Tvrdí, že predčasné voľby pred dvanástimi rokmi boli o zastavení jednej tendencie, ktorá sa neskôr ukázala ako politicky nebezpečná.
Weiss dnes vie, že koaličná vláda Jozefa Moravčíka, vrátane SDĽ, sa mala, napriek všetkým rizikám, pokúsiť vládnuť. Ako povedal, riziká boli jasné – široká koaličná vláda závisela od podpory Spolužitia na čele s predsedom Miklósom Durayom.
„Začínali vtedy tlaky na privatizáciu. A podľahnúť tlakom počas existencie menšinovej vlády by skôr alebo neskôr znamenali rozvrat. SDĽ väčšinovo bola za predčasné voľby,“ zdôraznil Weiss.
Ako bývalý predseda ľavicovej demokracie si spomína, že na jednom zo stretnutí poslancov SDĽ a predsedov regionálnych štruktúr navrhoval spoločne s Pavlom Kanisom, aby sa pokúsili vládnuť dva roky. Odpoveď však bola odmietavá.
„Nechal som sa oklamať výskumami verejnej mienky. Tie ukazovali, že vláda širokej koalície sa môže po voľbách zreprodukovať. Nezachytili tú emocionálnu vlnu, ktorá potom v septembri 1994 vyniesla HZDS späť k moci. So všetkými dôsledkami, až po ohrozenie integrácie Slovenska,“ konštatoval Wiess.
SDĽ ako jediná z vtedajších opozičných strán chcela voľby po šiestich mesiacoch. Bývalý predseda ľavičiarov to odôvodňuje tým, že v SDĽ prevládlo presvedčenie o možnej strate „tváre“ strany, keby sa vzdala myšlienky predčasných volieb. „A najmä výskumy verejnej mienky dva-tri týždne pred voľbami ukazovali koalícii Spoločná voľba okolo 18–19 percent. Dnes sa vôbec nedá porovnávať situácia súčasných vládnucich strán so situáciou vlády širokej koalície v roku 1994,“ dodal Weiss. Dôvodom je aj to, že Slovensko už má sebou zásadné geopolitické rozhodnutia.
Parlament 9. marca 1994 schválil rokovanie o vyslovenie nedôvery kabinetu Vladimíra Mečiara. Ten ponúkol z rečníckej tribúny SDĽ účasť vo vláde, takže by po jej rekonštrukcii nemuselo dôjsť k odvolaniu kabinetu. SDĽ však žiadala odchod premiéra z postu. Predsedovi vlády 11. marca 1994 vyslovilo nedôveru 78 zákonodarcov.
Moravčíkova vláda sa ujala svojej funkcie 16. marca 1994. Boli v ňom zástupcovia KDH, SDĽ a Alternatívy politického realizmu a Aliancie demokratov SR, neskôr spojených do Demokratickej únie Slovenska. Parlament súhlasil so skrátením volebného obdobia a určil termín volieb na 30. septembra a 1. októbra 1994.
Vo voľbách zvíťazilo HZDS so ziskom 34,96 percenta hlasov a obsadilo 61 parlamentných kresiel. Koalícia Spoločná voľba združujúca štyri ľavicové strany vrátane SDĽ získala 10,41 percenta hlasov a 18 mandátov, Maďarská koalícia 10,18 percenta hlasov, KDH 10,08 percenta hlasov a 17 mandátov, Demokratická únia 8,57 percenta a 15 mandátov, Združenie robotníkov Slovenska 7,34 percenta hlasov a 13 mandátov a SNS 5,4 percenta hlasov a 9 mandátov. Novú vládnu koalíciu vytvorili HZDS, ZRS a SNS.