V každom prípade by sa mala prezidentka rozhodnúť či Gašpara mladšieho vymenuje, alebo nie. Ak ho nevymenuje, na rade bude vláda. Premiér Robert Fico však medzitým vyhlásil, že SIS bude mať riadne vedenie do niekoľkých dní a otázka bude vyriešená. Urobil tak v pléne Národnej rady (NR) SR počas štvrtkovej Hodiny otázok.
Vedenie do niekoľkých dní?
„Nie sme malé deti a môžem vás informovať, že do niekoľkých dní bude táto situácia vyriešená a SIS bude mať riadne vedenie so všetkým, čo k tomu patrí,“ povedal premiér s tým, že ak nebude konať prezidentka Čaputová, budú konať oni vo vládnej koalícii. Nepovedal, akým spôsobom chce situáciu vyriešiť.
Čítajte viac Obštrukcia alebo nie? Medzi Ficom a Čaputovou to kvôli šéfovi SIS vrie. Prezidentka nezdržuje, no musí mať dôvod
Jedným z možných riešení, ako obísť prezidentku, je zmeniť zákon tak, ako to kvôli Ivanovi Lexovi spravil v roku 1995 vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar. Lexu odmietal vymenovať prezident Michal Kováč. Poslanec Smeru Tibor Gašpar však pred niekoľkými dňami uviedol, že keby chceli meniť osobitný zákon o SIS, už by s tým prišli.
Čítajte viac Fico: Ak nebude konať prezidentka, budeme konať my. SIS bude mať do niekoľkých dní riadne vedenie
Vláda však na štvrtkovom rokovaní schválila doplnenie štatútu SIS, ktoré predložil Rulíšek. Keďže ide o vyhradený materiál, detaily nie sú tajné. Zatiaľ nie je oficiálne jasné, ako vláda bude štatút meniť. Druhou možnosťou teda je, že spolu so súčasným vedením, keďže predkladateľom návrhu je Rulíšek, sa zmení spomínaný štatút služby tak, aby ju mohol riadiť s plnými kompetenciami aj nižšie postavený člen vedenie, ktorým by sa mohol stať Gašpar mladší.
Prezidentská kancelária pre Pravdu uviedla, že nemá informáciu, o akom pláne premiér Fico hovorí a nemôže sa teda k tomu vyjadriť. „Riaditeľa SIS jej vláda navrhla takmer po štyroch mesiacoch, nikam sa pritom neponáhľala, a ešte pred pár týždňami to Robert Fico obhajoval tým, že SIS je momentálne v rukách skúseného profesionála, ktorý si dobre robí svoju prácu,“ uviedla. Zopakovala, že nie je dôvod Gašpara okamžite vymenovať. „V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu totiž prezidentka „má mať možnosť pokojne preskúmať ústavné, zákonné a na osobu vzťahujúce sa kritériá navrhnutého kandidáta“,“ dodáva hovorca prezidentky Jozef Matej.
Líder Hlasu a predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas) minulý týždeň uviedol, že Hlas by neodobril odobratie právomoci prezidentovi menovať šéfa SIS. Pellegrini zároveň potvrdil, že sa s premiérom Robertom Ficom o téme už bavili a zmenu odmietol. „Ja som sa postavil k tomu tak, že to tak nebude. Postavím sa k tomu aj druhýkrát,“ povedal. Podľa Pellegriniho Fico tento jeho postoj rešpektuje a už to nepovažuje za tému. „Môže to hovoriť. Ja vám hovorím, že Hlas s tým nebude súhlasiť, ani ja osobne. Tým pádom je to vybavené,“ reagoval na Ficove slová. Zdá sa, že Fico dokázal obísť aj Pellegriniho výhrady.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) dúfa, že „prezidentka pochopí, že SIS potrebuje mať riaditeľa“. „Nezachytil som žiadne odborné výhrady voči pánovi Gašparovi a táto zmena štatútu nemá s týmto nič spoločné,“ ozrejmil. Nechcel komentovať ani otázky, že by bol riadením tajnej služby poverený niekto iný, ako riaditeľ SIS. „Viete, že to je vyhradený materiál a nemôžem sa k tomu vyjadrovať. Stále platí postoj Hlasu, že nechceme aby bola kompetencia vymenovania šéfa SIS prezidentka odobratá,“ priblížil Šutaj Eštok.
Poslanec za Hlas Samuel Migaľ ozrejmil, že k úprave štatútu SIS boli otázky aj na rokovaní výboru na kontrolu činnosti SIS. Keďže sa konal vo vyhradenom režime, nešpecifikoval obsah diskusie. Na otázku, či by zmena štatútu SIS ako riešenie vedenia tajnej služby bola pre Hlas priechodná, reagoval tým, že o tom v klube zatiaľ nehovorili. „Každé jedno riešenie, a to môžem garantovať za seba aj za celú vládnu koalíciu, bude urobené v súlade so zákonom,“ dodal.
Opozícia má obavy, no nemá informácie
Poslankyňa a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) priblížila, že bližšie informácie k zmene štatútu nemá. „Pýtali sme sa aj námestníka SIS, že čo bolo obsahom tejto zmeny. Bola som prekvapená, že pán námestník nás neinformoval tak, aby sme tomu rozumeli,“ ozrejmila a z toho dôvodu zvolala mimoriadny výbor na budúci utorok. Toto zasadnutie bude mať len jeden bod programu.
„Oboznámenie sa so zmenou štatútu, ktorá bola schválená na vláde. Myslím si, že je kľúčové posúdiť, či táto zmena obstojí v teste zákonnosti a ústavnosti,“ spresnila. Je presvedčená, že poslanci majú dostatok možností, ako by mohli zmenu štatútu zastaviť. Podotkla, že zo zákona vyplýva, že len riaditeľ vedie SIS. „Ak má pán premiér nejaké kreatívne myšlienky ako obísť zákon a ústavu, tak z hľadiska kreativity je to zaujímavé, no z hľadiska zákonnosti a ústavnosti musíme byť prísni,“ dodala a zdôraznila, že Ficove tvrdenia preto neobstoja.
Opozičná poslankyňa Národnej rady Zuzana Števulová (PS) sa obáva, že vláda by chcela otázku vedenia SIS vyriešiť zmenou štatútu tajnej služby a nie zmenou zákona. Upozorňuje na riziko, že by vláda mohla takto obísť kompetencie prezidenta krajiny vymenovať riaditeľa SIS. Upozorňuje na hrozbu ovládnutia SIS Ficovou vládou. „Vyzývame preto vládnu koalíciu, aby sa nezahrávala s ohňom a rešpektovala platný právny stav, ktorý predpokladá menovanie šéfa SIS prezidentom. Akýkoľvek iný postup je návratom do temných čias mečiarizmu,“ vyhlásila poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová.
Existuje „primeraná lehota“?
Prezidentka Čaputová na margo výhrad koalície, že naťahuje čas, uviedla, že aj vláda si dala načas, kým jej bez predchádzajúcej debaty predložila meno. „Asi to bolo veľké bremeno aj pre samotnú vládu, keďže si dala štyri mesiace na to, kým mi navrhla kandidáta,“ uviedla. Podľa koalície je primeraná lehota okolo dvoch týždňov, podľa ústavných právnikov nie je nikde stanovené, koľko času má prezidentka na odobrenie Gašpara mladšieho, no mala by sa rozhodnúť, či ho vymenuje, alebo nie, aby mohol proces pokračovať.
Prezidentka by teda mala v prípade vymenovania šéfa SIS rozhodnúť v primeranej lehote, ktorú však podľa sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR Ladislava Orosza nemožno vymedziť presne. Bývalý sudca ÚS SR Eduard Bárany pripomína, že prezidentka môže vy menovať len osobu navrhnutú vládou, ktorá za návrh aj zodpovedá. „Čiže nemôže vymenovať osobu na základe vlastného výberu. Pri rozhodovaní o návrhu vlády nie je viazaná lehotou, ale povinnosťou zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, ktorú treba podľa mojej mienky vykladať mierne extenzívne, tak že zahrnie aj SIS, hoci táto existuje na základe zákona, a nie priamo ústavy,“ hovorí Bárány.
Predpokladom riadneho fungovania SIS je podľa bývalého podpredsedu ÚS obsadenie funkcie jej riaditeľa. „Hlava štátu by mala vymenovať osobu navrhnutú vládou, pokiaľ spĺňa zákonom stanovené predpoklady pre túto funkciu, a to v rozumnom čase od predloženia návrhu. Mierne ironické oznámenia o neaktuálnosti riešenia tejto otázky svedčia o nepochopení charakteru tejto funkcie,“ konštatuje Bárány.
Podobnosť aj s kauzou okolo Čentéša
Sudca ÚS SR Ladislav Orosz uviedol, že zákon o SIS ustanovuje, že prezident vymenúva a odvoláva riaditeľa SIS na návrh vlády. Táto formulácia je obsahom len spomínaného zákona, ústava túto právomoc nedefinuje. „Nič iné o výkone právomoci prezidenta vymenúvať riaditeľa SIS v zákone nenájdeme,“ uviedol pre Pravdu. V takejto situácii je podľa Orosza potrebné hľadať odpoveď na otázku, aké má prezidentka možnosti a právomoci vo formujúcich sa ústavných zvyklostiach odvádzaných aj od judikatúry Ústavného súdu. „Podľa môjho názoru je na vymenúvanie riaditeľa SIS použiteľný výrok Ústavného súdu v uznesení sp. zn. PL. ÚS 4/2012, v ktorom sa vyjadril k otázke vymenúvania generálneho prokurátora,“ konštatuje sudca.
Uznesenie sa týka vymenovania generálneho prokurátora, toho času išlo o parlamentom schváleného nominanta vtedajšej koalície Jozefa Čentéša. ÚS rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa návrhom na vymenovanie nového generálneho prokurátora podľa čl. 150 ústavy a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
ÚS ďalej konštatoval, že nevymenovať kandidáta (v tomto prípade kandidáta na šéfa GP SR, pozn. red.) môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie. „Alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné,“ píše sa v rozhodnutí.
„Z citovaného možno odvodiť, že prezidentka môže návrh vlády odmietnuť z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta. O tomto dôvode musí prezidentka informovať vládu a tým sprostredkovane aj odmietnutého kandidáta,“ hodnotí Orosz.
Do úvahy prichádza aj ústavná sťažnosť
Ak by prezidentka návrh vlády odmietla, vláda jej môže predložiť návrh nového kandidáta. „Teoreticky, ale i prakticky tak prichádza do úvahy, že by sa k tejto otázke konkrétnejšie vyjadril Ústavný súd, napr. na základe ústavnej sťažnosti odmietnutého kandidáta na funkciu riaditeľa SIS,“ hovorí sudca Orosz.
„Odmietnutý kandidát by teoreticky mohol podať ústavnú sťažnosť smerujúcu proti prezidentke, ktorou by namietal porušenie svojho základného práva na prístup k verejnej funkcii za rovnakých podmienok,“ uviedol Orosz. Pripomína, že tak urobil v roku 2012 aj bývalým prezidentom Ivanom Gašparovičom odmietnutý kandidát na funkciu generálneho prokurátora Jozef Čenteš. Jeho ústavnej sťažnosti ÚS nálezom z roku 2014 vyhovel.
Čítajte viac Gašparovič nevymenovaním Čentéša porušil jeho právo, rozhodol súd
Otázne je aj to, čo v prípade, ak by Čaputová nechala voľbu na budúceho prezidenta. Podľa Orosza nemožno jednoznačne odpovedať, či by to bolo, alebo nebolo v súlade s ústavou. „Legitímnu a autoritatívnu odpoveď na túto otázku by mohol dať Ústavný súd v prípade, ak by odmietnutý kandidát podal ústavnú sťažnosť, ktorou by namietal porušenie svojho práva na rozhodnutie prezidentky o jeho kandidatúre v primeranej lehote,“ povedal Orosz s tým, že túto možnosť takisto v spomínanom prípade využil Čentéš, no v tejto veci súd jeho sťažnosti nevyhovel.
Podľa Bárányho by však ponechanie vymenovania na budúceho prezidenta znamenalo prílišný odklad. „Na čele SIS dlhodobo stáli riadne vymenovaní riaditelia, a nie ich námestníci. Žiaľ, súčasné vzťahy hlavy štátu s vládou skoro znemožňujú vybaviť výber riaditeľa SIS tak, ako by sa malo, vzájomnými diskrétnymi konzultáciami,“ dodal. Orosz pripomína, že to nie je jediný prípad. Bývalý prezident Michal Kováč takisto nevymenoval Ivana Lexu za šéfa SIS, no vláda na čele s Vladimírom Mečiarom zmenila zákon a právomoc vymenúvať riaditeľa SIS prešla z prezidenta na vládu.
Čo sa dialo v kauze Čentéš?
- Podobnosť medzi týmito prípadmi je práve v právomoci prezidentky, ktorá tak ako šéfa SIS, vymenúva aj generálneho prokurátora. V prípade generálneho prokurátora však prezidentovi právomoc vyplýva z ústavy a schváliť ho musela Národná rada (NR) SR.
- Problém nastal pri schvaľovaní. Čentéš ani jeho súper Dobroslav Trnka nezískali pre obštrukcie zo strany koalície aj opozície dostatočný počet hlasov. Obaja neskôr svoju kandidatúru stiahli. Poslanci si odhlasovali zmenu rokovacieho poriadku a voľba šéfa GP bola verejná. Čentéš o niekoľko mesiacov neskôr v máji 2011 opäť prijal ponuku koalície kandidovať a o mesiac ho poslanci zvolili za generálneho prokurátora.
- Začiatkom novembra podal Čentéš ústavnú sťažnosť, že ho úradujúci prezident Ivan Gašparovič nevymenoval ani takmer po piatich mesiacoch. Koncom februára poslanci podali návrh na Ústavný súd, ktorý rozhodol v októbri. Gašparovič nakoniec po viac ako roku a pol v januári 2013 informoval, že Čentéša nevymenuje, ten podal sťažnosť.
- V tom čase už bola pri moci po páde vlády Ivety Radičovej druhá vláda Roberta Fica. V decembri 2014 ÚS zrušil rozhodnutie bývalého prezidenta Gašparoviča a konštatoval, že nevymenovaním Čentéša za generálneho prokurátora došlo k porušeniu jeho základných práv. Návrh sťažovateľa vrátiť vec prezidentovi SR na ďalšie konanie súd zamietol. Čentéšovi však priznal finančné odškodnenie v sume 60-tisíc eur.