Názory sa veľmi líšia, opatrní sú aj policajti. Rýchlosť 160 kilometrov za hodinu by určite nepovolili na všetkých diaľniciach, zo začiatku skôr na krátkom skúšobnom úseku. Rakúšania skúšajú stošesťdesiatku na pätnásťkilometrových častiach diaľnic. Merajú hluk, emisie, bezpečnosť. Zatiaľ zistili len minimálny nárast hluku.
Nápad zvýšiť rýchlosť by určite neprešiel cez časť politikov. Bývalému ministrovi, dnešnému poslancovi KDH Vladimírovi Palkovi, vyššia rýchlosť nechýba. Úvahy o skúšobnom zvýšení v Čechách sa mu nezdajú argumentom na zvýšenie u nás. „Slovensko má úseky diaľnic, kde by sa dalo jazdiť rýchlejšie, ale bol by som veľmi opatrný pri zvyšovaní,“ hovorí Palko.
Kaliňák má na riešenie dopravy odlišný názor. Vlani zaviedol aj zákaz predbiehania sa kamiónov na diaľnici medzi Trnavou a Bratislavou. Úvahy na zvýšenie rýchlosti podporuje argumentmi o lepšej technike áut, lepšej brzdnej dráhe, zrýchlení. Nový zákon o premávke na pozemných komunikáciách zvýši aj minimálnu rýchlosť na diaľnici na 80 kilometrov za hodinu, čo zvýši plynulosť. „Sú úseky, na ktorých by bola 160 km rýchlosť akceptovateľná,“ hovorí Kaliňák.
Kde by sa mala rýchlosť zvýšiť, zisťujú aj odborníci z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. „Zvýšenie má určitý vplyv na plynulosť. Nemôžeme povedať, že rýchlosť je len negatívna. Lenže zvýšiť ju treba iba v úsekoch, kde je to účelné. Nie je vylúčené, že v iných úsekoch bude treba rýchlosť znížiť,“ hovorí šéf výskumného ústavu Ľubomír Palčák.
Igor Rimarenko, ktorý štyridsať rokov projektoval diaľnice, nie je za zvyšovanie rýchlosti, ale konštrukčne by podľa neho diaľnice rýchlosť 160 kilometrov za hodinu zvládali s rezervou. Vlani pri Trenčíne namerali policajti autu Porsche 235 kilometrov za hodinu. V Bratislave na vnútromestskom diaľničnom obchvate, kde je osemdesiatka, je rekord 190. Pri Trnave namerali 220.
Šéf Ústredného automotoklubu SR Juraj Smrečan by skúšobné zvýšenie na kvalitných úsekoch privítal. „Spomalenie nie vždy znamená zvýšenie bezpečnosti a zrýchlenie neznamená vždy zhoršenie nehodovosti,“ hovorí. Nerozhodný je exminister dopravy a poslanec SDKÚ Martin Pado. Myslí si, že by nebolo od veci vyskúšať niektoré úseky s vyššou maximálnou rýchlosťou, ale obáva sa, že na dvojpruhových diaľniciach to nebude úplne bezpečné.
Od roku 1979 sa jazdilo na slovenských diaľniciach maximálne 110 kilometrov za hodinu, na 130 sa rýchlosť zmenila v roku 1997.