Víchrica v noci z 18. na 19. novembra 2004 spôsobila škody za 8,7 miliardy Sk. Dvaja ľudia prišli o život a v Tatrách ostal takmer 50 km dlhý pás vyvrátených stromov, poškodených ciest, tratí a elektrického vedenia.
Vietor dosiahol v Poprade v nárazoch rýchlosť 123 km/h, čo už je sila orkánu. Na spracovanie popadaného dreva v chránených územiach mali lesníci a ochranári protichodné názory. Popri vládnom výbore pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier vznikol aj Mimovládny výbor Naše Tatry (MVNT).
Členovia MVNT prezentovali pri príležitosti „výročia“ kalamity 10 prikázaní, resp. základnú filozofiu ochrany Tatier a trvalo udržateľného rozvoja ich zázemia. Medzi prikázaniami je napríklad toto: nezmeníš plochu a stupeň ochrany chránených území a neznížiš výmeru lesnej pôdy, neohrozíš liečebnú funkciu Tatier, odstrániš čierne stavby, vykážeš tranzitnú dopravu z Tatier a podporíš štátne spôsoby dopravy. Mimovládni aktivisti takisto „prikazujú“ približovať ľuďom hodnoty TANAP-u a vysvetľovať im význam ich ochrany, či radia postupne presúvať aktivity, ktoré nemusia byť v TANAP-e smerom do podhoria.
Členovia MVNT vypracovali aj 10 smrteľných hriechov spáchaných na Tatranskom národnom parku, ale aj na demokracii, právnom štáte a občianskej spoločnosti. Zaradili medzi ne napríklad výstavbu a prevádzku neadekvátnych zariadení športového a komerčného charakteru, exhaláty a odpady zachytené na stráňach Tatier z Ružomberka, Svitu, Liptovského Mikuláša či Spiša, pochybnú nápravu majetkových pomerov, kompetenčný spor medzi ministerstvami pôdohospodárstva a životného prostredia, alebo používanie protiprírodných postupov pri hospodárení na území TANAP-u – od lesných kolesových traktorov až po insekticídy. Za hriech považujú mimovládni aktivisti aj prístup k tatranským lesom výlučne z hľadiska momentálneho ekonomického zisku a ignorovanie stanovísk vedeckých inštitúcií a verejnosti.