V inscenácii beháte po skle. Na druhej premiére ste si na ňom porezali nohu. Znamená to, že ste na javisku ochotný urobiť čokoľvek?
Neviem, či som ochotný urobiť čokoľvek, ale ak to odo mňa niekto chce, tak na javisku dokážem aj lietať.
Vždy idete na hranicu možností?
To by som netvrdil, ale dokážem to zahrať.
Zahrali ste aj krv?
Áno. Pri tom množstve drobného skla je to síce zázrak, ale zatiaľ som sa ešte neporezal.
Postavu mnohí herci odmietli. Ako ju vnímajú teraz?
Možno konečne zistili, že sa zmenil svet. Obdobie posledných dvadsať – dvadsaťpäť rokov totiž môžeme nazvať divadlom bratislavských pondelkov. Televízia spôsobila, že ľudia chodili do divadla preto, aby na vlastné oči videli herca, ktorý bol v pondelok na televíznej obrazovke. Tým sa dosiahlo obrovské herecké majstrovstvo. Dnes to už nestačí. Éra televíznych pondelkov sa skončila. Divadlá sa nemôžu spoliehať na popularitu hercov a na to, že ľudia prídu oceniť herecké výkony. Mnohých hercov divák totiž nepozná. Divadlo sa dnes musí presadiť bez týchto barličiek. Musí začať rozprávať inou rečou. Vrátiť sa k divadelným koreňom a zaznamenávať dobu, v ktorej vzniká. Musí rúcať tabu a byť zrkadlom moci.
Skončila sa éra divadla postaveného na hercoch?
Jednoznačne. Dokazuje to aj ocenená inscenácia Arabská noc. Je to jeden ucelený tvar, ktorý sa vymyká z hereckého divadla. Je výpoveďou celku, nie konkrétnych hercov. Veľa sa hovorí o Divadle na Korze. Myslím si, že celá jeho glorifikácia nie je zdravá. Divadlo na Korze obsahovo spĺňalo len to, čo sa od neho v tom čase očakávalo – nastavovalo zrkadlo moci, lámalo tabu a zaznamenávalo dobu.
Nie ste sklamaný, že inscenácii Koza alebo Kto je Sylvia? vyfúkol dve Dosky jej vlastný režisér Martin Čičvák s inscenáciou v konkurenčnom divadle?
Som rád, že inscenáciou sezóny sa stala Arabská noc. Je to veľmi čisté divadelné predstavenie. Ale priznám sa, že ma trochu mrzí, že Čičvák nedostal Dosku za réžiu Albeeho. Zaslúžil si ju viac ako za Arabskú noc.
Inscenácia Koza alebo Kto je Sylvia? získala viaceré nominácie, ale Dosku ste si odniesli iba vy a Emília Vášáryová. Herecký výkon je základ inscenácie?
Základom je tím. Herecké výkony sú iba výslednicou spoločnej práce. Albeeho hra je dobrá a robil ju dobrý tím. Táto inscenácia Divadlu Aréna veľmi pomohla. Zmenila pohľad na divadlo, ktoré bolo prijímané s veľkou skepsou a predsudkami. Veľa hercov v ňom odmietalo hrať, niektorí ma nechali ,,v štichu" hneď na začiatku, keď odišli z rozoskúšanej inscenácie. Spočiatku to nevyzeralo dobre. Aréna nechce byť lepšia ako ostatné divadlá, chce byť iná!
Pýtam sa na herectvo, ale dostali sme sa k Divadlu Aréna. Ako riaditeľ v sebe prevalcujete herca?
Je to tak. Stal som sa obeťou vlastnej ambicióznosti. Úplne na začiatku nás s Ľubom Romanom podozrievali z toho, že to divadlo chceme zničiť, aby sme ho čo najlacnejšie dostali. Opak je pravda. Od začiatku napĺňam svoju koncepciu, ale zisťujem, že som to rozbehol na príliš veľké obrátky. Z divadla sa stal obrovský kolos, ale Aréna je veľmi slabo dotované profesionálne divadlo. Okrem toho sa samo začína pohlcovať – zisťujeme napríklad, že to, čo sme doteraz vytvorili, nemáme kde skladovať. Pri súčasnej prevádzke divadla a s takým počtom predstavení, ktoré máme, to začína byť problém. V lete robíme Detskú univerzitu, máme štyristomiestne hľadisko, ktoré treba napĺňať, a celý tento kolos riadi deväť ľudí… Dospeli sme do štádia, že pri peniazoch, ktoré na to všetko máme, budem musieť zatiahnuť brzdu.
Aká bude vaša najbližšia herecká rola?
Čičvák bude robiť v Aréne tretiu časť ,,špinavej trilógie". Po Koze a Tattoo zinscenuje jednu fantastickú hru, do ktorej hľadáme herca. A situácia je podobná ako pri Koze. V tejto chvíli presviedčame istého herca a veríme, že to zoberie. V krajnom prípade zostane postava, podobne ako v Albeem, mne.