Obštrukcia alebo nie? Medzi Ficom a Čaputovou to kvôli šéfovi SIS vrie. Prezidentka nezdržuje, no musí mať dôvod

Prezidentka Zuzana Čaputová sa podľa vlastných slov nikam neponáhľa a je možné, že menovanie nechá až na nového prezidenta. Fico ju preto označil za „slúžku médií, Sorosa a tretieho sektora“ a naznačil aj možnú zmenu zákona, ktorú kedysi kvôli Ivanovi Lexovi inicioval Vladimír Mečiar (HZDS). Gašpar mladší je synom poslanca Smeru a bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, ktorý v súčasnosti čelí obžalobe.

Nie je sa kam ponáhľať

V Smere pôvodne uvažovali o exšéfovi polície, no ten vedel, že jeho nominácia by cez prezidentku neprešla. Smer tak hľadal inú cestu, no nie až tak vzdialenú pôvodnému zámeru. Nomináciu Gašpara mladšieho označuje Fico za bezúhonnú, opozícia ju však kritizuje. „O odložení menovania nového bezúhonného riaditeľa SIS o štyri mesiace nám hovorí žena, ktorá v rokoch 2020 až 2023 na vlastné oči sledovala rozklad tajnej služby a dnes ho svojou nečinnosťou mieni ďalej podporovať,“ napísal v nedeľu na sociálnej sieti Fico.

Vo svojom statuse reagoval na slová prezidentky Čaputovej a okrem iného ju označil za „sluhu a hovorkyňu médií, Sorosa a tretieho sektora“. V rozhovore pre reláciu Na telo totiž prezidentka uviedla, že je možné, že voľbu nechá až na nového prezidenta. Ten sa svojho mandátu ujme až o necelé štyri mesiace. Už predtým uviedla, že s vymenovaním sa nemieni nikam ponáhľať. „Asi to bolo veľké bremeno aj pre samotnú vládu, keďže si dali štyri mesiace na to, kým mi navrhli kandidáta,“ uviedla. Zopakovala, že ide o nové meno a nik s ňou o tom predtým nediskutoval. Zároveň poznamenala, že vláda jej pripravuje mnohé iné zadania, ktorými sa potrebuje zaoberať. „Ja nie som poštár,“ zdôraznila.

SIS je podľa nej zatiaľ v dobrých rukách. „Koniec koncov to skonštatoval aj premiér Fico,“ uviedla. Bývalého šéfa SIS Michala Aláča odvolala ešte minulý rok v auguste úradnícka vláda. Dôvodom bolo jeho obvinenie v policajnej akcii Rozuzlenie, ktorá sa týkala marenia vyšetrovania korupčných a iných trestných činov, navodzovania dojmu manipulácie výpovedí svedkov vyšetrovateľmi, diskreditovania OČTK či zneužívania právomocí verejného činiteľa. Nahradil ho námestník SIS Tomáš Rulíšek.

Čítajte viac Tajných má riadiť Gašparov syn, cez Čaputovú zrejme neprejde. Fico ju skritizoval: SIS nie je priorita?

Na margo bezúhonnosti Gašpara ml. majú politológovia rozdielny názor. „Prezidentka sa nemusí nikam ponáhľať, naopak mala by čakať na meno človeka, ktorý nebude profesiou „syn niekoho vplyvného“. Nie človek, ktorý chce kohosi pichnúť vidličkou do čela,“ uviedol pre Pravdu politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Narážal pritom na vyjadrenia Pavla Gašpara z nahrávky z poľovníckej chaty, ktoré adresoval súčasnému ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi potom, čo odišiel z miestnosti. Na nahrávke ho inštruoval, ako má vypovedať na polícii o Ľudovítovi Makóovi.

„Jeho výroky z poľovníckej chaty vypovedajú najmä o jeho charaktere. Domnievam sa, že človek s takýmito charakterovými vlastnosťami by nemal byť riaditeľom spravodajskej služby. O jeho bezúhonnosti môžu rozhodnúť bezpečnostné orgány, ale ako môžu rozhodnúť, keď sú pod vplyvom vládnej koalície,“ myslí si Štefančík. Politológovi z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka však nie sú známe žiadne okolnosti, podľa ktorých by z právneho hľadiska nespĺňal požiadavku na bezúhonnosť. „Teda neviem o tom, že by čelil trestnému stíhaniu. Čo sa týka ďalších okolností, o bezúhonnosti rozhodujú bezpečnostné previerky. Pokiaľ má napríklad problém s dokumentáciou pôvodu svojho majetku, to býva považované za bezpečnostné riziko,“ skonštatoval pre Pravdu.

Denník SME informoval, že Gašpar si v lukratívnej časti Nitry postavil luxusný dom za vyše 220-tisíc. Počas doterajšej kariéry pritom nemal zamestnania, v ktorých by mohol nadštandardne zarobiť. Na otázky denníka nereagoval. Riaditeľ SIS by mal podľa Marušiaka zároveň garantovať politickú neutralitu tajnej služby. „Jeho politické prepojenia môžu v tomto smere vyvolávať obavy. Podobné obavy sa objavovali aj v nedávnej minulosti,“ hovorí.

Menovanie nezdržuje, no musí mať dôvod

Nevymenovanie navrhnutého kandidáta Gašpara mladšieho za šéfa SIS niekoľko mesiacov by Čaputová nepovažovala za obštrukciu. Čaputová poukázala na to, že prezident má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, a tým SIS nie je. Súhlasí s tým aj politológ z Ekonomickej univerzity. „Prezident síce má zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, ale nie je nikde uvedené, že SIS je ústavný orgán,“ uviedol.

Čítajte viac SIS má na krku desiatky káuz. Škandál so stíhaním jej šéfov uškodí podľa odborníkov záujmom Slovenska

„Za jeho vymenovanie, ale aj prípadné nevymenovanie bude zodpovedná prezidentka. Rozumiem, že nemá dôvod sa ponáhľať s menovaním kandidáta, s ktorým nie je stotožnená,“ hodnotí Marušiak. Čaputová pripustila aj možnosť, že nechá menovania nového šéfa SIS, resp. posúdenie vládnej nominácie až na budúceho prezidenta. Mandát súčasnej hlave štátu končí v polovici júna. Bude to z jej strany podľa politológov obštrukcia či zdržiavanie?

Podľa Štefančíka prezidentka nezdržuje. „Nakoniec nepoznáme meno jej nástupcu. Ak to bude človek nezávislý na vládnej koalícii, môže postupovať rovnako ako Zuzana Čaputová,“ uviedol. Politológ Marušiak pripomína, že zákon SIS jasne hovorí, že šéfa SIS menuje a odvoláva prezident na návrh vlády. „Jeho nevymenovanie nemusí automaticky znamenať nečinnosť alebo ohrozenie inštitúcie, ktorá svoje vedenie má a aj v prípade, že šéf vymenovaný nie je, existuje jeho štatutárny zástupca, ktorého možno poveriť vedením,“ uviedol. „Rozhodnutie ponechať menovanie na budúceho prezidenta je však nepochybne výnimočným krokom a malo by byť dostatočne zdôvodnené,“ dodal na margo odloženia menovania SIS.

Zmení Fico zákon?

Premiér však naznačil v tejto výmene názorov ďalší rozmer aj vzhľadom k tomu, že Čaputová nepovažuje menovanie šéfa SIS za prioritu. Prezidentke pohrozil, že môže dôjsť k zmene zákona. „Dali ste nám ďalších tisíc dôvodov na to, aby sme dostali novelizáciu Trestného zákona do života. A zamysleli sa nad tým, ako reagovať na vašu nečinnosť pri menovaní nového riaditeľa SIS,“ reagoval v statuse Fico.

Foto: SITA, Brano Bibel

fico, GP, oznámenie, generálna prokuratúra Predseda strany Smeru Robert Fico

Pripomenul tak svoje skoršie vyjadrenia, že ak sa nerozhodne menovať Gašpara mladšieho do čela SIS „v normálnom časovom období“, „tohto bremena“ ju vedia zbaviť. Fico sa však konkrétne nevyjadril, čo je podľa neho štandardná doba na rozhodnutie, niektorí koaliční poslanci či ministri sa vyjadrili, že sú to zhruba dva týždne.

Čaputová reagovala, že ak by napadli menovacie právomoci, tento krok spochybní. „V zmysle našej Ústavy, hlava štátu má výlučné menovacie právomoci, pokiaľ ide o vyšších štátnych úradníkov,“ reagovala. Šéf Smeru však narazil nielen na ňu, ale aj na svojho koaličného partnera. Na zmenu zákona o SIS by mu stačila len obyčajná väčšina, a teda hlasy koaličných poslancov.

Čítajte viac Kvalifikáciou Pavla Gašpara za šéfa SIS je tetovanie, prísľub pomsty a kontakty s bödörovcami, tvrdí SaS

Šéf NR SR však v diskusnej relácii Na hrane v TV Joj uviedol, že odmietol návrh odobrať prezidentovi právo menovať šéfa SIS. S takýmto návrhom už za ním údajne premiér prišiel. „Predstavte si, že takúto debatu sme už mali a ani o nej neviete. Ja som sa postavil k tomu tak, že to tak nebude. Postavím sa k tomu aj druhýkrát. Neviete, o čom hovoríte,“ povedal šéf koaličného Hlasu. Podľa Pellegriniho Fico tento jeho postoj rešpektuje a už to nepovažuje za tému. „Môže to hovoriť. Ja vám hovorím, že Hlas s tým nebude súhlasiť, ani ja osobne. Tým pádom je to vybavené,“ reagoval na Ficove slová Pellegrini s tým, že on by vymenoval kohokoľvek, koho by mu navrhol premiér, pokiaľ by nebol obvinený a spĺňal zákonné podmienky.

Aj napriek Pellegriniho postoju tu je podľa Marušiaka možná zmena. „Tu bude rozhodujúca pozícia Hlasu a Petra Pellegriniho. To, že momentálne má k podobnému kroku negatívnu pozíciu, neznamená, že by s ním za zmenených okolností nemusel súhlasiť,“ zhodnotil politológ SAV. „Hovorcom Roberta Fica je Andrej Danko. A ten ľuďom na Slovensku odkazuje, že sa tu bude vládnuť tvrdou rukou. Je pozitívne, že s týmto zatiaľ Peter Pellegrini nesúhlasí, uvidíme však, dokedy bude odolávať,“ konštatuje politológ z Ekonomickej univerzity s tým, že aj z tohto dôvodu by bolo najlepšie, keby Pellegrini ostal súčasťou vládnej koalície a predsedom parlamentu. „Z pozície prezidenta totiž už na Fica ani na vládu nebude mať taký vplyv ako šéf vládnej strany a hlava parlamentu,“ uviedol Štefančík.

Aj Mečiar vzal prezidentovi kompetencie kvôli Lexovi

Právomoci menovať šéfa SIS však na istý čas prezidentovi nepatrili. Prvého riaditeľa Vladimíra Mitra vymenoval vtedajší prezident Michal Kováč na návrh Vladimíra Mečiara, šéfa HZDS a predsedu vlády. Mitro bol vo funkcii necelé dva roky. Politická situácia sa však po septembrových voľbách 1994 začala meniť a najdôležitejším človekom sa pre Mečiara stal Ivan Lexa. Mitro odstúpil vo februári 1995 po politickom tlaku toho istého Mečiara, ktorý od neho údajne chcel, aby odpočúval novinárov.

Foto: TASR, Miroslava Cibulková

Michal Kováč, Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič Na archívnej snímke z 14. januára 1998 v Bratislave prezident SR Michal Kováč (vpravo) v neformálnom rozhovore s premiérom Vladimírom Mečiarom a predsedom NR SR Ivanom Gašparovičom (v pozadí).

Práve Lexa sa mal stať šéfom SIS, no narazil na nevôľu Kováča. Ich spor sa začal už po voľbách, kedy ho Kováč odmietol vymenovať za ministra privatizácie, no prezident to odmietol so slovami, že „mal a stále má voči menovaniu pána Lexu zásadné výhrady“. Napokon sa však Lexa stal štátnym tajomníkom spomínaného rezortu a keď minister menovaný nebol, fakticky rezort privatizácie riadil. V novembri 1993 ho Kováč rovnako odmietol vymenovať do funkcie riaditeľa SIS.

Keďže Kováč odmietal Lexu vymenovať, HZDS v parlamente presadilo v roku 1995 novelu zákona o SIS, podľa ktorej jej riaditeľa vymenúva vláda, nie prezident. Mečiar následne Lexu 18. apríla toho istého roku vymenoval. Práve s Lexovým menom je spojených množstvo káuz počas viac ako 30-ročnej histórie SIS vrátane únosu syna prezidenta Kováča či smrti Róberta Remiáša, ktorý zomrel v aute po výbuchu, pričom nástražný výbušný systém mala do auta nainštalovať práve SIS. Lexa bol na čele tajných do marca 1998. O rok neskôr vláda Mikuláša Dzurindu zákon znova zmenila a menovaciu právomoc vrátila prezidentovi.

Foto: TASR, Rudolf Bihary

Ivan Lexa Ivan Lexa počas 11. novembra rokovanie tretej schôdze Národnej rady SR.

V aktuálnom volebnom období je zatiaľ v parlamente jedna novela zákona, ktorá sa týka zmeny v SIS. Predložil ju poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, ktorý chce, aby aj kandidáti na šéfa SIS prešli verejných vypočutím tak ako policajný prezidenti. Tibor Gašpar uviedol, že by s tým súhlasil.

Konflikt dvoch mentálnych svetov

Ústava hovorí, že prezident vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, pričom SIS je ústredný orgán s celoslovenskou pôsobnosťou. „Preto sa tu pomaly črtá ďalší ústavný spor medzi vládnou koalíciou a prezidentom,“ myslí si Štefančík. Podľa Marušiaka je konflikt medzi palácom a úradom vlády, resp. vládnou koalíciou evidentný. Štefančík si myslí, že je to skôr druhotný spor.

„Povedal by som, že tu ide o spor medzi vládnou koalíciou a prezidentom až v druhom rade. Toto je konflikt dvoch odlišných mentálnych svetov. Ten prvý je charakterizovaný tvrdou rukou štátu, protekcionizmom, rodinkárstvom, sklonmi uctievať autoritárskych politikov, ten druhý spravodlivosťou, princípmi otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracie. Nebolo by správne nechať Zuzanu Čaputovú v tomto civilizačnom konflikte osamotenú,“ dodáva politológ.