Ani po tom, keď prezident Magalu vymenoval za riaditeľa tajnej služby, oficiálne miesta jeho životopis neposkytli. Podľa premiéra Roberta Fica, ktorému robil Magala doteraz poradcu, je totiž lepšie, keď sa o riaditeľovi SIS vie čo najmenej.
„Chodieval za nami do Národnej rady a organizoval rôzne petície,“ spomína na stretnutia s Magalom bývalý predseda SKDH Ján Klepáč. Podľa neho sa Magala v tom čase zapájal do aktivít za vznik samostatného Slovenska.
Za SKDH s dnešným šéfom SIS kandidoval pred 14 rokmi tiež známy publicista, ekonóm a spoluzakladateľ Národnej banky Marián Tkáč. Stretávali sa spolu aj neskôr, keď už Magala pracoval na ministerstve stavebníctva a pohyboval sa v stavebnom podnikaní. Pre Pravdu však Tkáč o ňom povedal len toľko, že jeho záľubou je vodáctvo. Vymenovanie Magalu za šéfa SIS Tkáča prekvapilo.
„Aj som mu hneď gratuloval s tým, že mu nezávidím. Okrem iného aj preto, že už sa s ním nebudem môcť normálne porozprávať. Veď v takej funkcii musí mlčať,“ povedal.
Magala bol členom Rady pre rozhlasové a televízne vysielanie v čase, keď rozhodovala o udelení licencie televízii Markíza, ktorú vtedy rozbiehal Pavol Rusko. „Dostal som od Gašparoviča pokyn, aby som sa stretol so šéfkou rady a jej zástupcom pánom Magalom a o tomto probléme s nimi diskutoval,“ uvádza vo svojich spomienkach Ruskov bývalý blízky spolupracovník Ľubo Gregor.
Podľa viacerých zdrojov bol Magala proti udeleniu licencie pre Ruskovu televíziu. Markíza ju napokon v roku 1994 získala až po tom, keď zmenili obsadenie rady a Magala v nej už nefiguroval. Potvrdil to aj súčasný člen licenčnej rady Miloš Mistrík, ktorý sa s Magalom spoznal v časoch, keď sa časť slovenskej inteligencie aktivizovala za vznik samostatného Slovenska.„,Bol národne orientovaný, nepatril však medzi extrémistov, bol to rozumný človek,“ povedal Mistrík o Magalovi.
V roku 1999 bol Magala pri vzniku strany Smer. Robertovi Ficovi radil v otázkach vnútornej bezpečnosti. Pre ľudí, ktorí sa pohybujú v bezpečnostnej oblasti, však bol doteraz neznámy.