Ústavný súd (ÚS) pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov. Pozastavenie sa týka všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Súd zároveň prijal návrhy prezidentky Zuzany Čaputovej a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia ÚŠP súd nevyhovel.
Špeciálna prokuratúra tým pádom zanikne 20. marca. Všetky živé veci, ktorými sa úrad zaoberal, sa majú presunúť na Generálnu prokuratúru SR (GP) a krajské prokuratúry. Otázne je, ako proces bude vyzerať v praxi. Generálny prokurátor Maroš Žilinka v decembri vyhlásil len to, že prokurátori ÚŠP budú naďalej dozorovať svoje prípady pred Špecializovaným trestným súdom až do právoplatného skončenia konania. Rovnaký princíp uplatní generálny prokurátor aj v trestných veciach, v ktorých došlo k skončeniu vyšetrovania, a špeciálnej prokuratúre bol predložený návrh na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Prezidentka Čaputová vo svojom podaní na Ústavný súd, ktorým namietala novelu Trestného zákona, upozorňovala, že z ÚŠP by sa malo presunúť viac než tisíc „živých vecí“. „Hroziace prieťahy v týchto dotknutých trestných konaniach porušujú právo jednak obvinených, ale aj poškodených na prejednanie bez zbytočných prieťahov,“ argumentovala hlava štátu.
ÚŠP vznikol v septembri 2004, v súčasnosti na úrade pracuje do tridsať prokurátorov. Od februára 2021 je šéfom špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic, ktorého do funkcie zvolila vláda Igora Matoviča (vtedy OĽaNO). Pravda požiadala Generálnu prokuratúru o vysvetlenie, kam budú pridelení prokurátori ÚŠP po zrušení úradu a komu budú pridelené spisy, ktoré sa ešte nedostali na súd a nebolo v nich ukončené vyšetrovanie. Prokuratúra sa ku konkrétnym otázkam nevyjadrila.
„Generálny prokurátor SR plne rešpektuje uznesenie pléna Ústavného súdu SR. Na implementáciu zákonov súvisiacich so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sa orgány prokuratúry intenzívne pripravujú a ku dňu nadobudnutia ich účinnosti bude táto zmena vykonaná. Po realizácii zmien bude verejnosť informovaná o komplexných opatreniach prijatých na zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry,“ uviedli v stanovisku.
Čítajte viac Fico víta Lipšicov koniec. Ústavný súd nám dal za pravdu, politicky som dosiahol svoje, zdôraznil
Premiér dosiahol hlavný cieľ
Prezidentka Zuzana Čaputová označila rozhodnutie ÚS za dobrú správu pre demokraciu a právny štát. „Je to zároveň aj potrebný odkaz našim zahraničným partnerom, že financie európskych daňových poplatníkov zostávajú na Slovensku primerane chránené. Znamená to však aj náročnú úlohu pre generálneho prokurátora, aby po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry zabezpečil plynulý prechod prokurátorov a presun spisov na nové pôsobiská bez toho, aby prišlo k prieťahom v konaniach,“ uviedla hlava štátu.
Predseda vlády Robert Fico (Smer) vyhlásil, že je vďačný Ústavnému súdu za to, že odobril zrušenie ÚŠP. „Vítam toto rozhodnutie, ja som bol obeťou tejto šikany. Ostatné veci nech prerokujú, treba byť trpezlivý. Ja som spokojný, ja som politicky dosiahol, čo som potreboval,“ podotkol. Podľa neho dôvodom na zrušenie ÚŠP bolo hrubé porušovanie ľudských práv v rokoch 2019 až 2023 a úrad mal podľa neho riadiť vyšetrovania NAKA. „Dosiahli sme hlavný politický cieľ. Som veľmi spokojný, že to semenište zla prestane existovať a že sa naplnilo programové vyhlásenie vlády,“ uviedol premiér.
Prokurátorov ÚŠP postup Ústavného súdu neprekvapil. „Vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry sme nepozastavenie účinnosti príslušných zákonov očakávali, keďže existencia ÚŠP nemá ústavnoprávny rozmer. Napriek tomu si každý deň plníme svoje povinnosti v prípravnom konaní a v súdnom konaní. Za necelé dva mesiace od začiatku roka sme podali obžaloby na 63 osôb a návrhy na schválenie dohôd o vine a treste na 14 osôb,“ uviedli v spoločnom stanovisku.
Čítajte viac Profesor práva kritizuje rozhodnutie Ústavného súdu: Nemal by sa zaoberať neplatným zákonom, akademická obec mlčí zo strachu pred lynčom
ÚŠP sa môže vrátiť
Súd však naďalej skúma súlad celého balíka zmien trestných kódexov s ústavou. Ak by ÚS dospel k záveru, že zmeny trestných kódexov sú protiústavné, zákon nikdy nenadobudne účinnosť. Rozhodnutie pravdepodobne nepadne v najbližších týždňoch a otázne tak je, aký osud v tomto prípade čaká ÚŠP, ktorý v tom čase už bude zrušený.
Ústavný právnik Marek Káčer poukazuje, že podobné situácie upravuje zákon o Ústavnom súde. „Stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu Ústavného súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak Ústavný súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak Ústavný súd nerozhodne inak,“ cituje expert.
ÚŠP bol zakotvený v zákone o prokuratúre, ktorý je spornou novelou „menený a dopĺňaný“, vysvetľuje ďalej Káčer. To znamená, že by sa mala obnoviť platnosť pôvodnej verzie daného zákona. „Ak by ÚS prišiel k záveru, že zrušenie ÚŠP bolo protiústavné, potom by sa obnovila činnosť ÚŠP a všetky spisy by mali z krajských prokuratúr opäť prejsť na ÚŠP,“ ozrejmuje právnik. Ústavný súd však môže rozhodnúť aj inak. „Teoreticky by ÚS mohol konštatovať protiústavnosť novely v časti k ÚŠP, ale zároveň by mohol v rozhodnutí určiť, že činnosť tohto orgánu sa neobnovuje, prípadne že sa obnovuje len za splnenia určitých podmienok,“ pripúšťa Káčer. Podľa neho na Slovensku ešte nestala situácia, keď zákon rušil nejakú inštitúciu a ÚS následne rušil toto zrušenie. „Je to celkom kuriózny prípad,“ uzavrel.