorel, zabezpečiť všeobecného lekára v mieste, na ktorom sa aktuálne zdržiava. Tak by nemusel kvôli vyšetreniu cestovať skoro štyristo kilometrov na východ.
Na druhej strane však ide o princíp, keď pacient príde s ťažkosťami do ambulancie a prepracovaný lekár ho bez vyšetrenia odkáže inam.
Lekár ho taktiež teoreticky z ordinácie do Kežmarku vykázať mohol, Milan teoreticky všeobecného lekára v Bratislave mal mať. No ak by bezradný okamžite nenasadol na vlak domov, tvrdí, že mohol podľa špecialistov z Kežmarku zomrieť. Vinník by sa potom hľadal len ťažko.
Cesta von z tohto začarovaného kruhu bez zodpovednosti a riešení jednoduchá nie je. Na začiatok sa však treba vyvarovať zbytočných prešľapov a len samotní pacienti musia starostlivosť o zdravie posunúť vyššie v rebríčku hodnôt. Denník Pravda sa preto pozrel na možné kroky, ktoré môžu pacientom v ohrození života pomôcť.
Reakcia Univerzitnej nemocnice Bratislava
Hovorkyňa nemocnice Eva Kliská zdôraznila, že čo sa týka pracovísk urgentných príjmov, tie patria v rámci UNB k najvyťaženejším a denne tu ošetria aj viac ako 300 pacientov. „Nachádza sa u nás tiež niekoľko jedinečných pracovísk, na ktorých naši odborníci poskytujú takú zdravotnú starostlivosť, ktorej sa pacientom nedostane nikde inde na Slovensku. Žiaľ pacienta, o ktorom hovoríte, nedokážeme identifikovať, pretože nemáme podrobnejšie informácie, teda ani meno ani dátum, kedy pacient naše pracovisko navštívil,“ ozrejmila.
Pacientom zároveň odporučila, aby v prípade ich nespokojnosti kontaktovali nemocnicu. „Na našej webovej stránke sa nachádza aj formulár, ktorý je na to priamo určený, prípadne môže pacient poslať sťažnosť aj poštou. V tejto chvíli žiadnu takúto sťažnosť neevidujeme a podľa indícií, ktoré sú v článku spomenuté, sme takéhoto pacienta v našom systéme nenašli,“ spresnila.
Pacienti by mali tiež pri dlhodobých problémoch zvážiť skôr plánovanú návštevu lekára, než prichádzať na urgent s tým, že už dlhšiu dobu pociťujú ťažkosti.
„Pracoviská urgentného príjmu sú prioritne určené pre akútne a život ohrozujúce stavy. Samozrejme naši zdravotníci pacientov neodmietajú, ale je pochopiteľné, že ak príde pacient, ktorý je v ohrození života, tak má samozrejme prednosť pred niekým, kto príde na urgent s kliešťom alebo si príde predpísať lieky, prípadne už mesiac má migrénu, alebo ho uštipol hmyz. Takýmto pacientom odporúčame, aby navštívili svojich obvodných lekárov,“ ozrejmila.
Kliská dodala, že prípad prešetrovať nateraz nebudú, nakoľko nevedia, o akého pacienta ide a neevidujú žiadnu sťažnosť. Nemocničné zariadenie na Mickiewiczovej ulici je podľa nej naďakej vhodné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Určite áno, denne tu naši zdravotníci zachraňujú životy a poskytujú liečbu stovkám pacientov,“ zdôraznila. Pripomenula, že urgentnú zdravotnú starostlivosť v Bratislave a v blízkom okolí zabezpečuje výhradne UNB.
„Naše pracoviská urgentu zažívajú nápor pacientov a patria k najvyťaženejším pracoviskám s najvyšším počtom pacientov. Univerzitná nemocnica Bratislava preto žiadala o rozšírenie siete urgentov aj mimo UNB,“ podotkla Kliská.
„UNB poskytuje urgentnú zdravotnú starostlivosť na štyroch pracoviskách, Nemocnica Ružinov, Nemocnica akad. L. Dérera na Kramároch, ambulantná pohotovostná služba v Nemocnici Staré Mesto a Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v Petržalke. Ročne ošetríme v priemere 150-tisíc pacientov,“ uzavrela.
Čítajte viac Desiatky lekární predali do zahraničia lieky za 7 miliónov. Pacientom teraz chýbajú aj tie najkritickejšie
Primár Hodosy: Viem si predstaviť, že mu povedali – deň ešte vydržíš
Odchádzajúci primár urgentného príjmu v ružinovskej nemocnici Július Hodosy priblížil, že každá sieť nemocníc na Slovensku sa riadi podľa iných medzinárodných protokolov. V konečnom dôsledku sú však rovnaké. Časť problémov si na vyťažených príjmoch spôsobujú aj samotní pacienti. „Podiel viny je takých 30 až 40 percent. Naše urgenty riešia pacientov, ktorí sú v bezvedomí, nebije im srdce, teda tie najvážnejšie stavy, no skúšame obslúžiť všetky problémy a nemáme na to podmienky,“ povedal.
Ružinovský urgent je pritom to najrušnejšie miesto v nemocnici a je aj mimoriadne vyťažené. Za 24 hodín tu musia ošetriť okolo 200 pacientov a Hodosy upozornil, že takéto služby sú náročné a finančne neatraktívne. „No keď pacient povie, že sa mu ťažko dýcha, mali by mu odmerať vitálne funkcie a podľa nich postupovať. Ak povie, že už štyri týždne ťažko dýcha, no vitálne funkcie má v poriadku, tak si viem predstaviť, že mu na urgente povedia, že ešte deň vydrží,“ podotkol. Vitálne funkcie mu však nezmerali. Hodosy priblížil, že nemocnica na Mickiewiczovej ulici nemá triáž pacientov, no len tzv. ústavnú pohotovostnú službu. Chirurgickú, internú, neurologickú a psychiatrickú.
Pacient by mal podľa neho mať v nemocnici jeden styčný bod, kde určia, čo s ním. Zdôraznil, že pacienti si na urgenty chodia predpisovať lieky. „To nie je našou prácou, no ak je diabetik bez inzulínu, nemáme na výber,“ uzavrel.
Čítajte viac V ambulanciách bude dusno. Vyčerpaní pediatri sa riešenia nedočkali, od augusta im nadčasy predpíšu povinne
Váš problém nie je náš problém
Kým v Ružinove, na Kramároch a v Petržalke nemocnice majú urgentný príjem, v Starom Meste funguje len ústavná pohotovostná služba. Tá pacientom slúži pre ťažké stavy, akými sú infarkty alebo vážne zranenia. Jej hlavnou úlohou je v rámci centrálneho príjmu v nemocnici zabezpečovať nepretržitú dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientom, u ktorých došlo k náhlej zmene zdravotného stavu alebo v život ohrozujúcich situáciách.
Na dverách ambulancií nemocnice v Starom Meste sú v suteréne bloku ‚CH‘ rozpisy letných dovoleniek. Okolo nich sú aspoň štyri strohé odkazy pre pacientov. Informácie kontaktného centra pre utečencov z Ukrajiny sú v slovenčine. Pacient sa z prilepených papierikov napríklad dozvie, že poplatok za vyšetrenie je desať eur a že v prípade bolestí hrdla, teploty, zápalu močového mechúra či pri vysokom krvnom tlaku má navštíviť ambulantnú pohotovostnú službu pre dospelých na Šancovej ulici.
Najväčším písmom je však napísané, že Ústavná pohotovostná služba poskytuje len neodkladnú zdravotnú starostlivosť pre život ohrozujúce stavy. Medzi pokynmi pre pacientov je zdôraznené, že v službe je jeden lekár.
Milan sa v ordinácii napriek zdravotným problémom s pochopením nestretol. Jeho stav bol vyhodnotený ako odkladný. Lekár mu stručne vysvetlil, že tento problém je pre obvodného lekára a ambulancia v nemocnici sa mu venovať nemôže.
Keď službukonajúcemu personálu vysvetlil, že pochádza z Kežmarku a všeobecného lekára v hlavnom meste ešte nemá, bol namiesto očakávaného vyšetrenia poučený. Vraj má mať obvodného lekára aj v mieste prechodného bydliska. „Vysvetľoval som im, že lekára mám na druhom konci Slovenska, no bezvýsledne,“ skonštatoval.
Čítajte viac Na operáciu žlčníka sa čaká až dva roky. Pacient skôr prijme bolesť, ako ho zoperujú
Čakala ho tak bolestivá cesta do okresného mesta pod Vysokými Tatrami. Kežmarok je od Mickiewiczovej ulice vzdialený zhruba štyri hodiny autom s jednou krátkou pauzou. Vlakom to je podobne, takisto s jednou pauzou na prestup v stanici Poprad-Tatry. „Nemohol som dýchať. Cesta vo vozni národného dopravcu ma stála 25 eur ani nefungovala klimatizácia,“ skonštatoval lakonicky.
Do ambulancie svojej všeobecnej lekárky prišiel na druhý deň. „Moja lekárka ma hneď ráno poslala za internistkou. Do dvoch hodín som bol hospitalizovaný s akútnou pľúcnou embóliou,“ zdôraznil. Dozvedel sa, že pľúcnu embóliu spustila trombóza (krvná zrazenina, pozn. red.).
Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva pri embólii zdôrazňuje, že ide o nebezpečný stav, pri ktorom sa vytvorí krvná zrazenina a môže sa cez srdce dostať do pľúcnych tepien a embólia je na svete.
Po hospitalizácii mu naordinovali injekcie na riedenie krvi. Po nich nasleduje polročná liečba tabletkami a raz týždenne kontroly u všeobecného lekára. „Bol som na ultrazvuku a CT, či to nemá nádorový pôvod. Našťastie nie, no teraz musia hematológiou sledovať krvný obraz. V mojom veku nie je normálne, aby sa to stávalo. Podľa špecialistu z Košíc ide o trombofilný stav, teda stav, pri ktorom je telo náchylnejšie na vytváranie krvných zrazenín. Teraz to ešte musia testy potvrdiť,“ poznamenal. Okrem kontrol si musí sledovať aj krvný obraz.
Nielen v Bratislave, ale aj na Spiši sa musia lekári pretĺkať reáliami slovenského zdravotníctva. Špecialisti sú preťažení a čakacie lehoty k nim sú neúnosné. Najskorší voľný termín u hematológa dostal dva mesiace po prepustení z lôžka.
Ako však býva pri akútnych návštevách lekárov na Slovensku nutným zvykom, Milan si začal termín zháňať po známostiach. „Snáď vo štvrtok ho dostanem, mohlo by sa to podariť,“ dodal optimisticky.
No v to, že by podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou niečo v systéme napravil, vieru nemá a na kontrolórov sa obrátiť nechce. Je podľa neho zbytočné, aby chodili po ordináciách a robili tak vyčerpaným a prepracovaným lekárom starosti.
Kandidát Sasky na ministra zdravotníctva Szalay: Pripraveným šťastie praje
„Ak to nie je neodkladné a počká to, mal sa vrátiť do Kežmarku," skonštatoval šéf zdravotníckeho odboru Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay (Saska). Podotkol, že pacient nemá povinnosť mať obvodného lekára v mieste, kde sa zdržiava. „Je to rozhodnutie človeka z Kežmarku, že sa rozhodol bývať v Bratislave a lekára si nechal tam. Ak prenesie ťažisko svojho života do Bratislavy, mal by si tu nájsť lekára,“ spresnil.
Dodal, že by si mohol zároveň vybaviť aj prechodný pobyt, aby hlavnému mestu odvádzal dane. Je podľa neho pravdou, že na pohotovosti chodia pacienti, ktorí tam nepatria, a tiež nepopiera, že ich lekári odmietajú ošetriť.
Upozornil, že v Bratislave nie je problém s dostupnosťou všeobecných lekárov pre dospelých. Asociácia na ochranu práv pacientov poukázala, že študenti či mladí ľudia majú možnosť dočasne sa prihlásiť k miestnemu všeobecnému lekárovi. Ambulancie tzv. dočasných lekárov sídlia na Vajnorskej ulici 40.
Čítajte viac Heger: Bol to dobrý plán, len nevyšiel. Rázsochy z európskych peňazí definitívne nebudú
To najlepšie je už dávno preč
Pod univerzitnú nemocnicu patria Nemocnica Ružinov, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice, Nemocnica akademika Ladislava Dérera a Nemocnica Staré Mesto. Výstavba poslednej spomínanej sa začala ešte v roku 1857. Dnes je na odpis, no kým nestojí legendárna štátna koncová nemocnica Rázsochy, musí postačiť.
Čítajte viac Lieky v našich lekárňach chronicky chýbajú. Trh je pokrivený, monopol drží v rukách Čína
Nech to stojí, čo to stojí
Služba na pohotovosti nie je lukratívnou pracovnou pozíciou. Lekári sa v službe striedajú v 12-hodinových zmenách. Tie sú bez špeciálnych príplatkov. Primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny v Národnom onkologickom ústave v Bratislave Andrea Letanovská (Demokrati) ozrejmila, že tieto služby sa dávajú najmladším lekárom bez atestácie. „Sú to veľmi slabo platené služby, a keď je mladý lekár bez skúseností a starší mu nestojí za chrbtom, tak ľahko skĺzne do rutiny, že čo nevie vybaviť hneď, pošle preč,“ doplnila. Zdôraznila, že pacient mal byť poslaný na interné vyšetrenie, kde by okamžite embolizáciu diagnostikovali.
Viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Elena Marušáková priznáva, že aspoň tretina pacientov využíva pohotovosti, ak nestihnú obvodného lekára. „Nie je to zneužívanie, ale je to nesprávne. Chodí tam časť hypochondrov, sociálne vylúčení ľudia, ktorí tam hľadajú kontakt,“ uviedla. Zdôraznila však, že ak je pacientovi veľmi zle, najlepšou voľbou je zavolať si záchrannú službu. „Keď dorazia, spravia prvotné vyšetrenia a nestane sa, že vás na pohotovosti odmietnu.“
Dodala, že aj mladí lekári musia dbať na medicínske protokoly. „Musia vylúčiť život ohrozujúce príčiny symptómu. Nie, že leží v kaluži krvi, ale tu ide o symptómy. Väčšina lekárov ich však posudzuje, že ten kto príde s bolesťou hrude, nie je v ohrození života.“
Pripomenula aj nedávne úmrtie Daniela Heribana. Herec deň pred smrťou navštívil urgentný príjem v nemocnici na Kramároch. Z neho ho však prepustili domov. Letanovská zopakovala, že v kritickom stave má pacient trvať na záchrannej zdravotnej službe.
Dlhoročný záchranár a lekár Viliam Dobiáš sa pochválil, že posádka sanitky vie v priebehu trištvrte minúty vyšetriť človeka a určiť, akú liečbu potrebuje. Či neodkladnú starostlivosť, alebo pár hodín počká. Zaužívané medzinárodné triediace schémy sú podľa neho spoľahlivé. „V prednemocničnej kontrole sa sleduje, či je pacient pri vedomí, či spolupracuje a nie je zmätený, či dýcha a ako rýchlo, kontrolujeme či je hmatateľný pulz a jeho silu. Na základe týchto poznatkov vedia záchranári určiť, aký akútny je pacientov stav, alebo či je mŕtvy,“ skonštatoval.
Zdôraznil však, že urgentné príjmy a pohotovosti majú inú triáž pacientov. „Každý, kto tam príde, si myslí, že je akútny. Ak príde s dvojtýždňovými ťažkosťami, neznamená to, že je urgentný. Priemerná doba čakania na urgentnej pohotovosti sú tri hodiny, pričom sú vždy uprednostnení pacienti privezení sanitkou. Ľudia sa po polhodine rozčuľujú, ako dlho čakajú. Pritom polovica z nich tam nemá čo robiť,“ uzavrel Dobiáš.
Slovensko skúsenosti s výstavbou nemocníc vo svojej samostatnosti nemá. Od 60. do 80. rokov minulého storočia sanedostatočné kapacity lôžok riešili veľkoplošné nemocnice.
Čítajte viac Paška dostal päť rokov za kauzu ultrazvuk. Podvodný tender písali na počítači víťaznej firmy