Sklamala nielen Bratislava, ale aj Nitra a celé Považie. Tamojšie vojenské posádky sa k povstalcom nepridali. Bez nich však nebolo možné brániť západné Slovensko pred rýchlym postupom nemeckých vojsk.
//„Na takúto veľkú akciu bolo treba spájať sily, Golian to s Čatlošom skúsiť chcel, Beneš však tomuto ministrovi slovenskej vlády, ktorý tajne vyjednával s Moskvou, nedôveroval.“
Ján Stanislav, historik////
//
Organizátorov Povstania najviac bolela strata Bratislavy. „Išlo o výkričník, s ktorým sa nerátalo,“ spomínal Imrich Karvaš, guvernér Národnej banky a muž, ktorý financoval prípravy na ozbrojené vystúpenie proti ľudáckemu režimu. Zlyhanie bratislavskej posádky ho znepokojilo viac ako odzbrojenie dvoch východoslovenských divízií.
Historici však zhodne konštatujú, že budovanie ilegálnej siete v armáde na západnom Slovensku sa ukázalo ako veľmi komplikované. V tamojších vojenských posádkach sa totiž najviac prejavilo prelínanie dvoch odlišných koncepcií protifašistického vystúpenia.
Prvú vypracovalo vojenské ústredie Národnej rady vedené Jánom Golianom, druhú predstavovali plány ministra obrany Ferdinanda Čatloša. Golian bol za obnovenie Československa, kým Čatloš – za zachovanie samostatného Slovenska, ale s inými spojencami, na strane protihitlerovskej koalície.
„Na takúto veľkú akciu bolo treba spájať sily, Golian to s Čatlošom skúsiť chcel, Beneš však tomuto ministrovi slovenskej vlády, ktorý tajne vyjednával s Moskvou, nedôveroval,“ vysvetľuje historik Ján Stanislav.
Okolo 20. augusta 1944 sa začali šíriť správy o sústreďovaní nemeckých vojsk na hraniciach Protektorátu Čechy a Morava, v Petržalke a pri Viedni. Na Čatlošov rozkaz obsadila bratislavská posádka prístupy k mestu a dôležité strategické body priamo v meste. Udialo sa to v noci z 24. na 25. augusta pod zámienkou, že ide o cvičenie.
„V tej noci mohol Čatloš pozatýkať členov vlády a uskutočniť štátny prevrat, neskôr sa už taká príležitosť nenaskytla, všetci boli oveľa opatrnejší,“ zvažuje Stanislav. Nočné cvičenie v plnej poľnej výzbroji malo síce pokračovať niekoľko dní, nemecký veľvyslanec v Bratislave Hans Ludin sa však postaral, aby ho zastavili. Zhodou okolnosti len deň predtým, 23. augusta, sa uskutočnil mocenský prevrat v Bukurešti, kde kráľ Michal zosadil pronemeckého vodcu maršala Antonesca a pripojil Rumunsko k protihitlerovskej koalícii.
Najnovší historický výskum potvrdzuje, že za zlyhanie bratislavskej posádky môže aj Golian. Asi týždeň pred dňom D odvolal povstaleckého veliteľa tejto posádky podplukovníka Dezidera Kišša-Kalinu a nahradil ho najprv majorom Kovačevičom a potom majorom Murgašom.
„Bol to nešťastný krok, zo všetkých troch mal práve Kišš-Kalina najlepšie kontakty v bratislavskom prostredí a dôverovali mu aj váhajúci veliaci dôstojníci posádky,“ tvrdí Stanislav.
Kišš-Kalina prešiel neobvyklým vývojom. Vyštudoval bohosloveckú fakultu, neskôr pôsobil ako poľný kurát a v roku 1944 bol už podplukovníkom slovenskej armády. Koncom augusta sa pokúsil s malou skupinou vojakov oslobodiť politických väzňov v Nitre.
V tom čase však už udalosti nabrali dramatický spád. Masaker na dvore martinských kasárni ráno 28. augusta urýchlil začiatok Povstania i okupácie Slovenska. Veliteľ nemeckých jednotiek generál Gottlob Berger počítal s rýchlou vyčisťovacou protipartizánskou akciou. Mala trvať nanajvýš niekoľko dní, na jeho prekvapenie sa však zmenila na zdĺhavú dvojmesačnú vojnu.
V tom istom čase totiž veliteľ povstaleckej armády Golian vyhlásil ozbrojený odpor proti postupujúcim okupantom. Znie to paradoxne, ale ich príchod oznámil v rozhlase 29. augusta minister Čatloš. Zároveň vyzval obyvateľstvo, aby vítalo nemecké jednotky ako spojencov.
V podobnom duchu rečnil o deň neskôr generál Augustín Malár, s ktorým sa rátalo pre Povstanie: vyzýval vojakov, aby sa vrátili do kasární, vraj ešte neprišiel čas.
„Tieto rozhlasové prejavy mohli dezorientovať mnohých vojakov i dôstojníkov,“ spomínal Karvaš. Podľa Stanislava sa Bratislava nemusela ocitnúť v rukách povstalcov, „Stačilo by, keby sa vojaci tamojšej posádky stiahli na povstalecké územie – už aj to by bola veľká posila,“ uzatvára historik.