Oproti tisíc lodiam s celkovým nákladom 33 miliónov ton poľnohospodárskych plodín, ktoré za rok opustili ukrajinské prístavy na základe dohody uzavretej pod patronátom Turecka a OSN, je to kvapka v mori. Kontajnerová loď Joseph Schulte preváža tisícstonásobne menší náklad. Môže však poslúžiť ako baranidlo, ktoré obmäkčí postoj Moskvy v otázke obnovenia dohody o vývoze obilia z čiernomorských prístavov Ukrajiny, predpovedajú analytici.
Priekopníckej role pri otestovaní novej trasy, ktorú Kyjev vytýčil vo svojich výsostných vodách bez súhlasu Moskvy, sa chopila nemecká kontajnerová loď plávajúca pod vlajkou Hongkongu. Plavidlo vyrazilo z Odesy krátko potom, čo Rusko tretí raz v pri1ebehu niekoľkých dní zaútočilo na ukrajinské čiernomorské a dunajské prístavy, pričom zničilo a poškodilo sýpky a sklady.
Foto: SITA/AP
„Ukrajina práve urobila dôležitý krok k obnoveniu slobody plavby v Čiernom mori. Prvá civilná loď, ktorá vyplávala z prístavu v Odese, preplávala novým ukrajinským humanitárnym koridorom. Teraz pláva k Bosporu,“ oznámil v stredu neskoro večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X, bývalom Twitteri.
Andrij Sizov, šéf SovEconu, konzultačnej spoločnosti pre trhy s obilím v Čiernom mori, reagoval podstatne skeptickejšie. „Je to veľmi malý prvý krok,“ poznamenal pre denník New York Times. „A ak Kremeľ nezaručí bezpečnú plavbu lodí, je nepravdepodobné, že z Odesy vznikne životaschopná exportná trasa,“ dodal.
Obavy Sizova potvrdzuje aj Mike Lee, špecialista na čiernomorské poľnohospodárske projekty v britskej spoločnosti Green Square Agro Consulting. „Na vstup do zbombardovaného prístavu potrebujete veľmi silný dôvod,“ cituje experta New York Times.
Riziko bolo a naďalej zostáva obrovské. Potvrdil to aj Andrij Klymenko, ukrajinský šéfredaktor portálu BlackSeaNews. „Som presvedčený, že bolo veľmi ťažké presvedčiť majiteľa lode, aby dal súhlas na túto plavbu,“ napísal na Facebooku. „Domnievam sa tiež, že posádka kontajnerovej lode bola ukrajinská. Takéto riziko by sotva podstúpili cudzí námorníci – najmä po nočnom útoku nepriateľa na dunajské prístavy. Všetka česť!“ vzdal Klymenko hold statočnej posádke.
Nemecká spoločnosť, ktorá je spoluvlastníkom lode Joseph Schulte, neskôr potvrdila, že celú posádku tvoria Ukrajinci.
Kontajnerová loď, ktorá uviazla v odeskom prístave pred pol druha rokom, keď Rusko spustilo mohutnú inváziu na Ukrajinu, vyplávala v stredu dočasným koridorom. Ten Ukrajina zriadila pre obchodnú lodnú dopravu minulý týždeň. Získala preň súhlas Medzinárodnej námornej organizácie, ktorá vyzvala Rusko, aby sa zdržalo akýchkoľvek nepriateľských aktov proti lodiam plaviacim sa danou trasou.
Popri riziku vojenského úderu ohrozujú bezpečnosť plavby aj námorné míny. Poisťovacie spoločnosti si tieto riziká zaratúvajú do svojich sadzieb. V snahe čiastočne odbremeniť prevádzkovateľov o náklady na poistné sa Kyjev zaviazal, že im nahradí prípadné škody.
Ukrajinská ekonomika, zdrvená vojnou, je silne závislá od agrárneho sektoru. Jej poľnohospodársky vývoz, podobne ako vývoz Ruska, je rozhodujúci pre svetové dodávky pšenice, jačmeňa, slnečnicového oleja a ďalších potravín, na ktoré sa rozvojové krajiny spoliehajú.
Do poslednej chvíle nebolo jasné, či Moskva dovolí lodi Joseph Schulte preplaviť sa novým koridorom. „Ak by Rusko zaútočilo na plavidlá prevážajúce ukrajinské obilie, mohlo by to znamenať ostrú eskaláciu konfliktu,“ napísal portál Foreign Policy. „Aj keď Moskva okamžite nenaplní svoje hrozby, už samotný strach z útoku alebo prítomnosť embarga vyvoláva dosť neistoty, aby vystrašila poisťovne a medzinárodné trhy s obilím," dodal.
To, že na priekopnícku plavbu sa napokon vydala loď Joseph Schulte, nebola náhoda. Jednak ide o najhodnotnejšie zo šiestich desiatok zahraničných plavidiel, ktoré po vypuknutí vojny uviazli v ukrajinských prístavoch, ešte dôležitejšie však je, že spoluvlastníkom lode, plaviacej sa pod honkonskou vlajkou je čínska banka. „Ak by sa Rusko rozhodlo pre eskaláciu, vstúpilo by do priamej konfrontácie s Nemeckom a so svojimi čínskymi spojencami,“ povedal pre denník Financial Times Hennadij Ivanov, riaditeľ BPG Shipping, ukrajinskej prepravnej spoločnosti operujúcej v Odese.
Ivanov predpovedá, že po tom, čo test vyšiel, by provizórnu trasu mohlo využiť aj viac lodí. „Ukrajina nemá inú možnosť a každý to vie. Je tu veľa obilia, ktoré treba vyvážať cez ukrajinské čiernomorské prístavy. Dunaj sa s tým všetkým nedokáže vyrovnať,” vysvetlil.
John Stawpert, manažér Medzinárodnej lodnej komory, ktorá združuje štyri pätiny svetovej obchodnej flotily, pre portál Business Mirror poznamenal, že politická blízkosť Číny k Rusku pravdepodobne prispela k tomu, že loď Joseph Schulte zvládla nebezpečnú plavbu bez úhony. „Nie je však isté, či budú nasledovať ďalšie plavidlá,“ netají obavy.
Odkedy Kremeľ pred mesiacom pozastavil platnosť dohody garantujúcej bezpečný vývoz obilia z Ukrajiny cez Čierne more, Kyjev sa pokúsil presmerovať dopravu do Európy cez Dunaj a cez cestné a železničné spojenie. Náklady na dopravu týmto spôsobom sú však oveľa vyššie. Viaceré európske krajiny navyše v obave o miestne ceny obilia tranzit obmedzili a dunajské prístavy nemajú dostatočnú kapacitu, aby dokázali zvládnuť rovnaký objem ako námorné prístavy.
Prístavné terminály a obilné silá v delte Dunaja sa v posledných dňoch opakovane stali terčom útokov ruských dronov. Moskva udrela na riečne prístavy, ktoré sú len asi 15 až 20 kilometrov vzdialené od hraníc Rumunska. Minulú nedeľu zase ruská vojnová loď vypálila varovné výstrely na tureckú nákladnú loď plávajúcu pod vlajkou Palau a vynútila si tak prehliadku plavidla, smerujúceho do dunajského prístavu Izmail.
Čítajte viac Putin nahneval krajiny Afriky a Ázie. S blokáciou obilia sa prerátal, tvrdí diplomat Kačo po mierových rokovaniach
Denník Wall Street Journal tento týždeň informoval, že predstavitelia USA vedú rozhovory s Tureckom, Ukrajinou a jej susedmi o zvýšení dopravy pozdĺž dunajskej trasy. Nemenovaný americký predstaviteľ denníku povedal, že Washington „na všetko dozrie“ – vrátane možnosti vojenskej podpory pre ukrajinské lode.
Ankara sa však k tejto iniciatíve Washingtonu stavia chladne. „Naše úsilie sa sústreďuje na to, aby bola dohoda o obilnom koridore opäť aktívna,“ povedal vo štvrok nemenovaný turecký predstaviteľ pre tureckú televíziu NTV. „Na iných riešeniach nepracujeme.“
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa koncom augusta chystá stretnúť so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Chce ho presvedčiť, aby Moskva obnovila platnosť obilných zmlúv, na ktorých Ankara politicky i ekonomicky výrazne profituje. Prípad lode Joseph Schulte, ktorá predviedla, že plavba z ukrajinských prístavov je možná aj bez súhlasu Moskvy, by podľa pozorovateľov mohol zvýšiť šance tureckého prezidenta ma úspech.