Kováč: Mulík nemá dobrú povesť

10.01.2007 10:19
Ústav pamäti národa
Archívy Ústavu pamäti národa Autor:

Kandidát národniarov na šéfa Ústavu pamäti národa Peter Mulík je zástancom slovenského štátu z obdobia druhej svetovej vojny. Vo svojich štúdiách napríklad píše o tom, že vznikol z vôle slovenského národa a Slovensko zaznamenalo počas jeho trvania ekonomický aj kultúrny rozmach. Historici majú preto o jeho nominácii vážne pochybnosti.

V politike nie je nováčikom – angažoval sa v krajne pravicovej Slovenskej ľudovej strane a v 90. rokoch pôsobil na ministerstve kultúry.

„Vždy sa prejavoval ako človek, ktorý idealizoval a obhajoval slovenský štát a prezidenta Jozefa Tisa. Mulík nie je vyrovnaný so slovenským štátom,“ poznamenal historik Dušan Kováč. Pre tieto názory podľa neho nemožno Mulíka považovať za objektívneho historika, aký by mal viesť Ústav pamäti národa.

Medzivojnový slovenský štát odmietajú aj obaja vládni partneri SNS, ktorá má podľa koaličných dohovorov právo obsadiť post šéfa ústavu. Fico označil slovenský štát za fašistický, predseda HZDS Vladimír Mečiar povedal, že na Slovensku nemá miesto „ani červená, ani hnedá totalita“. Niektorí predstavitelia SNS vrátane podpredsedníčky Anny Belousovovej si, naopak, myslia, že prvej Slovenskej republike tento prívlastok nepatrí.

Či Mulík získa na najbližšej schôdzi dostatočnú podporu poslancov, zatiaľ nie je isté. „Zatiaľ nemôžem povedať definitívne stanovisko. Najprv si ho musím preveriť,“ povedal podpredseda Smeru Dušan Čaplovič. Hoci sa tiež profesionálne venuje histórii, tvrdí, že Mulíka „až natoľko nepozná“.

Nový kandidát SNS, ktorý v súčasnosti pôsobí ako tajomník Matice slovenskej, nemá ani podporu všetkých poslancov zo SNS. „Neviem, koho SNS navrhla. Ak je to však pán Mulík, mám voči nemu výhrady,“ povedal poslanec za SNS Jozef M. Rydlo. Čo sa mu na Mulíkových aktivitách nepáči, nechcel konkretizovať.

Opozícia by na Langošovom mieste najradšej videla podľa poslanca z SDKÚ Petra Miššíka Františka Mikloška z KDH. Ten však stratil šancu na zvolenie.

Peter Mulík (1957) vyštudoval históriu a archívnictvo, venuje sa najmä histórii cirkví. Sám o sebe tvrdí, že od roku 1981 „ho nepretržite“ sledovala ŠtB za to, že distribuoval náboženskú literatúru, ktorá prichádzala zo zahraničia. Po novembri 1989 začal pracovať na ministerstve kultúry, kde sa dostal až do funkcie riaditeľa cirkevného odboru. Od roku 1997 viedol dva roky Ústav pre vzťahy štátu a cirkvi pri tomto ministerstve. V tom čase sa politicky angažoval v Klube kresťanských iniciatív HZDS, ktorý ho dokonca navrhoval za veľvyslanca SR vo Vatikáne, kde mal nahradiť Antona Neuwirtha. Pred dvoma rokmi neúspešne kandidoval za Slovenskú ľudovú stranu za europoslanca.

Národniari mali na post šéfa Ústavu pamäti národa pôvodne dvoch kandidátov. Šéf klubu národniarov Rafael Rafaj potvrdil, že v užšom výbere bol aj šéf Slovenského historického ústavu Matice slovenskej Ján Bobák. Podľa historika Dušana Kováča by bola táto nominácia absolútne neprijateľná. „Je to bývalý komunista z ústavu marxizmu-leninizmu, ktorý je navyše radikálnym obhajcom ľudáckeho režimu,“ povedal.

Mulík o slovenskom štáte

//„Vyhlásenie slovenského štátu 14. marca 1939 je historickou  udalosťou, ktorú si treba s náležitou vážnosťou pripomínať, pretože v našom národno-emancipačnom vývoji predstavovala jeden dôležitý stupeň, ktorý nemožno vymazať z dejín ani z historického vedomia národa.“

„Prvú Slovenskú republiku vytvorila a riadila agilná  generácia slovenskej inteligencie, ktorej bolo hungarofilstvo rovnako odporné ako čechofilská orientácia časti politického spektra na Slovensku.“

„Žitá kresťanská viera, zmysel pre rodinu a pevné väzby tradičnej morálky v prostredí slovenských dedín a mestečiek vytvárali solídne predpoklady pre slovenský štát rokov 1939–1945. Ľud I. SR si vážil svoj štát.“

„Režim slovenského štátu bol taký, ako mohol v daných podmienkach byť. Takmer celá kontinentálna Európa vtedy s nadšením vítala Hitlerov projekt ,,novej Európy“.

„Naša angažovanosť v druhej svetovej vojne, čo aj ako symbolická, je historickým faktom. Na druhej strane nič nemení na skutočnosti, že tento štát vytvoril pre slovenský národ (!) také vhodné podmienky rozvoja kultúry, školstva, osvety, vedy a ekonomiky, ktoré nám vtedy závideli Česi, Rakúšania aj Poliaci, ktorí svoje historické štáty vtedy stratili. To nebol krok naspäť. To bol krok dopredu.“

„Prvá SR za šesť rokov svojej existencie vytvorila predpoklady pre rozvoj kultúry a duchovného života spoločnosti. Kresťanské cirkvi aktívne vplývali na celú spoločnosť.“

Zdroj: webová stránka Slovenskej ľudovej strany, www:hsls//

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk