Básnik Milan Rúfus je navrhovaný na Nobelovu cenu za literatúru každoročne už 14 rokov. Navrhujú ho spravidla predsedovia spisovateľských organizácií, ale aj profesori literatúry. Nemožno sa im čudovať, ak chvíľami strácajú nádej a trpezlivosť. „Viacero laureátov tejto ceny ju však dostalo aj po dvadsaťročnom čakaní,“ upozorňuje básnik, prekladateľ a vydavateľ Milan Richter, ktorý niekoľko rokov pôsobil ako slovenský diplomat v Nórsku, kde sa spoznal aj s viacerými členmi Nobelovho výboru.
Podľa Richtera práve Rúfus má najväčšie šance, lebo na rozdiel od iných nominovaných slovenských autorov jeho poéziu už preložili do väčšiny svetových jazykov a členovia Švédskej akadémie, ktorá cenu udeľuje, sa s Rúfusovou tvorbou už aj zoznámili. „Ba čo viac, predseda Nobelovho výboru akadémie Sjöstrand dokonca preložil niekoľko Rúfusových básni,“ prízvukuje Richter.
Okrem Rúfusa nominovali v posledných rokoch na Nobelovu cenu aj ďalších slovenských spisovateľov. Najčastejšie sa spomínajú básnik Ján Ondruš a prozaici Pavol Vilikovský a Ján Johanides. Stopercentne sa to však potvrdiť nedá, lebo takzvané oprávnené osoby, ktoré ich na ocenenie navrhujú, aj členovia Nobelovho výboru sú viazaní mlčanlivosťou.
Preto skúpy na slovo je aj predseda Slovenskej akadémie vied Štefan Luby: „Navrhol som udeliť Nobelovu cenu jednému nášmu významnému fyzikovi, viac nepoviem.“ Podľa zisťovania Pravdy nominovaným je najskôr profesor Vladimír Bužek z Centra pre výskum kvantovej informácie v Bratislave, spoluautor niekoľkých prác, ktoré majú charakter vedeckých objavov.
V minulosti mali údajne k Nobelovej cene veľmi blízko fyzik Dionýz Ilkovič a biológ Ladislav Kováč, prvý ponovembrový minister školstva. Zistil to Ľubomír Pajtinka, autor vzdelávacieho projektu Pátranie po predkoch. V roku 1976 sa stal nobelistom za objav v medicíne Američan Daniel Gajdusek, ktorý sa hlási k slovenskému pôvodu.
Zo slovenských politikov bol kedysi na Nobelovu cenu mieru nominovaný Alexander Dubček. „To bola veľmi silná nominácia, povedal mi jeden člen Nobelovho výboru,“ spomína Richter. V novembri 1993 navrhlo vedenie HZDS udeliť túto cenu Vladimírovi Mečiarovi a Václavovi Klausovi za pokojné rozdelenie Československa. „Túto nomináciu vraj už nebrali až natoľko vážne,“ dodáva Richter.