Bratislavská konkurzná sudkyňa Tatiana Hanečková uvádza v priznaní za minulý rok celkový príjem vrátane vedľajších ziskov vyše 966-tisíc korún. Dosiahla ho podľa jej vyjadrenia okrem výkonu sudcovskej funkcie nájmom nehnuteľností a občasnou pedagogickou činnosťou. Jej kolegyňa Tatiana Pastieriková vlani podľa priznania dostala darom byt a zastavané plochy s celkovou rozlohou takmer 1¤700 štvorcových metrov. Okrem toho poberala na základe nájomnej zmluvy mesačne 30-tisíc korún. Sudkyňa Blažena Hirnerová minulý rok podľa priznania zverejneného na internete zdedila 215-tisíc korún a 10-tisíc dostala za prednáškovú činnosť. Beáta Trandžíková vlani brala na nájomnom mesačne 14-tisíc. Tiež zdedila časť záhrady a iných pozemkov. Naopak, konkurzný sudca Eugen Palášthy už druhý rok nepriznal celkom nič. „Nevlastním nehnuteľný majetok, nemám finančný majetok, nemám hnuteľný majetok,“ uvádza sa v Palášthyho výpise.
Zákon sudcom nedovoľuje popri výkone funkcie podnikať ani zastávať inú platenú funkciu. Uvedené aktivity však majú povolené za predpokladu, že táto ich činnosť nezasahuje do riadneho výkonu funkcie sudcu, jeho dôstojnosti a neohrozuje dôveru v nezávislosť súdnictva. Aj keď minister spravodlivosti Daniel Lipšic vlani proti spomínaným sudcom inicioval viacero kárnych konaní pre podozrenia z manipulácie miliónových konkurzov, disciplinárne senáty doteraz rozhodli zväčša v prospech sudcov.
Ministerstvo spravodlivosti preveruje majetkové prírastky sudcov oproti prechádzajúcemu roku. To, či reálny majetok s údajmi v priznaní súhlasí, kontroluje rezort len na základe podnetov od občanov. „Minulý rok sme požiadali 13 sudcov o doplnenie priznania. V jednom prípade bolo začaté na podnet ministra pre nezrovnalosti disciplinárne stíhanie,“ uviedol hovorca rezortu spravodlivosti Richard Fides. Podľa viacerých právnikov sa však dá zákon, ktorý stanovuje povinnosť podávať priznania, ľahko obísť. Napríklad cez podnikateľské aktivity príbuzných – manžela, manželky – alebo darovanie.
Takmer dvesto nehnuteľností má v priznaní zapísaných bystrická obchodná sudkyňa Miriam Sninská. Tá vystupuje v kauze Rašelina Quido, kde je podnikateľ Tobiáš Loyka stíhaný za plánovanie niekoľkých vrážd.
Vyše 230 nehnuteľností a k tomu ešte miliónové úspory priznal žilinský sudca Pavol Polka, ktorému pre komplikácie s preukazovaním majetku odmietol vydať NBÚ bezpečnostnú previerku. Jeho prípad zatiaľ nebol uzavretý. Sudca Krajského súdu v Žiline Jozef Milučký si zapísal za minulý rok miliónový dar od vlastnej matky. Dar v hodnote 50-tisíc pre svoje neplnoleté dieťa uviedol v priznaní okresný sudca Roman Púchovský z Banskej Bystrice, ktorý riešil úplatkársku aféru poslanca Gabriela Karlina a Milana Mráza. Od koho dar je, Púchovský neuvádza.
Sudca Viliam Dohňanský, ktorý predsedal senátu Krajského súdu v Prešove v kauze nájomného vraha podsvetia Alojza Kromku, vlastní podľa zverejneného majetkového priznania spolu s manželkou byt, rodinný dom, záhradu, garáž a ako dar získal ornú pôdu. Má aj auto z roku 1998 v hodnote 340-tisíc korún. Spláca úvery v celkovej výške viac ako 28-tisíc korún. V minulom roku nadobudol podľa priznania darovaním, dedením a kúpou spolu s manželkou hnuteľný majetok v hodnote 700-tisíc korún.
Sudcovia sú spomedzi verejných a ústavných činiteľov zatiaľ jediní, ktorí musia majetky zverejňovať. Policajti spoločne s prokurátormi síce podávajú každoročne majetkové priznania, ale tie sa na internet nedostanú. Zostávajú iba na pôde rezortu vnútra a generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Od tohto roka mali byť podľa zákona na internete majetkové priznania ministrov, poslancov a ďalších verejných funkcionárov. Národná rada, ktorá má priznania zverejňovať, tak zatiaľ neurobila.