Takmer každý riaditeľ SIS od momentu vzniku tajnej služby má na krku kontroverzné kauzy, iba málokto skončil vo funkcii v postavení obvineného. Vladimír Pčolinský šéfoval tajným necelý rok. Do úradu nastúpil v roku 2020 a už v marci 2021 o funkciu prišiel pre obvinenie v korupčnej kauze s úplatkom 20-tisíc eur. Peniaze mal dostať za to, že tajná služba dala pokoj konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi a prestala ho odpočúvať.
Pčolinský sa súdnemu procesu už dvakrát vyhol. Prvý raz ho zachránila Generálna prokuratúra pomocou paragrafu 363 v čase, keď dozorový prokurátor už písal obžalobu. Pri druhom pokuse zas vrátili súdy podanú obžalobu pre procesné pochybenie. Tento utorok však vyšetrovateľ navrhol znovu podať obžalobu na Pčolinského v korupčnej kauze.
„V danej trestnej veci bol v minulom týždni Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) doručený spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Príslušný prokurátor ÚŠP po naštudovaní spisového materiálu určí ďalší postup vo veci,“ priblížila hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová.
Minulý týždeň mu pribudlo aj nové obvinenie v kauze Rozuzlenie, tentoraz za založenie a podporovanie zločineckej skupiny a takisto za zneužívanie právomoci verejného činiteľa. V tej istej veci je tiež obvinený Pčolinského nástupca Michal Aláč. SIS prebral na jar 2021 a vo funkcii vydržal niečo vyše dvoch rokov.
Čítajte viac Čaputová odvolala šéfa SIS Michala Aláča, riaditeľom sa stal Tomáš Rulíšek
Podľa polície mal spolu s Pčolinským, riaditeľom Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Romanom Konečným, podnikateľom Petrom Koščom, expolicajtom Jánom Kaľavským a bývalým siskárom Martinom Ciriakom mariť vyšetrovania korupčných a iných trestných činov, ale aj diskreditovať orgány činné v trestnom konaní.
Portál aktuality.sk prišiel s informáciou, že podľa výpovede utajeného svedka z prostredia SIS mali tajní už po zadržaní jej riaditeľa Pčolinského v marci 2021 začať zbierať informácie spochybňujúce jeho bývalého námestníka Borisa Beňu. Neskôr sa mali zamerať na skupinu okolo vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu.
Desiatky káuz SIS
- Povesť slovenskej tajnej služby nie je najlepšia. SIS je organizácia, ktorá sa spájala s množstvom väčších či menších škandálov. Už prvý riaditeľ služby Vladimír Mitro odišiel z postu škandalózne. Vraj ho Vladimír Mečiar tlačil do odpočúvania novinárov. Pri svojom druhom pôsobení čelil problémom kvôli nelegálnym nahrávkam Pavla Ruska a podnikateľa Jána Badžgoňa, ktoré údajne spravila SIS. Tá to poprela.
- Druhým šéfom tajných bol Ivan Lexa, post obsadil až po tom, čo poslanci Národnej rady SR zmenili zákon a umožnili vymenovanie riaditeľa tajných vládou, nie prezidentom. Pod Lexovým vedením sa SIS snažila zdiskreditovať biskupa Rudolfa Baláža, podieľala sa na zavlečení Michala Kováča mladšieho do Rakúska a biľagom na povesti SIS je vražda Róberta Remiáša.
- Lexovým nástupcom vo funkcii sa stal Rudolf Žiak, ktorý figuroval v kauze sabotáž. Išlo o návrhy špeciálnych operácií s cieľom narušiť integračné snahy štátov strednej Európy. Bol síce obvinený, no Generálna prokuratúra obvinenia zrušila, lebo vraj neboli trestným činom.
- Do roku 2006 SIS šéfoval Ladislav Pittner, ktorého najväčšou kauzou bola takzvaná skupinka. Tajná služba mala vtedy zbierať informácie o skupine ľudí, ktorí podľa vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu škodili štátu. Napríklad o podnikateľovi Milošovi Žiakovi, ktorý sa uchádzal o zákazky na ministerstve obrany, napísala SIS správu začínajúcu sa slovami, že Žiak je Žid a jeho žena je ruská Židovka. Podnikateľ to vtedy označil za „kanálový antisemitizmus“.
- Za ním na čelo spravodajskej služby bol vymenovaný Jozef Magala. Za jeho šéfovania SIS zastavila odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, známeho zo spisu Gorila. S Jánom Valkom sa nespájajú zásadné kauzy, až na to, že sa k nemu hlásil Antonino Vadala. Muž v Taliansku odsúdený za obchodovanie s drogami tvrdil, že si kúpil šéfa SIS. To Valko poprel.
- Pred príchodom Vladimíra Pčolinského SIS štyri roky viedol blízky priateľ predsedu SNS Andreja Danka Anton Šafárik. Ako šéf tajnej služby musel poslancom vysvetľovať, či SIS vedela o únose vietnamského podnikateľa vládnym špeciálom. Na povesti SIS nepridala ani kauza vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.
- Z jej objednávky bol obvinený Marian Kočner, pričom jedným z dôkazov malo byť špehovanie novinára, ku ktorému sa priznal bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth. A keď sa objavili chýry o tom, že SIS sledovala organizátorov protestov Za slušné Slovensko, Šafárik to poprel.
Čítajte viac Riaditeľa SIS Michala Aláča prepustili, prezidentku žiada o zbavenie mlčanlivosti
Je ohrozená bezpečnosť Slovenska?
Vážne podozrenia voči vysokým predstaviteľom spravodajskej služby neslúžia v jej prospech ani doma, ani v zahraničí. Predseda Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov (ABSD) Jaroslav Gofjár upozorňuje, že stíhanie šéfov SIS sa netýka hlavnej činnosti služby, ale konkrétnych osôb.
“Vznesené obvinenia riaditeľov služby určite predstavujú vážny reputačný problém, okrem iného aj z pohľadu zahraničných partnerov. To ale ešte vôbec nemusí znamenať, že si SIS svoje úlohy neplní. Činnosť spravodajských služieb musí byť nastavená tak, aby dokázali fungovať aj pri otrasoch v ich vedení, ktoré sa obvykle žiaľ objavujú v pravidelných intervaloch minimálne v povolebnom období,” uviedol pre Pravdu spravodajský odborník.
„Avšak vo všeobecnosti sa dá povedať, že ide o značný problém, ktorý sa môže negatívne odraziť na spolupráci s partnerskými zahraničnými službami,“ priznáva Gofjár. Problémy v SIS sa však už stali politickou témou a najviac sa na nej živia hlavne opoziční politici. Strana Smer téme v poslednom týždni venovala niekoľko tlačových konferencií, na ktorých okrem iného upozorňovala aj na údajné nebezpečne následky obvinenia riaditeľov spravodajskej služby.
“Je ohrozená bezpečnosť Slovenska, pretože my budeme vylúčení z Benátskeho klubu, to je organizácia združujúca tajné služby Európy a ďalších členských krajín, kde sa vymieňajú informácie,” tvrdil pred niekoľkými dňami podpredseda Smeru Robert Kaliňák.
Čítajte viac Čaputová: Žiadny prevrat sa nekoná. Nik vám krajinu neunáša, dodal premiér
Odborník Gofjár nepovažuje tento scenár za reálny. “Úplné zastavenie zdieľania spravodajských informácií je málo pravdepodobné. Môže ale nastať to, že partnerské služby budú viac zvažovať, ktoré informácie nám poskytnú a ktoré si radšej ponechajú. To sa však určite nebude týkať informácií indikujúcich ohrozenie bezpečnosti. Už aj kvôli situácii, v ktorej sa náš región nachádza po začatí agresie Ruska na Ukrajine,” odôvodňuje spravodajský odborník.
Zlý signál pre partnerov
„Vznesené obvinenia riaditeľov služby predstavujú vážny reputačný problém,“ poznamenal ďalej Gofjár. Pripomína, že okrem obvinenia Pčolinského a Aláča už bol za korupciu právoplatne odsúdený námestník riaditeľa SIS Boris Beňa. “V tomto smere vyvstáva otázka, či je jeho podmienečný trest adekvátny a či aj táto symbolická výška trestu nevyslala do zahraničia signál, že tieto problémy neberieme dostatočne vážne,” rozmýšľa expert.
S týmto názorom sa stotožňuje aj spravodajský analytik ministerstva obrany Roman Laml, podľa ktorého problémy v silových zložkách štátu by sa dali riešiť aj s menšími reputačnými stratami. Ako akýsi príklad tu by mohla poslúžiť kauza exšéfa dánskej obrannej spravodajskej služby Larsa Johana Findsena. V roku 2020 dánsky kontrolný orgán vyslovil podozrenie, že pri činnosti Findsena a jemu podriadenej služby dochádzalo k prípadom porušovania zákonov.
Následne ho odvolali z funkcie a začalo sa vyšetrovanie. Súčasne aj minister spravodlivosti zriadil špeciálnu komisiu na preverenie týchto podozrení. Komisia napokon oslobodila vedenie služby spod podozrení, ale v tom čase už bol Findsen niekoľko dní vo väzbe. Laml upozorňuje hlavne na to, že vyšetrovanie aj súdne pojednávanie sa odohrávali za zatvorenými dverami.
Podľa Lamla si zodpovedné orgány v Dánsku naplno uvedomujú mimoriadnu citlivosť prípadu, a preto sa usilovali riešiť problém bez zbytočného rozruchu a neponúkli ho ako mediálnu udalosť. „U nás to vyzerá skôr opačne,“ skonštatoval.
Čítajte viac Akcia Rozuzlenie: Obvinili šéfa SIS Aláča, jeho predchodcu Pčolinského, šéfa NBÚ Konečného a troch ďalších
Politici prípadu len škodia
Obaja odborníci sa zhodujú, že rozsiahla prezentácia vyšetrovania exšéfov SIS, hlavne zo strany politikov, medzinárodný imidž Slovenska len zhoršuje.
“Momentálne politické zisky sú pre nich dôležitejšie ako dlhodobé poškodenie slovenských záujmov. U našich zahraničných partnerov nemôže budiť dôveru, že za posledných niekoľko rokov bol právoplatne za korupciu odsúdený námestník riaditeľa SIS a dvaja ďalší riaditelia SIS boli obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Nikto už taktiež len tak nezmaže ten pocit nedôvery, ktorý sme si dokázali ‚vybudovať‘ u našich zahraničných partnerov,” spresnil Laml.
Gofjár ďalej hovorí, že riaditeľ spravodajskej služby musí mať nepochybne politickú podporu. Podľa slovenských zákonov totiž šéfa SIS nominuje vláda, a preto po voľbách pravdepodobne by sa Aláč aj tak musel so stoličkou rozlúčiť.
“V stabilných demokraciách však nebýva výnimočný aj jav, keď zostáva riaditeľ spravodajskej služby naďalej vo funkcii aj po výmene vlády, a tak sa stáva, že jedna osoba zotrvá v danej pozícii aj 7–10, občas aj viac rokov. To zároveň svedčí aj o vysokej politickej kultúre a národno-bezpečnostných prioritách, ktoré sú nadradené záujmom politických strán,” poznamenal Gofjár.
Riešenie vidí v tom, že by do vedenia týchto služieb boli nominovaní ľudia, ktorí dlhodobo pôsobili v bezpečnostných zložkách alebo diplomacii. Ako príklad uviedol súčasného šéfa britskej MI6 Richarda Moora. Prakticky po celý život pracoval v službách britskej diplomacie a bezpečnostných zložkách, a hoci je politickým nominantom, na poste zažil už troch premiérov. “Jeho politická nominácia je tak podložená jeho dlhoročnou prácou a z toho vyplývajúcim predpokladom, že svoju funkciu zvládne odborne aj morálne,” uzavrel analytik.