Zneužívaniu rýchlej lekárskej pomoci chce preto urobiť koniec zavedením vysokých pokút. Záchranári tento krok vítajú, no zároveň upozorňujú, aby na pokutovanie nedoplatili tí , čo pomoc potrebujú.
Počet výjazdov záchranky sa podľa ministerstva oproti vlaňajšku takmer strojnásobil. „Zákon zatiaľ nedovoľuje udeliť pokutu človeku, ktorý vedome zneužil záchrannú službu. Chceme preto pripraviť legislatívu, ktorá by tento problém riešila,“ uviedla hovorkyňa Silvia Balázsiková. Tvrdí, že záchrannú službu zneužívajú najmä pacienti, leniví ísť k svojmu lekárovi. „Napríklad, keď si občan zavolá rýchlu lekársku pomoc pre porezaný prst,“ dodala.
O tom, či je zásah záchranky nevyhnutný, rozhoduje dispečer. Záchranári tvrdia, že aj dispečera možno oklamať. „Mnohí sa naučili, čo majú povedať a dispečer si potom nemôže dovoliť tam tú sanitku neposlať. Stretávame sa s tým pomerne často, u niektorých ľudí ide doslova o bežný štýl, ako sa dostať k zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí šéf nitrianskej záchranky Optimus Mikuláš Dunda.
Konkrétny prípad riešili aj uplynulý štvrtok. „Naši rómski spoluobčania prišli na to, že keď si zavolajú záchranku, príde až k nim, hoci nemajú žiaden vážnejší problém. Ešte horšie je, že ukážu preukaz poistenca, ktorý je neplatný, lebo neplatili poistné. To však nemáme šancu na mieste zistiť. Až keď nám poisťovňa vráti faktúru s odôvodnením, že nejde o jej poistencov a preto nám výjazd nezaplatí,“ skonštatoval Dunda. Podľa neho bude ťažké od ľudí z rómskych osád vymáhať pokuty, záchranárom by však pomohlo, keby si vyriešili aspoň zdravotné poistenie.
Pokiaľ je pacient poistený, poisťovňa je povinná výjazd záchranky zaplatiť. „Evidujeme však aj neoprávnené výjazdy. To, či bol výjazd potrebný alebo nie, musí uznať lekár záchrannej služby. Ak takéto hlásenie na zdravotnú poisťovňu záchranná služba podá a jednoznačne sa preukáže, že bolo operačné stredisko úmyselne uvedené do omylu, poisťovňa náklady vymáha od toho, kto neoprávnený výjazd spôsobil,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Kafúnová.
Sú však aj prípady, kedy záchranári zbytočné volania obhajujú. „Nezriedka sa stáva, že ideme k prípadu, a potom sa ukáže, že náš zásah nebol nutný. Väčšinou to však nemožno tým ľuďom zazlievať, nemajú medicínske vzdelanie, boja sa o svojich blízkych a spanikária. To nemožno považovať za vedomé zneužitie,“ tvrdí riaditeľ záchrannej služby IRS Ivo Baláži. Rovnaký názor má aj riaditeľ záchrannej služby v Bratislave Karol Kálig. „Pokiaľ sa naozaj preukáže, že ide o vedomé zneužitie, potom niet o čom, ale bojím sa zovšeobecňovania,“ reagoval.
Podľa Balážiho by zneužívanie záchranky mohla čiastočne obmedziť nová legislatíva. „Nesmie to však byť niečo, čo bude diskriminovať ostatných. Nesmie sa stať, že sa ľudia budú báť zavolať záchranku,“ upozornil.