Súčasne Európska komisia pozastavila hodnotenie žiadosti o štvrtú platbu z plánu obnovy v sume takmer miliardy eur. Toto spustilo novú diskusiu v slovenskej politike: opozícia tvrdí, že Ficova vláda vedie Slovensko k pozastaveniu eurofondov. Podľa koalície nič podobne nehrozí a ide o bežnú komunikáciu s EK. Pravda zisťovala, ako situácia vyzerá v skutočnosti.
Ako prebieha komunikácia s Bruselom?
Tému na stôl predložila slovenská vláda, s Bruselom začali konzultovať zmeny v Trestnom zákone ešte predtým, ako bol návrh predložený do Národnej rady (NR) SR. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) mal na prelome novembra a decembra 2023 prerokovať s Európskou komisiou (EK) zmeny, ktoré sa týkajú postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v slovenskom systéme spravodlivosti.
Po tom, čo bol legislatívny návrh predložený do parlamentu, sa uskutočnilo technické stretnutie zástupcov EK a vlády. Konalo sa tesne pred Vianocami a slovenská vláda tam vysvetľovala zmeny, ktoré chce presadiť v Trestnom zákone. Ďalšie vysvetlenia poslala písomne v polovici januára 2024. Súčasťou mal byť aj prísľub, že časť problematických bodov novely bude revidovať. EK neskôr obratom zaslala vláde zoznam konkrétnych výhrad k zmene zákona. Na ten reagoval rezort spravodlivosti 6. februára, teda krátko predtým, ako parlament novelu schválil.
Posledný známy list komisie je z 8. februára. V ňom európsky komisár pre spravodlivosť Didier Reynders varuje kabinet ministrov, aby pozastavil prijímanie novely v zrýchlenom konaní. Dôvodom je „vážnosť právnych výhrad a riziko nenapraviteľnej škody, najmä voči finančným záujmom únie, ak reformy vstúpia do platnosti tak, ako je to teraz naplánované“. List prišiel presne v deň, keď parlament schválil rozsiahlu novelu Trestného zákona.
Čítajte viac Ústavný súd potvrdil podanie prezidentky Čaputovej k novele Trestného zákona
Prečo novela Trestného zákona súvisí s eurofondmi?
Výhrady EK sa podľa portálu Euractiv týkajú zmien pri trestoch za korupciu, prania špinavých peňazí a ohrozenia finančných záujmov EÚ. Novela pri týchto trestných činoch nahrádza trest odňatia slobody inými, miernejšími trestami – podmienkou alebo pokutou. Podľa komisie takáto možnosť môže oslabiť ochranu európskeho kapitálu. Brusel tiež vyčíta Slovensku znižovanie trestnej sadzby na tri roky pri sprenevere verejných peňazí a aktívnej korupcii a na jeden rok v iných prípadoch korupcie. Toto protirečí smernici o ochrane finančných záujmov EÚ (PIF), ktorá vyžaduje minimálnu sadzbu trestu odňatia slobody na štyri roky.
EK v listoch kritizuje aj skracovanie lehoty premlčania pri prípadoch korupcie na tri roky. Brusel v tom vidí riziko „systematickej beztrestnosti činov týkajúcich sa finančných záujmov únie“. Pri podobnom skrátení lehoty premlčania by európska prokuratúra (EPPO) musela prerušiť do 20 percent živých prípadov, varovala EK. Problémom je aj rušenie špeciálnej prokuratúry a obmedzenie pôsobnosti ŠTS. Tieto zmeny totiž majú narušiť fungovanie európskej prokuratúry, čo ovplyvní aj iné členské krajiny. Napríklad v medzinárodných prípadoch, v rámci ktorých vyšetrovanie prebieha aj u nás.
Foto: SITA/AP, Omar Havana
Právo EÚ pritom stanovuje, že štát, ktorý negarantuje ochranu proti korupcii, nemôže dostať finančné zdroje. Teda ak EK vyhodnotí zmeny v slovenskom trestnom systéme ako ohrozenie ochrany finančných záujmov únie alebo porušenie princípov právneho štátu, môže pozastaviť poskytovanie prostriedkov z eurofondov. Tak sa to už stalo aj v prípade susedných štátov Maďarska a Poľska. „Európska komisia vyzýva vládu, aby predstavila reálne kompenzačné opatrenia a prestala s ďalším zadlžovaním. Ak tak nespraví, hazarduje s dôchodkami budúcich generácií aj s miliónmi z plánu obnovy,“ varoval poslanec Štefan Kišš (PS).
Vláda Roberta Fica (Smer) však namieta, že Slovensko má od takéhoto scenára ešte ďaleko a hrozbu pozastavenia eurofondov označuje za nereálny scenár. „Pokiaľ som videl komentáre EK, úprava legislatívy v rámci druhého čítania by mala jej obavy uspokojiť. Nemám ten pocit z pracovnej komunikácie Európskej komisie, že by vôbec uvažovala o takomto kroku,” ubezpečil v rozhovore podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec (Hlas).
Čo znamená pozastavenie hodnotenia platby z plánu obnovy?
Zatiaľ jediný krok, ktorý EK podnikla voči Slovensku, je pozastavenie hodnotenia žiadosti o štvrtú platbu z plánu obnovy. Tento finančný mechanizmus nie je klasickým eurofondom. Peniaze Slovensku síce poskytuje Európska únia, no pravidlá sú iné. Slovensko sa v rámci plánu zaviazalo zrealizovať určité reformy a investície, cieľom ktorých je rozbehnutie ekonomiky po pandemickej a energetickej kríze. Po tom, čo krajina presadí časť záväzkov, takzvaných míľnikov, Brusel požiada o financie na ich úhradu. EK skontroluje, či štát naozaj splnil podmienky pre platbu, a ak všetko bude v poriadku, pošle peniaze.
Čítajte viac Policajti dostali 700 nových áut a pacienti nové ambulancie. Slovensko si za reformy požiadalo o vyše 800 miliónov eur
Slovensko v decembri 2023 poslalo už štvrtú takúto žiadosť o platbu, jej suma je 924 miliónov eur. Hodnotenie troch predošlých platieb, v rámci ktorých sme dostali dokopy okolo dvoch miliárd, prebehlo bezproblémovo. Slovensko totiž patrí medzi šesť krajín EÚ, ktorým sa darí čerpať peniaze pomocou tohto mechanizmu mimoriadne rýchlo. Pri žiadosti o novú finančnú dávku z plánu obnovy sme však narazili na problém. Hodnotenie, ktoré štandardne má trvať 60 dní, malo byť dokončené koncom februára. Komisia ho však pred týždňom pozastavila. Dôvodom máju byť zmeny, ktoré sa Ficova vláda usiluje presadiť v dôchodkovom systéme, v rozpočte a v neposlednom rade neistota komisie ohľadom novely Trestného zákona.
Momentálne sa v Bruseli čaká na informácie od slovenskej vlády, ktorá má vysvetliť svoj postup. Ak komisia vyhodnotí odpovede ako uspokojivé, opäť rozbehne proces hodnotenia žiadosti. Ak však zistí porušenie pravidiel implementácie plánu obnovy, vláde určí lehotu na nápravu stavu a neskôr skontroluje, či k tomu naozaj došlo. Až potom Slovensku pošle peniaze zo štvrtej platby. Takéto predĺženia lehôt nie sú úplne nezvyčajné, keďže v minulosti boli udelené napríklad aj Rumunsku, Bulharsku, Taliansku alebo Cypru.
V čom EK vidí problém?
Komisia posudzuje nielen splnenie míľnikov, ktoré sú viazané na štvrtú platbu z plánu obnovy, ale aj to, či Slovensko nezvrátilo reformy, ktoré boli predmetom predchádzajúcich žiadostí, vysvetlila štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre plán obnovy Alena Sábelová. Slovensko deklarovalo za splnený míľnik dôchodkovú reformu, nová vláda však v decembri prišla s legislatívnym návrhom na zavedenie 13. dôchodku. Ten ráta s každoročným vyplatením jedného dôchodku navyše a podľa odhadov už tento rok jeho zavedenie stálo štátny rozpočet vyše 830 miliónov eur. Vláda pritom nepredložila návrh, ako tento výpadok v rozpočte bude kompenzovať.
Zavedenie 13. dôchodku bez kompenzačných opatrení môže zvrátiť pôvodný ciel dôchodkovej reformy, vysvetľuje Sábelová. Tým je dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Eurokomisia preto dočasne pozastavila hodnotenie žiadosti a od vlády žiada vysvetlenie, ako tento problém bude riešiť, opísala proces štátna tajomníčka. Vláda deklarovala, že negatívny dosah 13. dôchodkov bude kompenzovať zmenami pri predčasných dôchodkoch. Podľa zistení Pravdy však zatiaľ vo vládnej koalícii nie je konečná dohoda na tejto téme a diskusia stále prebieha.
Ďalším problémom pri posudzovaní žiadosti o platbu sú výdavkové limity, ktoré by mali byť implementované do rozpočtu už tento rok. Ministerstvo financií však navrhuje počkať s ich zavedením do budúceho roku, keď začnú platiť európske rozpočtové limity. Tie sú počítané prísnejšou metodikou, ako sú naše národné, a budú pre Slovenskú republiku záväzné. V tomto prípade by sa dalo vyhnúť zbytočnej byrokracii, teda zosúlaďovaniu rozpočtu aj s národnými, aj s prísnejšími európskymi pravidlami, argumentuje rezort Ladislava Kamenického (Smer). „Presvedčíme Európsku komisiu, že konsolidovať ideme, len to budeme robiť v súlade so zastrešujúcou európskou legislatívou,” vysvetľuje logiku vlády Sábelová.
Čítajte viac Slovensku hrozí blamáž a škody v stovkách miliónov eur. Kľúčovú reformu môžu zvrátiť
Tretia téma, o ktorej EK komunikuje so slovenskou vládou pri pláne obnovy, je novela Trestného zákona. V tomto prípade nejde o listy, ktoré ministrovi Suskovi posiela eurokomisár pre spravodlivosť, ale o technickú komunikáciu úradníkov zo sekcie plánu obnovy Úradu vlády SR a ich náprotivkov z Bruselu. Slovensko zatiaľ dostalo dva také listy, v ktorých sa EK pýta na detailné výklady k zmenám konkrétnych paragrafov Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj vysvetlenia k tomu, aké dosahy tieto zmeny budú mať na ochranu finančných záujmov EÚ.
„Druhý list z EK má tabuľku, kde my musíme technicky vysvetliť, že ak sme niečo z Trestného zákona vyňali, kde inde sme to doplnili, aby bola zabezpečená rovnaká úroveň ochrany finančných záujmov,” opisuje štátna tajomníčka Sábelová. Dodáva zároveň, že v týchto listoch nejde o vyslovenie obáv v súvislosti so zrušením ÚŠP alebo znížením trestov za korupciu. „Komisia hovorí o neistote, legislatívny proces bol príliš rýchly a príliš rozsiahly a EK sa nevie v ňom zorientovať. Preto prichádzajú tie veľmi technické otázky,” ozrejmila.
Príde Slovensko o peniaze z plánu obnovy?
Vláda odkazuje, že tieto prostriedky nie sú ohrozené. Implementačný mechanizmus plánu obnovy je nariadenie, ktoré presne špecifikuje čo komisia môže alebo nemôže urobiť. „My musíme dokázať, že naozaj náš systém na ochranu finančných záujmov v pláne obnovy a odolnosti je dostatočne funkčný a účinný. Ak to dokážeme, tak nám komisia platby nepozastaví,” tvrdí šéfka sekcie plánu obnovy Úradu vlády Lenka Gabrhelová.
Čítajte viac PS vyzýva Pellegriniho, aby vyhlásili novelu Trestného zákona v Zbierke zákonov. Šéf Hlasu reaguje
Je však otázne, či Slovensko má argumenty, ktoré by presvedčili Brusel v tom, že novela Trestného zákona neohrozí finančne záujmy EÚ. V kuloároch sa neoficiálne hovorí, že vláda ráta skôr so znížením výšky štvrtej platby, než s jej úplným zrušením. Eurokomisia teda môže zo sumy 924 miliónov eur odrátať akúsi pokutu za zvrátenie jedného alebo niekoľkých míľnikov. Odhadnúť jej výšku nie je možné, v najlepšom prípade však prídeme zhruba o 30 miliónov eur.
Pravdepodobné tiež je, že štvrtú platbu tento rok vôbec nedostaneme. Ak by vyhodnocovanie žiadosti prebiehalo podľa štandardných lehôt a bez problémov, peniaze by mohli na Slovensko prísť už v druhom kvartáli tohto roku. Diskusia s Bruselom k Trestnému zákonu, ako aj potreba schváliť kompenzačné opatrenia k 13. dôchodkom či vyriešiť výdavkové limity však túto skutočnosť odďaľujú. Nie je vylúčené, že tento rok peniaze z plánu obnovy neprídu vôbec.
Podľa pôvodného harmonogramu by malo na jeseň tohto roka Slovensko poslať už piatu žiadosť o platbu vo výške ďalších 600 miliónov eur. Zdržanie alebo nesplnenie míľnikov z predchádzajúcich platieb však posúva podanie tejto žiadosti. Vláda aj tak posunula termín podania novej žiadosti, lebo hrozí nesplnenie troch z 22 míľnikov a cieľov a ďalších päť je v omeškaní.