Nová vláda sa bude podľa Fica snažiť o „vyváženú súhru štátu a voľného trhu“ a o súhru zodpovednosti jednotlivca a spoločnosti. Pripomenul, že v programe je záväzok vlády uskutočňovať svoje predstavy o sociálnom štáte pri zachovaní ekonomických kritérií pre prijatie eura v roku 2009.
Vláda chce podľa Fica zmeniť daňovú reformu predošlého kabinetu. Mala by sa zaviesť nižšia sadzba dane z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke potreby. Vláda chce vyššie zdaňovať ľudí s „nadštandardnými“ príjmami, Fico pohrozil vyšším zdanením aj prirodzeným monopolom. Zopakoval, že sa nebudú privatizovať „strategické podniky“. Zmeny sa chystajú aj v zdravotníctve či pracovnom práve.
V zahraničnopolitickej oblasti hodlá vláda predložiť „jasný harmonogram stiahnutia vojenskej jednotky z Iraku“; presnejší termín však Fico opäť nepredložil. Demokraciu v Iraku chce vláda podľa premiéra podporovať „civilnými prostriedkami“.
HZDS sa vraj podarilo do programu zahrnúť všetko, čo chceli
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar je s textom programového vyhlásenie vlády absolútne spokojný. Tvrdí, že jeho strane sa podarilo presadiť všetko, čo presadiť chcela.
Vladimír Mečiar (v strede) je s programovým vyhlásením spokojný
Foto: Robert Huttner
„Urobili sme vlastne podstatu toho programu, urobili sme na ňom obrovskú prácu, a my sme nemali jeden alebo dva ciele. Každý list obsahuje ciele programu ĽS-HZDS. Z našej strany je absolútna spokojnosť,“ povedal Mečiar.
Pripomenul, že volebný program ĽS-HZDS mal 60 strán a obsahoval program všetkých rezortov. „Nemôžem z neho vybrať a povedať, že tá alebo oná pasáž patrí ĽS-HZDS. Niekde sú prebraté celé kapitoly,“ konštatoval Mečiar.
Pri tvorbe programového vyhlásenia sa podľa neho muselo rešpektovať „vonkajšie prostredie“, ktoré stabilizuje a podporuje vývoj v SR. „A preto bolo mnoho zmien oproti sľubom pred voľbami,“ zdôraznil Mečiar. Program musel ďalej garantovať rozvoj podnikateľského prostredia. „Mnohé nástroje, ktoré by oslabili podnikateľské prostredie na Slovensku, tam nie sú,“ doplnil.
Mečiar podotkol, že ako predseda vlády robil sám dve programové vyhlásenie v rokoch 1992 a 1994, pretože nemal veľké pracovné skupiny. „A nakoniec vtedy deklarované veci sú aj dnes platné a neboli spochybnené,“ poznamenal líder ĽS-HZDS.
Gašparovič: Program je sociálne náročný
Prezident Ivan Gašparovič označil program vlády premiéra Roberta Fica za sociálne náročný. „Vláda musí zburcovať všetky sily, aby ho splnila. Ja verím, že ho naplní,“ povedal prezident po tom, čo premiér program predstavil poslancom a požiadal o dôveru vládnemu kabinetu.
Gašparovič pripomenul, že je to program, ktorý politická strana Smer-SD predkladala občanom pred voľbami. Preto vládny program podľa neho ani nemohol byť iný, pričom odráža aj program koaličných strán ĽS-HZDS a SNS.
Prezident nemá námietky, ak by musel platiť milionársku daň, ktorú chce vláda zaviesť. „Prečo by mi to malo vadiť? To nebude také, že by ma to finančne zruinovalo,“ poznamenala hlava štátu.
Fedor a Liška: Program je všeobecný
Programové vyhlásenie vlády v časti obrany je podľa exministra obrany a poslanca za SDKÚ-DS Martina Fedora dostatočne všeobecné a vágne, aby nechávalo priestor na čokoľvek.
Poukázal na to, že záväzok alebo ambícia dosiahnuť v istom horizonte výdavky na obranu dve percentá z HDP úplne vypadol z programu. „Keď má byť nižší, tak skúsme naformulovať, aké by to číslo malo byť,“ poznamenal Fedor.
Keď niekto zneužíva pred voľbami tému účasti Slovenska v Iraku na získavanie politických bodov, tak by mal podľa neho jasne povedať už v programovom vyhlásení, akým spôsobom, kedy, a za akých podmienok tieto svoje vyhlásenia zabezpečí. „Vidíme potvrdenie toho, že pred voľbami to boli vlastne len silné reči, ktoré teraz sa snaží vládna garnitúra zjemňovať a zmierňovať až na úroveň predsavzatí a úsilia, ktoré predchádzajúci vládny kabinet v tejto oblasti presadzoval,“ konštatoval Fedor.
Viaceré state z časti obrana sú podľa neho veľmi podobné straníckemu programu SDKÚ-DS a ďalšie časti sú mimoriadne nekonkrétne a neurčité.
I bývalý šéf rezortu Juraj Liška a poslanec za SDKÚ-DS zastáva názor, že program vlády v kapitole obrana je všeobímajúci a nič konkrétne nehovoriaci. „Čo sa týka toľko avizovaného proklamovaného stiahnutia vojsk z Iraku, je to bez určenia dátumu a konkrétnych termínov,“ komentoval programové vyhlásenie Liška.
V dokumente sa síce konštatuje, že sa vyhodnotí zapojenie do vojenských operácií, ale to sa podľa neho prehodnocuje vždy po nejakých časových úsekoch. „Populizmus predvolebný pokračuje aj teraz už po voľbách,“ vyhlásil poslanec. Upozornil tiež na skutočnosť, že v programe nefiguruje žiadne číslo, koľko sa bude vynakladať na obranu zo štátneho rozpočtu.
Podľa Palka je programové vyhlásenie všeobecné
Programové vyhlásenie vlády v oblasti vnútornej bezpečnosti štátu je podľa exministra Vladimíra Palka „veľmi všeobecné“ a chýbajú mu konkrétne úlohy a ciele.
Príkladom je podľa neho zmienka o novom zákone o terorizme bez toho, aby sa spomenul jeho obsah. „Problém terorizmu súvisí najmä so zahraničnou politikou a migráciou. Toto chápanie tam úplne chýba,“ povedal Palko.
Podľa Vladimíra Palka chýbajú programovému vyhláseniu konkrétne ciele
Niektoré oblasti vníma exminister ako „ťažko realizovateľné“. Zníženie úmrtnosti na cestách o polovicu do roku 2010 je podľa neho len opakovanie plánov Európskej komisie, ktorá „nevie, aká je situácia na Slovensku“. Práve za Palkovho šéfovania klesla úmrtnosť po nehodách na historické minimum za pomoci preventívnych akcií, ktoré nový minister vnútra Robert Kaliňák podľa neho kritizoval. V programovom vyhlásení sa ani nenachádza zavedenie prísnejších postihov pre nezodpovedných vodičov.
Získavanie finančných prostriedkov z prehodnocovania verejných obstarávaní bola podľa Palka „bublinka, ktorú Kaliňák vypustil a nemyslel vážne“.
Palko však ocenil, že základné body jeho reformy Policajného zboru zostanú nezmenené. „Minister nejakú zásadnú zmenu neohlasuje a ponecháva štruktúru Policajného zboru, teda zlúčenie úseku vyšetrovania s kriminálnou políciou a vytvorenie útvarov boja proti korupcii a organizovanej kriminalite,“ povedal Palko.
Problémom vyhlásenia v oblasti vnútornej bezpečnosti štátu je podľa exministra Martina Pada finančné zabezpečenie cieľov, ktoré sa v ňom nachádzajú.
Miklós: Nedefinovali zdroje na riešenie enviromentálnej politiky
Chýbajúce definovanie finančných zdrojov na riešenie environmentálnej politiky je podľa bývalého ministra životného prostredia Lászlóa Miklósa hlavným nedostatok programového vyhlásenia vlády v kapitole ochrany životného prostredia.
„Nedostatok je, že nie sú určené zdroje na vyriešenie hlavných problémov, teda environmentálnej infraštruktúry a protipovodňových opatrení,“ povedal Miklós. Chýbajúce peniaze sú však podľa neho dlhodobým problémom rezortu.
Nový minister Jaroslav Izák potrebuje podľa Miklósa čas na to, aby sa zorientoval. „Viem o ňom iba to, že bol šéf úradu životného prostredia v Handlovej. Ale ten rezort je tak veľký, že by sa dal rozdeliť na tri ministerstvá,“ poznamenal exminister.