Sokol informoval napríklad o tom, kto bude navrhnutý na vymenovanie za biskupa, kedy bude vysvätenie. Informoval aj o návšteve delegácie z Vatikánu na Slovensku, ale aj o svojej ceste vo Vatikáne v novembri 1988, píše denník Sme.
Informácie mal Sokol podávať ešte ako kandidát tajnej spolupráce a ŠtB ho nazývala „prameň špirituál“, čo bolo aj jeho krycie meno. Informácie, ktoré Sokol poskytoval, sa týkali väčšinou oficiálnych záležitostí, ktoré si ŠtB mohla overiť aj z iných prameňov.
V správe o ceste vo Vatikáne sa však píše, že informoval aj o stretnutí s emigrantom Milanom Bubákom. Vo Vatikáne sa Sokol zaujímal aj o to, aké postavenie tam mal vtedy ešte biskup Ján Korec. Dozvedel sa, že môže iba vysväcovať kňazov a jeho nadriadeným je on sám.
Informácie od Sokola hodnotil analyticko-informačný odbor, ktorý sa rozhodoval, či ich poskytne ďalej, alebo nie.
Arcibiskup nové dokumenty nekomentoval a už niekoľko týždňov je práceneschopný. „My už tieto dokumenty máme. Keďže sa v nich nachádza niekoľko skutočností, ktoré sú pre nás nové, snažíme sa ich v súčasnosti analyzovať,“ povedal tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu. Analýza si podľa neho pravdepodobne vyžiada niekoľko dní.
K Sokolovi sa nechcela vyjadriť ani Konferencia biskupov Slovenska, ktorá od pondelka zasadá v Prešove. Hovorca Jozef Kováčik povedal, že biskupi sa už k spolupráci duchovných s ŠtB vyjadrili vo februári 2005. Vtedy vyhlásili, že je na každom biskupovi, ako sa vo svojej diecéze so svojimi kňazmi – spolupracovníkmi vyrovná. „K aktuálnym dokumentom sa môže kompetentne vyjadriť iba sám arcibiskup, ktorý zo zdravotných dôvodov nie je prítomný,“ poznamenal Kováčik.
Hajdu potvrdil, že Sokol sa zotavuje po operácii a bude môcť novinárov prijať najskôr asi o dva týždne. Podľa neoficiálnych informácií 73-ročnému arcibiskupovi vo Viedni pred niekoľkými týždňami vymenili bedrový kĺb. Takéto operácie sú podľa lekárov medzi staršími ľuďmi pomerne bežné a nejde o veľmi vážny zákrok. Rehabilitácia údajne zvykne trvať okolo jedného mesiaca.
Sokolova operácia kĺbu vraj súvisela ešte so zranením pri autonehode z roku 1983, pri ktorej podľa médií zomrela arcibiskupova kuchárka. Podľa Sme boli dopravné nehody častým dôvodom na vydieranie. ŠtB začala Sokola registrovať ako kandidáta tajnej spolupráce od roku 1984. Agentom sa podľa registračných protokolov tajnej služby stal v roku 1989.
Arcibiskup mal naposledy hovoriť o svojej údajnej spolupráci pred mesiacom, zo zdravotných dôvodov však novinárom poslal iba zvukový záznam, kde spoluprácu opäť poprel. Pred novinárov vtedy predstúpil cirkevný historik Jozef Haľko, ktorý predstavil historické dokumenty ŠtB a Komunistickej strany o Sokolovi. Tie podľa Haľka spochybňujú, že Sokol s tajnou službou spolupracoval; podľa dokumentov bol totiž Sokol pre komunistický režim nepriateľskou osobou.