Čítajte viac Dekan Burda: Vláde som odporučil zrušenie špeciálnej prokuratúry čo najskôr. Pre Brusel to môže byť problém, reaguje odborníčka
Všetko sa má prerokovať a schváliť v skrátenom legislatívnom konaní, s čím opozícia nesúhlasí. Spôsob rušenia ÚŠP považujú sudcovia z iniciatívy Za otvorenú justíciu za neprípustný, opozícia za nevídaný a znepokojená je aj prezidentka Zuzana Čaputová. Na Ficovej strane stojí generálny prokurátor Maroš Žilinka. Opozícia zorganizovala protest a dramatický bol aj ústavnoprávny výbor.
Zmeny v Trestnom zákone predstavila vláda na viac ako 60 stranách. Rozsiahle zmeny si zväčša vyžadujú odbornú debatu, no tieto chce vláda prijať v zrýchlenom konaní, čo kritizujú aj samotní prokurátori. Prezidentka to považuje za krok v rozpore s princípmi právneho štátu a zvažuje aj podanie podnetu na Ústavný súd.
Prezidentka hovorí o účelovosti
Čaputová vyjadrila znepokojenie nad krokmi vlády hneď potom, čo premiér Fico oznámil balík zmien pre spravodlivosť. Spôsob a rýchlosť, akou majú byť zmeny vykonané, ju šokoval. Koncom týždňa vystúpila s vyhlásením, v ktorom uviedla, že reálnou možnosťou je aj vetovanie zákona a zváži aj podanie na Ústavný súd.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vo svojom vyjadrení sa oprela aj o vyhlásenie Rady prokurátorov, ktorá tvrdí, že by tento krok viedol k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Podľa Čaputovej sa nedajú prehliadnuť ani vyjadrenia mnohých koaličných politikov. „Sú nimi kritické postoje k osobe na čele špeciálnej prokuratúry, a tiež k niektorým prokurátorom ÚŠP, ktoré oni sami uvádzajú ako jeden z motívov zrušenia špeciálnej prokuratúry,“ uviedla prezidentka. „Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry,“ dodala.
Čítajte viac Lipšicov pokus o záchranu špeciálnej prokuratúry nevyšiel, vláda navrhla úrad zrušiť
Prezidentka kritizuje, že zmeny sa majú udiať bezdôvodne rýchlym spôsobom, bez dostatočnej odbornej prípravy a bez komunikácie s laickou aj odbornou verejnosťou. „Argumenty, ktoré vládna koalícia na skrátené legislatívne konanie uvádza, takýto postup podľa môjho presvedčenia neodôvodňujú. Takto závažné zmeny prijímané v skrátenom legislatívnom konaní považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu,“ dodala. Rada prokurátorov považuje vynechanie štandardného legislatívneho procesu sa skrytý spôsob, ako zmeny presadiť a odmieta ho.
Fico: Neprekvapilo, že prezidentka sa postavila na stranu Lipšica
Na skrátené legislatívne konanie je riadny dôvod, a to ohrozovanie základných práv a slobôd. Vyhlásil to premiér Fico. Právo prezidentky na vetovanie zákona rešpektuje. Napriek tomu ho chce mať schválený do konca roka 2023. V súvislosti so zmenami v trestnom systéme hovorí o významnom cieli z vládneho programu.
„Skrátené legislatívne konanie je povolené okrem iných prípadov aj vtedy, ak sú ohrozené základné práva a slobody. Ostatné tri roky činnosti ÚŠP sú plné porušovania základných práv a slobôd,“ vyhlásil Fico. Neprekvapilo ho, že sa hlava štátu „postavila na stranu špeciálneho prokurátora“ Daniela Lipšica. Naďalej trvá na vyjadreniach o jeho protiprávnych konaniach. „ÚŠP zlyhal na celej čiare a z garanta zákonnosti v exponovaných kauzách sa stal vykonávateľom zvráteného politického cieľa,“ podotkol premiér. Za daných okolností preto nevidí iné riešenie, ako zrušenie úradu a presun jeho agendy.
Šéf Smeru kritizuje veľvyslanectvo USA
Minister obrany Boris Susko v ta3 uviedol, že vláda Európsku komisiu (EK) ubezpečila, že nejde o žiadny revanš. „Ideme nastaviť legislatívne zmeny tak, aby nedochádzalo k takým pochybeniam, aké sa tu diali za ostatné tri roky,“ povedal a odvolával sa aj na rozhodnutia Ústavného súdu či Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj na zmenu zákona pred voľbou špeciálneho prokurátora v roku 2021, ktorou sa vytvoril priestor na to, aby sa mohol špeciálnym prokurátorom stať aj neprokurátor, v tomto prípade išlo o Daniela Lipšica, ktorý podľa Suska ovplyvňoval prokurátorov. Podľa neho sú všetci zaujatí a porušujú ľudské práva
EK požiadala slovenskú vládu, aby zatiaľ nepokračovala v novelách a najmä aby sa „neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni“. Premiér Fico sa spolu so Suskom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) ešte predtým stretli s vedením EK a informovali ich o pripravovaných zmenách.
Fico kritizoval aj vyjadrenie amerického veľvyslanectva, prekvapilo ho, že „vstúpilo do interných slovenských záležitostí“. Veľvyslanca Gautama Ranu požiada, aby sa zdržal podobných vyjadrení. „Je to neadekvátne a neželám si žiadne napätie medzi Úradom vlády SR a veľvyslanectvom USA v Bratislave,“ povedal premiér v parlamente a dodal, že si želá, aby USA videli Slovensko ako suverénnu krajinu.
Americké veľvyslanectvo sa v stanovisku priklonilo na stranu EK. „Spojené štáty americké súhlasia s Európskou komisiou, že široký rozsah zamýšľaných zmien úradu špeciálnej prokuratúry a ďalších navrhovaných reforiem si vyžaduje dôkladnú a dôkladnú analýzu,“ uviedlo veľvyslanectvo na sociálnej sieti.
Dramatický výbor a výzva Žilinkovi
V piatok ráno zasadal aj ústavnoprávny výbor. Jeho predseda Miroslav Čellár (Hlas) však po hodine ukončil diskusiu, keďže podľa neho už Susko odpovedal na všetko. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) chcela na vyjadrenia šéfa spravodlivosti reagovať. „Rokovanie výboru vediem ja. Pri všetkej úcte k vám, aj keby sme tu boli 24 hodín, tak asi nemáme priestor na to, aby sme zodpovedali všetky vaše otázky,“ reagoval Čellár na výhrady Kolíkovej.
Podpredseda výboru Ondrej Dostál (SaS) vyhlásil, že ak je ukončená rozprava, nebude zúčastňovať na žiadnom „absurdnom“ hlasovaní. „Hovoríte, že bude priestor v pléne. V pléne prebieha rozprava tak, že minister vystúpi v úvodnom slove, opoziční poslanci vystupujú, nedostanú žiadnu odpoveď, minister vystúpi v záverečnom slove, keď na neho nie je možné reagovať. Na tomto sa teda ja podieľať nebudem,“ povedal Dostál a odišiel z rokovacej miestnosti.
„Robíte to, aby sme to vedeli dobre odôvodniť na Ústavnom súde,“ upozornila Čellára Kolíková (SaS). Vysvetľovala mu, že je dôležité, aby poslanci rokovali na výbore, o to viac, ak ide návrh v skrátenom legislatívnom konaní. Keď sa o tom začali hádať, video prenos z parlamentu sa skončil a po chvíli bol vypnutý aj zvuk.
Čítajte viac Tisíce ľudí zaplnili Námestie slobody. Opozícia zvolala protest proti rušeniu špeciálnej prokuratúry
Podľa strany SaS Susko búra právny štát. Kolíková na tlačovej konferencii uviedla, že generálny prokurátor Maroš Žilinka by mal rezignovať. „Vyzývam ho, aby rezignoval na svoju funkciu tak, ako rezignoval na akúkoľvek ochranu svojej vlastnej inštitúcie,“ vyhlásila poslankyňa SaS. Za nevídané označila to, že Žilinka je ticho, keď ide vláda rušiť ÚŠP, keďže sám bol jej súčasťou a nikdy podľa nej existenciu špeciálnej prokuratúry nespochybňoval. „Je naozaj nevídané, že sa neohradí ani k spôsobu, ako to robí táto vláda, že sa neohradí voči kľúčovej zmene trestnej politiky,“ povedala.
Šéfovi prokurátorov podľa Kolíkovej neprekáža ani to, že takmer všetci prokurátori ÚŠP jasne odmietli zrušenie špeciálnej prokuratúry. Obáva sa, že generálny prokurátor nie je slobodný vo svojom rozhodovaní, „pretože ak takto rezignoval na svoje poslanie, má niečo ťaživé, čo ho obmedzuje vo výkone svojej funkcie“.
Podľa Lipšica hrozia problémy aj prieťahy
Generálna prokuratúra vydala pred pár dňami stanovisko, v ktorom sa Žilinka postavil na stranu Roberta Fica. Samostatné postavenie ÚŠP je podľa Žilinku plne legitímne, avšak pre napĺňanie ústavnej a zákonnej pôsobnosti prokuratúry nie nevyhnutné. GP dodala, že je výlučnou právomocou zákonodarcu, pre akú organizáciu prokuratúry sa rozhodne. Žilinka už vo štvrtok rozhodol aj o zriadení pracovnej skupiny, ktorej úlohou bude príprava implementácie navrhovaných zmien.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic pred pár dňami ponúkol svoju funkciu, ak bude ÚŠP zachovaný. Jeho ponuka stále platí. „Ak vláda ustúpi od svojich zámerov zrušiť alebo oslabiť fungovanie ÚŠP a jeho prokurátorov, vzdám sa funkcie špeciálneho prokurátora. Zachovanie tejto výnimočnej inštitúcie musí byť vždy dôležitejšie, ako akákoľvek funkcia,“ uviedol.
Návrh na zrušenie úradu nie je podľa jeho slov o ňom a o jeho kolegoch, ale o obvinených a obžalovaných Miroslavovi Výbohovi, Norbertovi Bödörovi, Jozefovi Brhelovi a ďalších. „O tieto mená ide, nie o naše,“ povedal. Odbornosť prokurátorov krajskej prokuratúry vôbec nespochybňuje. Upozorňuje však na to, že zhruba 60 prokurátorov, ktorí pôsobia na ôsmich krajských pokuratúrach, dostanú na stôl prípady po ďalších 30 prokurátoroch bez toho, aby boli personálne posilnení. „Obávam sa, že povedať, že to nespôsobí problémy a prieťahy, ktoré môžu mať za následok aj prepúšťanie z väzby, by bolo príliš odvážne. Rovnako ako tváriť sa, že také problémy to nemôže spôsobiť. Môže a obávam sa, že aj spôsobí,“ povedal.
Politológ: Väčšina spoločnosti chápe, prečo Smer ruší ÚŠP
Politológ z Ekonomickej univerzity Radoslav Štefančík hodnotí balík zmien v Trestnom zákone vrátane rušenia ÚŠP mimoriadne negatívne. „ÚŠP riešil viaceré závažné trestné činy, nevidím jediný spoločensky prospešný dôvod, prečo by táto inštitúcia mala prestať existovať. Jediným dôvodom sú partikulárne záujmy vládnych strán,“ uviedol pre Pravdu.
Okrem rušenia ÚŠP je podľa politológa problémom aj nápad znižovať tresty pre odhalených aktérov korupcie. „To je akoby vláda nabádala občanov, aby aj oni niečo ukradli. Ak je teda ešte čo. Ale pozor, toto nemôžu robiť všetci ľudia, len občania patriaci do kategórie „našich ľudí“,“ uviedol. „K tým všetkým negatívam je potrebné prirátať aj skrátené legislatívne konanie. Ponáhľajú sa, akoby už zajtra mali ochutnávať nevydarené palacinky Mikuláša Černáka,“ skonštatoval.
Úprava právneho poriadku, ktorá má ochraňovať kategóriu „našich ľudí“, zatieňuje podľa Štefančíka všetko to ostatné, čo by sa v novej úprave dalo hodnotiť pozitívne. „Myslím, že väčšina spoločnosti chápe, prečo Smer ruší ÚŠP a zmierňuje tresty za korupciu. Až sa bojím, čo príde potom. Ak by boli peniaze z Plánu obnovy ľudskou bytosťou, mali by sa začať obávať o svoj holý život,“ myslí si. „Ak je niečo, čo vyzerá ako kačka, hovorí ako kačka a chodí ako kačka, nemôže to byť vesmírna raketa,“ dodal. Pôvodne sa hovorilo o rušení ÚŠP koncom marca alebo v apríli, rušiť by sa však mal úrad už k 15. januáru 2024.
Protesty budú pokračovať, ozvali sa aj sudcovia
Tisícky ľudí vo štvrtok podvečer prišli na protest organizovaný opozičnými stranami Progresívne Slovensko, KDH a SaS. Pre Úradom vlády dav zhromaždených vyjadril nevôľu s postupom vládnej koalície, rovnako deklaroval ochotu sa pravidelne na podobných verejných protestoch stretávať. Opozícia avizovala, že bude v protestoch pokračovať.
Ozvala sa aj sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ), ktorá považuje spôsob zavádzania zmien, ktorými sa ÚŠP ruší, za neprípustný. Môže to podľa nej ohroziť riadne fungovanie právneho štátu. „Vláda neprezentovala konkrétne skutočnosti, ktoré by objektívne a v súlade so zákonom odôvodňovali neprimerane rýchly zásah do trestného konania bez dostatočnej odbornej prípravy v riadnom legislatívnom procese a v súlade s princípmi právneho štátu,“ uviedla hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková. ZOJ preto apeluje na poslancov Národnej rady SR, aby uvedený vládny návrh neschválili.
Zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky aj na činnosť krajských prokuratúr, uviedol predseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčík. „Zatiaľ som nezaznamenal serióznu odbornú diskusiu, ktorá by odôvodňovala zrušenie úradu v odbornej rovine. Prezentované dôvody na zrušenie úradu sú politického charakteru a aj konečné rozhodnutie, či úrad zachovať alebo nie, bude politické,“ podotkol.