Premiér Robert Fico vo štvrtok minulý týždeň o zákonníku rokoval s odborármi, s ktorými Smer úzko spolupracuje. Odbory sú s pripravovanými zmenami spokojné. Už v marci by o nich mali rokovať poslanci, zákonník bude platiť od júla.´
„Nájdeme takú rovnováhu, ktorá na jednej strane zabezpečí väčšiu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a právnu ochranu zamestnanca a na druhej strane rovnováhu, ktorá zabezpečí, že to nebude Zákonník práce, ktorý by nás vracal niekde do ďalekej minulosti,“ povedal Fico.
Firmám sa však navrhované zmeny nepáčia. Tvrdia, že skomplikujú nielen ich prevádzku, ale aj zamestnávanie ľudí. „Mnohé zmeny navrhnuté ministerstvom práce a odborármi nemajú žiadne odborné odôvodnenie, ale sú vycucané z politického prsta,“ povedal Juraj Borgula z Republikovej únie zamestnávateľov.
Premiér Robert Fico potvrdil, že novela prinesie okrem iného obmedzenie nadčasovej práce o sto hodín a zmenu minimálnej mzdy. Tá by mala časom dosiahnuť 60 percent priemernej mzdy a nemali by sa na ňu viazať ďalšie platby, napríklad odvody. Vláda chce tiež zaviesť inštitút záväzných príkazov, vďaka ktorému budú môcť odborári požiadať o uzavretie pracoviska, ak firma nesplní podmienky bezpečnosti pri práci.
Zamestnávatelia sa navyše sťažujú, že sa pri príprave zákona nedostali k slovu. Fico včera sľúbil, že v čase, keď sa budú k zákonu vyjadrovať ministerstvá, predloží návrh na verejnú diskusiu. „Ale chápem, že zamestnávatelia chápu pružnosť pracovného trhu inak, ako ju vidia odbory alebo sociálnodemokratická strana, ako je Smer,“ povedal Fico.
Zástupcovia firiem sú odhodlaní obrátiť sa aj na medzinárodné organizácie. „Ak naše pripomienky nebude brať vláda do úvahy, tak sa obrátime na Medzinárodnú organizáciu práce podobne ako pred siedmimi rokmi,“ uviedol Borgula. Vtedy organizácia pripomienky zamestnávateľov uznala a museli byť zapracované do Zákonníka práce.
Odborársky predák Miroslav Gazdík, naopak, tvrdí, že ich požiadavky nie sú prehnané. „Cieľ odborov nie je likvidovať zamestnávateľov, ako to niekto veľmi rád predsúva, ale chceme, aby bol Zákonník práce vyvážený a moderný,“ povedal.
V novom zákonníku sa ďalej avizuje úprava pracovného týždňa na 48 hodín pre všetky zamestnania, ktoré pracovník má. „Obmedzilo by to aktivitu ľudí, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov rozhodli pracovať viac. Kto chce robiť viac, nemalo by sa mu v tom brániť,“ povedal výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Pripravované obmedzenie nadčasov bude spôsobovať problémy napríklad v zdravotníctve, kde môžu vzniknúť ťažkosti s pohotovostnými službami.
Veľkým aj malým podnikom prekáža aj povinnosť vyplatenia odstupného aj po uplynutí výpovednej doby. „Čím komplikovanejšie bude prepúšťanie, tým budú musieť byť podnikatelia opatrnejší pri prijímaní nových ľudí,“ uviedol Kičina. Podľa prezidenta Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku nie je spravodlivé ani to, že zamestnanec bude môcť dať výpoveď kedykoľvek bez dôvodu. „Pri malej firme do deväť zamestnancov to môže ohroziť splnenie zákazky a existenciu firmy, ktorá nemá možnosť personálnej náhrady,“ dodal.
Firmám sa nepáči ani zákaz opakovane uzatvárať pracovné pomery na dobu určitú. „Táto možnosť sa v praxi využíva preto, lebo často nevieme, či biznis, na ktorý sme zamestnanca prijali, bude trvať mesiac, dva, tri, alebo štyri. Bude to znamenať niekoľko tisíc pracovných miest menej,“ upozornil Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Postihnuté môže byť najmä poľnohospodárstvo či automobilová výroba.
Vláda chce tiež zamedziť, aby podnikatelia nútili zamestnancov pracovať na živnosť. Podnikateľ napríklad malej stavebnej firmy však nedokáže sám vykonať zákazku bez toho, aby si nenajal odborných remeselníkov.
Odborári vo štvrtok s Ficom rokovali aj o prepúšťaní úradníkov zo štátnej služby. Premiér im však povedal, že sociálnu zamestnanosť v štátnej správe nebude jeho vláda podporovať.