Fico sa netají, chce mať vplyv v STV

18.12.2007 11:48, aktualizované: 14:09
Fico, Mečiar, Slota, koalícia
Zľava: predseda SNS Ján Slota, predseda vlády a strany SMER-SD Robert Fico a predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar počas brífingu po rokovaní koaličnej rady. Autor:

Vládne strany sa dohodli na obsadení miest v radách verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Nových členov bude voliť parlament v marci. Premiér Robert Fico po rokovaní koaličnej rady netajil, že cez členov rád chcú mať v STV a SRo vplyv. "Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory," povedal premiér v spoločnosti predsedov HZDS a SNS Vladimíra Mečiara a Jána Slotu.

Zhodol sa s nimi aj na podmienkach, za akých budú strany nominovať svojich kandidátov. Na otázku, aké sú to podmienky, premiér novinárom povedal: „Sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás.“ Napokon uviedol, že prvé mená padli už utorok. Počet kandidátov si strany rozdelia podľa sily, ktorú im dal volebný výsledok. Premiér si myslí, že sa koalícia dohodne tak, že po prvý raz sa podarí zvoliť členov rád hneď v prvom parlamentom hlasovaní.

Stále platné zákony o STV a o SRo hovoria: „Člen rady nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo politickom hnutí, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech. Pri výkone funkcie člena rady je člen rady povinný konať nestranne a zdržať sa konania, ktorým by sa uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.“ Rada STV je podľa zákona „orgánom, ktorým sa uplatňuje právo verejnosti na kontrolu činnosti Slovenskej televízie“.

Samotnú úlohu STV zákon definuje: „Slovenská televízia je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania“. Nestrannú službu verejnosti poskytovaním kultúrnych, vedomostných a iných programov a nestranného spravodajstva a publicistiky hovoria aj nasledovné články zákona. To isté hovorí aj zákon o SRo.

Obe rady sú riadiacimi orgánmi verejnoprávnych médií. Volia a odvolávajú ich generálnych riaditeľov. Rady majú po 15 členov. Volí ich parlament z kandidátov, navrhnutých výborom pre kultúru a médiá. Výboru návrhy členov predkladajú poslanci alebo právnické osoby, „pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrované cirkvi a náboženské spoločnosti“.

O dohode strán vládnej koalície na kontrole verejnoprávnych médií hovoril už v januári podpredseda HZDS Milan Urbáni. Po zvolení Radima Hrehu na čelo STV a menovaní Jána Šmihulu za šéfa spravodajstva Urbáni povedal, že HZDS nebolo so Šmihulom spokojné. „Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti. Preto sme chceli mať spravodajstvo. Že za toho človeka budeme garantovať, že bude profesionálne na výške a bude robiť to spravodajstvo také, aké vo verejnoprávnej televízii má byť.“

HZDS sa nepáčilo, že Šmihula má blízko „k ľavici“. „Je potrebné, aby ľudia v STV neboli striktne politicky vyhranení, pretože sa potom stráca objektivita. Preto sme sa dohodli, že o tých ľuďoch budeme diskutovať. Protestovali sme, pretože sme sa jasne dohodli, že keď bude zvolený nový riaditeľ STV, znovu si sadneme a povieme si mená. Posúdime ich a niekoho vyberieme. Ja teraz ani nemám človeka, ktorého by som dal do spravodajstva, ale mohla niekoho navrhnúť napríklad SNS. Tak to treba chápať a nie, že sme tam chceli dať človeka z HZDS.“ 

Rada STV minulý týždeň Hrehu odvolala, presne rok po nástupe do funkcie. Tento pondelok sa dohodla, že záujemcovia sa majú prihlásiť do 25. februára. Nového riaditeľa STV tak bude voliť nová Rada STV, doplnená o tretinu koalíciou navrhnutých členov. 

Koalícia chce schváliť zmluvu EÚ čo najskôr

Slovenský parlament by mal rozhodovať o ratifikácii novej zmluvy Európskej únie na najbližšej schôdzi, ktorej začiatok je naplánovaný na koniec januára. Novinárom to po rokovaní šéfov koaličných strán povedal premiér Robert Fico. Zmluvu, ktorá prináša viaceré reformy v únii, podpísali štátnici z členských krajín tento mesiac v Lisabone. Ako prvé ju ratifikovalo v pondelok Maďarsko.

„Dohodli sme sa, že čo najrýchlejšie predložíme do Národnej rady Slovenskej republiky na ratifikáciu európsku ústavnú zmluvu, pretože toto rozhodnutie považujeme za veľmi dôležité pre lepšie fungovanie Európskej únie,“ povedal Fico po prvom stretnutí lídrov vládnych strán po koaličnej kríze, ktorú sa neskôr podarilo urovnať.

Očakáva sa, že zmluva by mala prejsť slovenským parlamentom pomerne ľahko, dokument totiž kritizovalo iba opozičné Kresťanskodemo­kratické hnutie. Začiatkom roka by mal o zmluve rozhodovať aj český parlament.

Novú zmluvu EÚ podpísali v Lisabone zástupcovia členských štátov, avšak na to, aby dokument začal platiť, ju musí ešte ratifikovať všetkých 27 štátov únie.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk