Skončí sa najdlhšia zima povodňami?

Jedna z najdlhších zím za posledné polstoročie nie a nie odísť. Prívaly snehu a mrazivý vietor sa podpisujú nielen na ekonomike, ale i psychike ľudí.

15.03.2006 00:00
debata

Príchod jari sa však podľa meteorológov opäť odkladá.

Niektorí odborníci tvrdia, že takáto dlhá zima sa na Slovensku nevyskytla prinajmenšom tridsať, ak nie štyridsať, rokov. Podľa dlhodobých predpovedí majú mrazy trvať s krátkymi prestávkami až do konca marca. „Dlhodobé predpovede sú teraz na figu, pri takom premenlivom počasí,“ podráždené reaguje meteorologička Miriam Jarošová. Je ochotná hovoriť o vývoji poveternostnej situácie nanajvýš do pondelka. Víkend bude chladný, zrejme aj pondelok, nočné teploty do mínus šesť, denné okolo nuly, občasné sneženie. „O ďalších dňoch nemá význam hovoriť, nič o nich nevieme,“ tvrdí Jarošová.

Odborníci sa obávajú najmä náhleho oteplenia. Napríklad v okolí nádrže Hričov, do ktorej sú okrem Váhu zaústené aj rieky Kysuca a Rajčianka, leží najviac snehu za posledných 30 rokov. A v ňom takmer 675 miliónov kubických metrov vody. Podľa Ivety Ďuriškovej z regionálneho pracoviska hydrometeorolo­gického ústavu v Žiline aspoň tretinu z tohto množstva musí pojať nádrž. „Naše nádrže majú dostatočnú rezervu, aby zachytili povodňové vlny z topenia snehu,“ tvrdí šéf Slovenského vodohospodárskeho podniku Aleš Mazáč. Ale aj on pripúšťa, že dážď pri náhlom oteplení môže spôsobiť „lokálne problémy“.

Klimatológ Milan Lapin z Univerzity Komenského však otvorene varuje pred nebezpečenstvom miestnych povodní najmä na západnom a severnom Slovensku. Po udalostiach v Cíferi mu začína dávať za pravdu aj vývoj situácie v Malackách alebo v Poprade a okolitých obciach. Krízový štáb tam stále monitoruje ohrozené časti mesta, čistia sa vpusty, kontrolujú sa odvodňovacie kanály a mesto má pripravených niekoľko desiatok vriec s pieskom v prípade potreby budovania umelých hrádzí. Ako uviedol primátor mesta Anton Danko, snehu je oveľa viac ako v minulých rokoch, keď Poprad takmer pravidelne postihovali jarné záplavy. „Proti prírode sme bezmocní, môžeme len opatreniami zmierniť škody. Verím, že budú čo najmenšie," dodáva popradský primátor.

Senzitívni a starí ľudia sú z vlečúcej sa zimy a šerého počasia podráždení, pomalší a zle spávajú, „Počet trpiacich depresiami sa zvyšuje, nechýbajú ani pokusy o samovraždu,“ upozorňuje psychologička Marta Aibeková z jedinej bratislavskej linky dôvery. Volajúcim radí vyrozprávať sa a spestriť si čas niečím príjemným. „Nič však nenahradí slnko, ktoré nabíja potrebnou energiou predovšetkým takzvané letné typy ľudí a umožňuje im ľahšie zvládať životné problémy,“ priznáva terapeutka.

Snežilo však aj v utorok a tam, kde sa pridal silnejší vietor, vznikali jazyky alebo záveje. Spôsobilo to ťažkosti v doprave najmä na severe a východe Slovenska. Pritom výška snehovej pokrývky už prekonala na viacerých miestach 50-ročné rekordy. Ale zásoby vody sú v nej rozložené dosť nerovnomerne. „V porovnaní s vlaňajškom sú vyššie zásoby v strednej časti povodia Váhu a v profile ústia Hronu,“ spresňuje Valéria Wendlová zo Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu. Na východnom Slovensku však dosahujú len 64 percent minuloročných zá­sob.

Aj na Orave je snehu menej, ako bolo vlani. V najchladnejšom mieste Slovenska Oravskej Lesnej dosiahla snehová vrstva 120 centimetrov, čo sa môže zdať veľa, ale je to takmer o pol metra menej ako minulého roku. „Táto zima je u nás osobitná najmä tým, že celodenné mrazy trvajú tak dlho,“ zdôrazňuje Ladislav Murín, ktorý tam obsluhuje meteorologickú stanicu. Po iné roky veľmi mrzlo dva týždne, teraz dva mesiace. Aj v utorok ráno namerali v Oravskej Lesnej okolo 9 stupňov pod nulou.

debata chyba